Žijeme v dobe, kedy novinári preberajú prácu prokurátorov a vyšetrovateľov. Iba tlak médií a verejnosti zabezpečí, že si niekto začne robiť svoju prácu. Za ktorú je inak dostatočne platený. Dnes žijeme v dobe, kedy prokurátorka verejne oznámi, že je s rozsudkom súdu spokojná a neodvolá sa. Neskôr sa do toho oprú novinári a pár politikov, ktorým sa zdá 6 rokov za vraždu málo. Zdvihne sa vlna odporu a zrazu to ide. Sám pán generálny prokurátor začne konať a prikáže prokurátorke zmeniť názor. Zrazu trest nie je dostatočný, pre nikoho.
Tu končí jedna z mnohých rozprávok tejto krajiny. A zazvonil zvonec a rozprávky je koniec. Prokurátorka zmení svoj názor, odvolá sa a ide sa ďalej. Nikto nepoloží otázku, kde bolo jej vedomie a svedomie? Nikto sa ani len nepozastaví nad tým, že generálny prokurátor koná až na základe tlaku verejnosti, inak by ani palcom nepohol. Presne ten istý generálny prokurátor, ktorý tu pred rokom búchal po stole a sľuboval peklo. Stalo sa, peklo tu je. Presne ten istý generálny prokurátor, ktorý tu má byť garantom práva a spravodlivosti. No nie je. Teda dobrovoľne určite nie. Musel predsa vymeniť všetkých svojich námestníkov, tiež až po tlaku verejnosti. Nie je čas brániť právo a spravodlivosť. Prečo hneď neodvolal prokurátorku a potom sám seba? Svedomie, tak sa to volá. A profesionálna česť. To už ale hovoríme o dvoch veciach, ktoré sa v našom verejnom priestore stali utópiou. Svedomie a česť.
Žijeme v dobe, kedy si poslanci NR SR neplnia svoje zákonné povinnosti. Voľba sudcov ÚS pripomína nízko nákladovú španielsku tele novelu. Skúste si neplniť povinnosti vo svojej práci. Do hodiny ste na ulici. A my? Nič. Pokrčíme plecami a počkáme na novú voľbu. Veď možno nabudúce. Je to show biznis. Nič viac. Národ sa musí zabávať. A národ sa zabáva. Cez slzy. Skúste prísť do práce pod vplyvom alkoholu. Len raz. Do tej istej práce už tak nikdy neprídete. Ak nie ste predseda NR SR. Jedno video u našich susedov a padne vláda. U nás sú kauzy na dennom poriadku a nie je to o tom, že niekto niečo sľúbi. U nás sa "iba" kradne a vraždí. Nikto "iba" nerobí to, čo má a veci sa pohnú až po ich zverejnení. A aj to nasilu a pomaly. A ešte sa za to čaká pochvala.
Výsledky volieb ukazujú jasne. Niekto stráca paru, ochorel. Začalo to komunálnymi voľbami, prešlo to prezidentskými a nakoniec voľby do EÚ parlamentu. Zahrievacie kolo je za nami. Hlavný boj o voliča sa ešte len začne. Dopijú sa posledné poháriky šampanského, či už z eufórie z víťazstva, alebo ako slzy žiaľu a najväčší boj ešte len začne.
Nerozhodnutý volič musí dostať impulz na to, aby pochopil, že ide o veľa a musí ísť voliť. To počúvame celý rok. Dovolím si hovoriť iba sám za seba. Mne už je skutočne jasné, že to, čo sa deje na Slovensku, nie je skutočne v poriadku. Chce to zmenu. To mi už je jasné. Viac špiny nepotrebujem vidieť a čítať. Unavuje ma to. A uráža. Mňa už skutočne neprekvapí, že sa tu rozkráda všetko, čo sa dá, že sa popierajú princípy právneho štátu, že sa tu nič dobrovoľne nevyšetrí a o trestaní hádam ani nejdem písať. Presne to mi stačí na to, aby som jasne chápal, že treba zmenu. Zásadnú. Preto som volil v komunálnych voľbách, preto som volil hlavu štátu a presne preto, som sa zúčastnil aj volieb do EÚ. A presne to je, pre mňa, dostatočný dôvod na to, aby som volil aj do nášho parlamentu.
Len ostáva otázka, že koho. Ľudia čakajú mesiáša. Záchrancu. No nebude to také jednoduché. Jedna vec je pekne rozprávať, druhá vec je mať tie svoje "programové" tézy aj podložené faktami. Preto je pre mňa dôležité, či je program pochopiteľný a dáva mi logiku. To je číslo 1. Druhá, nemenej dôležité vec, samozrejme pre mňa, je to, ako sa strana prezentuje. Ak niekto vie jasne pomenovať problém a navrhnúť riešenie, je vo svojich tvrdeniach a štýle komunikácie stabilný, je pre mňa uveriteľný.Chce to priamu konfrontačnú diskusiu, ale nie bulvár. Chce to odborné podloženie svojich tvrdení, ale nie rozprávky. Chce to jasne pomenovať problém, ale bez zbytočného zjemňovania. A hlavne. Chce to hovoriť rečou, ktorej rozumie volič. A aj napriek tomu, že máme veľa právnikov (vo vedení štátu), nie je ich väčšina. Chce to jazyk, ktorému rozumie skutočne každý.
Chce to menej neuvážených výkrikov do tmy. Dobehnú autorov. Vždy. Dnes kritizujem niekoho s kým zajtra idem tvoriť koalíciu? Prepáčte, nie som politológ, ale tomuto nerozumiem. Máme tu totiž jedno veľké a choré zviera. Kope a hryzie okolo seba. Okolo neho svorka šeliem. To jeho trápenie treba ukončiť. To už vieme všetci. Aj to choré zviera to vie, ale aj tá svorka šeliem to vie. A namiesto toho, aby sa svorka spoločne pripravila na rozhodný útok, začnú sa biť medzi sebou? Múdro.
Existuje v prírode ešte jeden takýto druh? Myslím, že nie.
Chcem vidieť svetlo. Uveriteľné a zrozumiteľné. To že som v "tuneli", to už dostatočne chápem!
