Nie je čas na paniku ani na zbytočné kuvikanie, ale treba si uvedomiť niekoľko dôležitých faktov
Sebestačnosť Slovenska v oblasti potravín je na úrovni skutočných 15%
Tento fakt sám o sebe znamená, že okrem pár komodít, ktoré dokážeme vyrobiť doma, sme priamo odkázaní na dovoz potravín. Odkiaľ? Hlavní partneri sú PL, CZ a HU. Aj preto treba pozorne sledovať ako sa vyvíja situácia v týchto, pre naše potravinárstvo strategických krajinách. Prečo? No preto, lebo ak vyhlási napríklad PL výnimočný stav, žiaden kamión nepríde. Ani ku nám, ani nikde inde. Viete si predstaviť, čo sa stane, ak vo výrobnej fabrike v PL identifikujú jedného pozitívneho zamestnanca? Fabriku zatvoria. Ak dnes nie je problém zatvoriť VW, určite nebude problém zatvoriť aj inú, podstatne menšiu fabriku.
Domino efekt netreba podceniť
Ak sa niekto rozumie krízovému riadeniu, vie o čom hovorím. Celý model zásobovania potravín je na Slovensku krehký a v čase krízy nestabilný. Aj preto vznikla organizácia, ktorá sa hrdo nazýva Štátne hmotné rezervy, ale nejak pre zháňanie rúšok, za čo najdrahšiu cenu, nemá čas na riešenie ostatných, životne dôležitých komodít. Domino efekt sa Vám budem snažiť popísať na imaginárnom príklade. Múka. Poznáme ju hladkú, polohrubú a hrubú. Melie sa v takom pomere v akom sa realizuje ročný obrat. Ak teda z celku 1 tvorí hladká 50%, polohrubá 25% a hrubá 25% dokážete si predstaviť v akom režime beží výroba. Čísla sú len pre ilustráciu (pre všetkých, čo mi budú v komentároch vyčítať, že ten pomer je trochu iný) A teraz si predstavte, že sa trh pohne o viac ako 15%. Taký výkyv je okolo Vianoc, ale na to sa všetci pripravujú viac ako 3 mesiace, čo pri čase krízy neplatí. Takže trh sa pohne o 15% a zvýši sa objem predaja (dnes už tieto čísla mimoriadneho zvýšenia obratu hlásia všetci obchodníci v SR) stane sa to, že sa začne vypredávať najskôr hladká múka.Začnú drobné výpadky dodávok, ale trh neúprosne vykupuje ďalej a pokiaľ nie je v ponuke hladká (je vypredaná) začne sa vypredávať aj polohrubá (ale nie lineárne s navýšením 15%, ale navýšenie + ako náhrada za nedostupnú hladkú) a už nám nechýba len hladká ale aj polohrubá. Automaticky spotrebiteľ siahne po tom, čo je, čiže vykúpi aj hrubú (nie lineárne podľa navýšenia 15% ale navýšenie 15% + náhrada za nedostupnú hladkú + náhrada za nedostupnú polohrubú). Presne toto sa nazýva domino efekt, lebo jednotlivé kocky skladačky padajú postupne ako DOMINO. Jeho existenciu si môžete ľahko overiť pri každom potravinovom škandále, kde napríklad (skutočne len príklad) pri škandále s hydinou sa síce zníži spotreba hydiny, ale aj jej výroba, čím sa trh vyrovná, ale domino efektom narastie spotreba bravčového, hovädzieho a iného mäsa, ktoré škandálom dotknuté nie je, ale trh a ani výroba to neočakáva, preto je možné, paradoxne, sledovať pri problematickej hydine výpadky napr. bravčového. A teraz si Domino efekt predstavte v rozsahu celého trhu EÚ. Koľko krajín už hlási mimoriadny stav, v koľkých krajinách sa už vyprázdňujú obchody? A to ešte nie je zatiaľ uzavretá ani jedna strategická výrobná krajina....zatiaľ.
Potravinári nie sú stroje a štát ich nechráni, naopak hodil ich do vody aj keď nevedia plávať
S úžasom sledujem tlačovky dosluhujúceho premiéra. Hodiny sa snaží vysvetliť, ako robí možné aj nemožné, ako sa snaží. Všimnite si predavačky v nákupných centrách. Majú rúšky? Všetky? Nie. Prečo? Lebo premiér povedal, že súkromné spoločnosti si to majú zariadiť sami. Ale v čase krízy sa potraviny nesmú brať ako súkromné spoločnosti, ale presne musia prejsť do režimu štátneho záujmu a štát musí ochrániť tých, čo zabezpečujú základné potreby pre obyvateľov. Presne preto totiž majú výnimku a musia, počujete správne, musia ostať otvorené a funkčné. Tak isto ako lekárí, policajti, hasiči a záchranári. Koľko ľudí Vy stretnete v bežný deň? 10-20? V čase krízy? Možno 5? Viete koľko kontaktu s ľuďmi má denne jedna pokladníčka vo veľkom obchode? 5-10 000? A štát ju nechráni? Kde je ministerka pôdohospodárstva, ktorá tak radostne zverejňovala fotky zhnitého jabĺčka a tešila sa ako uložila pokutu nejakému obchodu, najlepšie 1 000 000 Eur. Kde je orgán dozoru, ktorý buzeruje celý rok a ukladá pokuty za prasknuté kachličky? Ako zistí všemocný dosluhujúci premiér, koľko kontaktu mala pani pokladníčka, predavačka, mäsiarka, pekárka ak sa po 2-3 týždňoch zistí, že je má pozitívny test na COVID-19 ? Presne toto je Talianska cesta a ukážka absolútneho amaterizmu krízového riadenia tohto Smeráckeho absurdistanu. Ak nedokážeme ochrániť tých, čo zabezpečujú základné služby aby sa život na Slovensku nezastavil, dobehne nás to. Možno za týždeň, možno za mesiac, ale dobehne. Predstavte si, ako by sa asi aplikovalo pravidlo, že každý, kto prišiel do kontaktu s človekom, ktorému bol testom preukázaný COVID-19 musí absolvovať povinnú 14 dennú karanténu? Takže ak sa v stredne veľkom meste, kde sa nachádza stredne veľká predajňa potravín a v tej predajni sa preukáže prítomnosť vírusu, pôjde do karantény celé mesto, lebo tam nakupuje? Tu vidíte ako je extrémne dôležité účinne ochrániť pracovníkov v potravinárstve a obchode a tiež tu vidíte, ako amatérky štát pristupuje ku skutočnému riziku nekontrolovaného šírenia ochorenia. Ale to ešte stále nie je ten najväčší problém. Pozitívny zamestnanec v obchode = karanténa pracovníkov = zatvorenie obchodu. A domino efekt v obrovskom rozsahu. Predstavte si, že sa v jednom stredne veľkom meste zatvori stredne veľká predajňa potravín. Kam pôjdu nakupovať ľudia? Do vedľajšieho mesta. Ale tá druhá predajňa nie je určená pre 2 mestá, ale iba pre 1. Nezvládne zásobovanie, nezvládne dokladanie, bude prázdna. Koľko kontaktu bude mať predavačka v meste 2? Bežne 5-10 000 a po zatvorení predajne vo vedľajšom meste sa to číslo zmení na 10-20 000. Skutočne to dokážeme zvládnuť? Nie. Toto je dôvod Talianskej cesty, podcenenie skutočného rizika.
Rezervy a čo skutočne máme
Štát potrebuje finančné a hmotné. Tie finančné budú síce bolieť, ale dnes sú druhoradé. Hmotné už je väčší problém. Týždeň vidíme, že nedokážeme zohnať rúška. Šije každý, kto má ruky, ale toto nie je možné považovať za krízové riadenie štátu. Toto je systém náhodného výbuchu a ukážka, ako sa všetci snažia zmierniť dopad nesprávnych, neskorých a amatérskych rozhodnutí tejto dosluhujúcej vlády. Ale nám nechýbajú len rúšky. Nám chýbajú testy. Nám chýba rozhodnutie, aby každý, kto má nad 50 rokov bol povinne otestovaný a rýchlo. Cez všetky kapacity ktoré máme. Ale na to aby sa to mohlo realizovať, by sme museli mať testovacie sady. Nemáme. Aby sa to mohlo realizovať, museli by sme mať dostatok ochranných (jednorázových) odevov, aby sa nám nešíril vírus zdravotníkmi. Nemáme. Tak si položme otázku čo vlastne máme? Nuž bez nejakej urážky, máme dosluhujúcu vládu a premiéra, ktorý je zároveň aj minister zdravotníctva. To máme. Potom ešte máme kopec ochotných ľudí, čo zobrali osud do vlastných rúk a šijú rúšky ako o život a snažia sa štátu pomôcť.
Záver
Potravín je zatiaľ dostatok. Súhlasím. Ale predstavte si, že máme 5 veľkých reťazcov, čo zásobujú 80% Slovenska potravinami. Všetky majú centrálne sklady. Stačí lokálne ohnisko nákazy a centrálny sklad sa zatvorí a ochromí zásobovanie celého reťazca. Ľudia sa preskupia do ostatných, tie ale dlho nedokážu logisticky zvládnuť už tak vysoký nápor. Základná úloha štátu bola vytvoriť centrálny sklad trvanlivých potravín, nápojov a drogistického tovaru. Tam mali navážať všetky reťazce a odkiaľ sa malo distribuovať do jednotlivých obchodov. Prečo? Lebo výpadok jedného by okamžite zaznamenali a vedeli by posilniť logistiku (aj za pomoci armády) a zásobiť tie ostatné. Tento sklad mal byť v septickej karanténe a poctivo sledovať vývoj na trhu s potravinami v krajinách V4 a postupne hľadať alternatívne zdroje zásob. Štát musí ochrániť všetky zložky, ktoré sa na krízovom chode štátu podieľajú. Musí ochrániť výrobcov, dovozcov, skladníkov ale aj predavačov a pokladníkov. Prečo? Lebo u nich je riziko trojité. Prvé je to, že sú v kontakte s obrovským množstvom anonymných a nedohľadateľných ľudí, čiže neexistuje sa tu hrať na nejaké "vyšetrovanie" s kým sa dotyčný/á stretol. Druhé je riziko ohrozenia zásobovania základnými potrebami a to potraviny skutočne sú. Tretie je všeobecné a platí pre každú zložku štátu, čo sa podieľa na krízovom chode. Vysoké pracovné zaťaženie, mimoriadne stresové situácie, nadčasy = oslabenie celkovej zdravotnej kondície = zvýšené riziko horšieho priebehu ochorenia.
Takže, pán bývalý priemiér, je načase sa zobudiť. Krízové riadenie skutočne nemôže robiť niekto, kto má čas na stoličku premiéra, ministra zdravotníctva, viesť kampaň do volieb, viesť kampaň po voľbách, bojovať vnútri strany, bojovať s opozíciou, ktorej treba v sobotu odovzdať kľúče od zničeného štátu, napadnutého vírusom. To ale nestačí, odovzdávate štát s prázdnymi hmotnými rezervami, prehliadate skutočné riziká a svojou neschopnosťou vystavuje celú populáciu vysokej miere rizika. Ale aby to nestačilo, odovzdávate štát s prázdnou peňaženkou ale ani to nestačí, v tej prázdnej peňaženke je ešte nezaplatený účet za Vaše rozšafné rozhadzovanie ostatný rok. Tuším na 2 mld Eur. No uprimne, už teraz chápem, prečo zle spíte. Aj ja by som zle spal na Vašom mieste.
V článku máte zdarma analýzu rizík aj navrhované riešenia z pohľadu rezortu, ktorému rozumiem, čiže pôdohospodárstvo a potravinárstvo. Stačí ich len do piatku zrealizovať, kedže ste doteraz na to nedokázali prísť v zložení 90 expertov na krízové riadenie štátu. Netreba viac analýz, stačí krízovo riadiť štát. Do piatku. Potom už to nechajte na iných a modlite sa, aby sa nenašiel niekto, kto si vyloží pojem VLASTIZRADA a VŠEOBECNÉ OHROZENIE
Štát sa tu roky snaží preukázať dôvody vlastnej dôležitosti. Prekladá to nezmyselnými zákonnými požiadavkami, ktoré často slúžia iba ako dôvod pre existenciu nejakého úradu štátu a tým aj tisícky jeho zamestnancov. Nikto nemá čas zisťovať, či ten alebo onen úrad je skutočne efektívny a niečomu prospieva. To ale neplatí v čase krízy. V čase krízy sa naplno preukáže neschopnosť a nefunkčnosť tejto obrovskej a zbytočnej mašinérie a v plnej nahote sa ukážu absolútne neschopní ľudia, ktorých ale platíme za to, aby sme sa na nich mohli spoľahnúť presne v čase krízy. Položil si niekto niekedy otázku, za čo vlastne berie plat napríklad generálny riaditeľ štátnych hmotných rezerv? A jeho podriadení riaditelia sekcií, referentky, analytici, plánovači nákupcovia? A ich asistentky a sekretárky a vodiči? Čo roky robili, keď nemáme základné ochranné prostriedky pre iba 5,5 mil ľudí (v Číne jedne väčšie mesto)? Kde je jeho zriaďovateľ a generálny riaditeľ a jeho podriadení riaditelia sekcií, referentky, analytici a plánovači? A ich asistentky a sekretárky a vodiči? Ďalšie zbytočné štátne úrady s tisíckami štátnych zamestnancov. Ak totiž do riadenia štátu nenastúpia skutoční odborníci a len výber TOP odborníkov nedostane za úlohu krízové riadenia štátu, ktoré nás čaká najbližšie roky, nedokážeme sa spamätať a postaviť na nohy.
