Demagógia okolo dovozu potravín

Dnes opäť jeden bombastický článok, opäť palcové titulky a opäť zvláštna hra. 

Pravda je taká, že Slovensko osciluje na hranici potravinovej krízy. Skutočná sebestačnosť vo výrobe potravín predstavuje v skutočnosti niečo len okolo 15 - 20%. Na to aby sa takéto zložité stavy vyriešili, je potrebné skutočne dlhodobo pracovať na správnej koncepcii celého rezortu poľnohospodárstva.

Celý článok, ktorý ma prinútil sa zamyslieť, nájdete tu (https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/hororovy-scenar-potravinarov-slovensko-denne-dovazame-800-kamionov-potravin?fbclid=IwAR12ftpnDlmK14lYFgn8_cQ2UnawEf8E_r4x7l43h9XIQbh_RBSNASpKPyM)

• Tak skúsme počítať spolu

Jednoduché fakty, ktoré si dokážete overiť, hovoria rečou čísiel. Obchodné saldo sa sleduje po jednotlivých mesiacoch roku a dáta vypovedajú skutočne jasne. Sú uvedené v mil. Eur.

Ak teda ten istý zdroj tvrdí, že bolo potrebných 700 kamiónov denne, čo je predpokladám viac marketing ako skutočné a preukázateľné číslo, máme zjavne problém s matematikou. Ak na objem X bolo potrebných 700 kamiónov, tak ak objem X narastie o 7,63%, čo viac menej vôbec nemusí kopírovať skutočnú spotrebu, ale mnoho iných faktorov, potrebujeme číslo 700 navýšiť o 53 kamiónov denne. Takže 750 a nie 800 aj keď uznávam, 800 znie lepšie. Viac hrozivo. Škoda len, že to predstavuje odchýľku a chybu vo výške 100% a to sa skutočne nedá nazvať pravdou. Skôr inak, ale to už nechám na zvážení každého čitateľa takýchto článkov.

• Čo už ale majster v propagande zatajil a úmyselne sa tej téme vyhol, je skutočný ekonomický dopad a vývoj skutočného obchodného salda, teda rozdielu medzi objemom dovozu a vývozu.

Tu totiž nie je možné strieľať čísla od pása ale bolo by potrebné vysvetliť, prečo je celý model na Slovensku nastavený tak, že vyvezieme veľmi lacno a dovezieme veľmi draho. Ak si totiž uvedomíme, že trh spotrebuje nejakú množinu výrobkov, ktorú pri skoro identickej populácii medzi rokmi 2018-2019-2020 môžeme nazvať konštantou, rozdiel vo vývoji obchodného salda ukazuje v plnej nahote, že sme orientovali našu prvovýrobu na výrobu najlacnejšej časti potravinového reťazca a namiesto jej finalizácie doma ju v zásade celú vyvážame a dovážame potrebný objem výrobkov s vysokou pridanou hodnotou. V skratke (príklad aj ceny sú hypotetické a nepredstavujú skutočné ceny na komoditných trhoch) vyvezieme 1000l mlieka za 0,1 Eur čo znamená vývoz v objeme 100 Eur a dovezieme 200 kg masla za cenu 1E/kg, čo znamená dovoz vo výške 200 Eur. Obchodné saldo je rozdiel medzi vývozom a dovozom, čo v tomto prípade tvorí -100 Eur len preto, lebo nedokážeme doma vyprodukované mlieko spracovať na maslo, ktoré požaduje náš trh. Nižšie skutočné čísla v mil. Eur

Analyticky si opäť dokážeme, že dovoz potravín vyjadrený v hodnote Eur a nie váhe, ktorú potrebujeme na výpočet nákladov na prepravu a ten detinský prepočet na kamióny nám stúpol o 7,3% ale vývoz za to isté obdobie stúpol len o 1,3%. 

Nebudem vymýšľať koleso, pomôžem si analýzou NBS (Národnej Banky Slovenska) : "Slovensko na základe porovnania všetkých bázických (východiskových) období za posledných desať rokov nie je z dlhodobého hľadiska krajinou s najvyšším rastom cien potravín spomedzi 27 krajín EÚ (bez Spojeného kráľovstva). Pri relatívnom pohľade je Slovensko krajinou s rýchlejším rastom cien potravín v porovnaní s mediánom krajín EÚ 27 pravdepodobne v dôsledku vyššieho vplyvu vývoja cien agrokomodít na finálnej spotrebiteľskej cene, ako aj nominálnych jednotkových nákladov práce."

Takže dovolím si malý záver. Nárast 7,3% pri výkyve cien potravín viac ako 5% je absolútne predvídateľný a nie je potrebné robiť paniku, nič to neznamená. Naopak, paniku treba robiť v otázke vývozu, prečo vyvážame lacnejšie a prečo vývoz nekoliduje s vývojom cien agrokomodít. A ak si pozrieme marec 2020 tak rozdiel dosiahol rekordných 37% čo už je skutočne číslo nad ktorým by sa mal niekto zamyslieť. Namiesto zvláštnych prepočtov na kamióny a šírením poplašnej správy medzi ľudmi.