Dnes sa nebudem rozplývať nad tým, aký je hnus to, čo bolo zverejnené. Toto nie je prvý škandál a určite nie posledný. Dnes Vám ale skúsim vysvetliť, prečo ochrana spotrebiteľa jednoducho nie je zabezpečená.
Historicky sme tu mali dostatočné množstvo škandálov, ktoré nám mali napovedať, že musíme niečo zmeniť. Je úplne jedno, či sa jedná o cestársku soľ, ktorú nejaký génius v PL zamenil a "omylom" spracoval v pekárenskej výrobe, alebo už spomenutý škandál (viac ako 2 roky dozadu) keď nejaký amatér povolil spracovanie uhynutých zvierat. Aféra, ktorá zasiahla celú Európu, zámeny konského mäsa za hovädzie však bola dostatočný problém na to, aby sa kompetentní zamysleli kde robia chybu.
Ochrana života a zdravia občana SR by mala mať najvyššiu prioritu. Prioritu vyššiu ako politické ciele, prioritu vyššiu ako propaganda a demagógia. Presne toto je bod, kedy musí ísť politika bokom a musí nastúpiť odbornosť a zdravý rozum.
V jednom svojom článku som detailne rozobral, kde je problém v systéme štátneho dozoru. Ten hlavný pozostáva v tom, že celé plánovanie práce a výkonu kontrol jednoznačne nevychádza z analýzy rizika. Toto nie je len moje tvrdenie, potvrdil to aj Audit EÚ, kde sa hodnotili procesy a postupy, akým Slovensko vykonáva štátny dozor. Celý článok s detailným popisom je tu ( https://martinondras.blog.sme.sk/c/499927/prebehol-audit-eu-zamerany-na-vykon-statnej-kontroly-bezpecnosti-potravin-vysledok.html )
Aké sú teda možnosti ?
Prvá - tá naša, čisto Slovenská
O probléme sa dozvieme od českého ministra poľnohospodárstva pri diskusii o dvojakej kvalite potravín - z médií.
Okamžite začneme rozsiahle kontroly vo výrobe, v obchodoch a v ambulantnom predaji.
Požiadame PL kolegu, aby nám poskytol zoznam, kam to mäso putovalo
A čakáme a čakáme a ničoho sa nedočkáme.
Prečo sme v režime, že musíme čakať ? No preto, lebo sme za ostatných 5 rokov nevedeli vymyslieť žiadnu účinnú a ochrannú stratégiu. Do dnešného dňa PL minister nezverejnil kam išlo mäso z uhynutých zvierat z pred 2 rokov. Nejde len o priamy predaj mäsa, ide aj o zoznam všetkých výrobcov a výrobkov, kde sa to mäso spracovalo. A presne to isté sa stane teraz. Nikto si nebude "špiniť" do vlastného hniezda a kauza zanikne s tým, že mäso neopustilo PL a basta. Tomu sa hovorí ochrana vnútorného trhu z pohľadu členského štátu EÚ. Vyriešime si to potichu a doma.
Závery z našej úradnej kontroly na seba nenechajú dlho čakať. Záver bude ten, že nedokážeme preukázať, či to mäso tu je, alebo nie je . Je to pravda. Do dnešného dňa som nevidel, že by niekto zverejnil evidenčné číslo bitúnku. No ak ho nevieme, čo teda kontrolujeme ? Jediný svetlý bod, čo štátny dozor vykonal je príkaz na testovanie prítomnosti antibiotík, výsledky budú ozaj zaujímavé.
Druhá - Analýza rizika a funkčný model ochrany
V časoch, keď som ešte aktívne pôsobil v obchodnom reťazci, bol som členom vyšetrovacieho tímu v afére konské mäso. Po prevalení aféry sme sedeli všetci, ktorí mali na starosti bezpečnosť potravín, bez ohľadu na krajinu kde pôsobíte, za jedným stolom a neskončili sme kým sme nenašli riešenie. Analýza rizika hovorí jasnou rečou. Prvý krok - okamžité potvrdenie alebo vyvrátenie prítomnosti konského mäsa vo výrobkoch pre spotrebiteľa. Ako preukážeš, že sa v tvojej krajine nenachádza zamenené konské mäso ? Jedine testom. Spustili sme rozsiahle testovania. DNA test Vám dokáže s vysokou presnosťou určiť z akého druhu hospodárskeho zvieraťa pochádza mäso použité vo výrobku. Len na ilustráciu. Jeden test stojí okolo 200 Eur. Prikázal som testovanie celého sortimentu výrobkov, kde sa v zložení nachádzalo hovädzie mäso. A aj napriek tomu, že prvotné testy pre SLOVENSKO vyšli negatívne, opakovali sme ich ešte 3 x tak, aby som testom pokryl celý rok a rôzne výrobné šarže. Druhý krok - nastavenie funkčného systému na okamžitú reakciu. Na to sa už treba poriadne zamyslieť. Vymysleli sme on line mapovanie dodávateľov. Do všetkých úrovní. Čo to znamená ? Predávate napríklad klobásu. Viete, kto Vám ju dodal. To je úroveň jedna. Idete tam a doplníte si zdroje, odkiaľ nakupuje úroveň 1. Tak vznikne úroveň 2. Idete ďalej a doplníte si kde nakupuje suroviny úroveň 2 a tak vám vznikne ďalšia a ďalšia úroveň. Až sa dostanete k zoznamu fariem a ich dodávateľom krmiva. Zdá sa Vám to zložité ? Myslíte si že tie údaje sa ťažko získavajú a udržiavajú ? Vráťme sa k spať k myšlienke. Ochrana spotrebiteľa. Všetky údaje sú povinné a bežne dostupné pre každú úroveň a volá sa to vysledovateľnosť toku surovín, takže nič nové , žiadna zbytočná záťaž či administratíva. Čo sme tým dosiahli ? Absolútnu istotu do 1 minúty. Ak by totiž niekto povedal, že bitúnok XY s evidenčným číslom PL 123456 poráža choré alebo uhynuté zvieratá, zadáte do svojho systému číslo PL 123456 a okamžite vidíte celú dodávateľskú sieť. Vidíte výrobky, vidíte odberateľov. Ak máte tieto informácie, viete okamžite konať. Zistím, či mám alebo nemám výrobky od toho dodávateľa ( to už je len vec internej kontroly zásob) a podľa toho konám, alebo sa spokojne usmievam. Ak zistím, že existuje riziko, že mám také výrobky, okamžite ich nahlásim so systému rýchleho varovania a prikážem ich stiahnuť z trhu. Zároveň oznámim spotrebiteľom, aby ich nekonzumovali a doniesli späť na likvidáciu.
No a prečo takúto trivialitu a jednoduchý nástroj na Slovensku nemáme ?
Treba sa opýtať toho, kto za bezpečnosť potravín skutočne zodpovedá. Možno, keby sa zodpovední menej venovali kauzám, ktoré nemajú s ochranou spotrebiteľa nič spoločné, možno keby sa štátna moc dokázala reálne postaviť k rizikám a poučiť sa, možno by to šlo. Dookola rozprávať o tom, koľko sme vykonali kontrol, koľko sme rozdali pokút je síce fajn, ale hovorí mi to len o tom, že sa nikam neposúvam. Ako som zmenil alebo nastavil systém ? Ako som dokázal znížiť porušenosť zákona ? No nijako. Hrozba pokuty je síce fajn, ale nič nerieši.
Ak niekto skonzumuje toto hnusné mäso a nedajbože sa mu niečo stane, kto ponesie zodpovednosť ? Podľa toho, čo funguje u nás tak dovozca. Určite. Ešte lepšie predajca. Určite. Ale položil si niekto niekedy otázku kto za to môže skutočne ? V prvom rade ten podvodník, čo tento model vymyslel. Presne ten bitúnok a farmár, čo dokázali v tejto veci spolupracovať. To je fakt. Ale my sa nemôžeme tváriť, že sme slepí a hluchí. Ak existuje veterinárna kontrola na farmách, ako je možné že choré zvieratá neboli utratené. Kde je kontrola vstupu na bitúnku ? Ako je možné, že ďalší veterinár toto dovolil. Ak už zlyhali obe kontroly, ten čo dáva razítko je tretí v poradí. Úplne sa zbláznil ?
Lenže, naša úloha nie je suplovať chorý systém kontroly v PL.
Náš problém je pred tým nezatvárať oči. Vieme o tom už dávno, nie je to prvý príklad. Prečo tak hlasno nebojujeme napríklad za centrálny register ako bojujeme za imaginárnu dvojakú kvalitu ? No preto, lebo tomu nerozumieme a to je tá najväčšia tragédia.
