Viac ako 20 rokov sa venujem bezpečnosti potravín a potravinovému právu nie len na Slovensku.
Za tú dobu som zažil väčšinu štátnych úradníkov aj kľúčových hráčov rezortu v akcii, počas rôznych vlád. Bol som svedok rôznych pokusov ohýbať zákony v prospech niekoho a bol som vždy v prvej línii pri vyšetrovaní rôznych potravinových káuz a podvodov. Na túto tému by som vedel napísať niekoľko scenárov na celovečerné filmy a raz, keď to situácia dovolí a nebudem mať pocit, že dokážem tejto krajine a jej obyvateľom pomôcť inak, tieto knihy napíšem.
Dnes však žijeme dobu, kedy máme historickú šancu udržať hlavu nad vodou a konečne sa nadýchnuť.
Iste môžeme mať mnoho výhrad k tomu, ako a čo robí aktuálna vláda, ale jedno jej nemôžeme uprieť. Ako jedna z mála vlád v histórii Slovenska má skutočne šancu otočiť kormidlo dejín a dokázať, že to ide aj inak ako cez korupciu, podvody, klamstvá a všadeprítomný biznis na úkor obyvateľov a krajiny.
Toto bol jeden z dôvodov, prečo som svoje vedomosti a znalosti ponúkol rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a vysoká zhoda programov pred voľbami jasne naznačovala, že máme vysoké % rovnakých ak nie identických úvah, ktoré ak sa správne aplikujú budú znamenať značný úspech celého rezortu.
Plne si však uvedomujem aj to, že nie som členom žiadnej strany, ktorá by aktuálne tvorila vládnu koalíciu a ako taký musím pracovať 2x tak tvrdo ako keby som sa rozhodol zmeniť politické tričko a tým by som si podstatným spôsobom zabezpečil jednoduchší a hladký postup v rámci politických štruktúr. Nemám záujem politikárčiť, toto nechám na skutočných politikov a celý čas som moju spoluprácu s rezortom a jeho vedením držal v odbornej rovine.
Dnes však neriešim odborné problémy, nevediem žiadne argumentačné diskusie pri hľadaní najlepšieho riešenia pre Slovensko, dnes čelím osobným útokom na moju osobu a to ani neprešiel mesiac od vzniku poradného zboru ministra pôdohospodárstva. Dozvedel som sa o sebe veci, ktoré každého príčetného človeka prinútia zastaviť a zamyslieť sa nad tým, čo sa to tu vlastne deje.
Do dnes prednášam na odborných seminároch, do dnes sa bez akéhokoľvek problému stretnem s akýmkoľvek mojim zamestnávateľom, nadriadeným či podriadeným.
Nemusím sa skrývať, nemusím zapierať svoje telefónne číslo ani emailovú adresu. Komukoľvek sa pozriem smelo do očí aj napriek tomu, že som počas svojej manažérskej kariéry prijímal aj skutočne nepopulárne opatrenia. Určite sa nájde kopec ľudí, čo majú na mňa svoj názor, ale vždy som sa riadil svojimi zásadami a hodnotami a robím to do dnes.
Môj najväčší problém, ale aj devíza je však moja historická pamäť.
Slovensko je úžasné v tom, že ľudia rýchlo zabúdajú a ja niekedy nevychádzam z úžasu, ako sa niektorí ľudia z večera do rána začnú tváriť ako čisté, nepopísané listy. S otvorenými očami a sem tam aj ústami sledujem prezentácie ľudí, čo stoja a sú priamo, či nepriamo zodpovedný za ten tragický stav, čo tu dnes odkrývame v plnej nahote a dnes sa otrasú, zneužijú nových členov vlády a ponúknu svoje vedomosti a zručnosti s tým, že vlastne jediní dokážu vyriešiť všetky "nakopené" problémy. No logiku to iste má. Ak ste totiž daný problém vytvorili, iste budete vedieť ako ho vyriešiť.
Zažil som si už všeličo a nezľaknem sa
Odkazujem Vám s úsmevom. Útočte. Osočujte, Urážajte. Ak to je jediné čo skutočne viete, je toho žalostne málo. Iste, môžete pošpiniť moje meno, raz sa pravda ukáže. Všetky obvinenia sa raz vysvetlia, všetky dehonestácie ostanú zabudnuté. Možno sa podarí ukryť do systému nejakého Vášho podržtašku a na nejakú dobu si opäť zabezpečíte ochranu svojich záujmov. Ale všetko do času. Každý amatér sa prejaví v sekunde, kedy ponesie konkrétnu zodpovednosť za konkrétnu úlohu a tu je bod, kedy bude jasno. Zrazu dá zmysel jeho počínanie, zrazu sa bude dať pochopiť jeho pracovná história a hlavne bude nad slnko jasnejšie koho záujmy bezbreho zastupoval a prečo. Držím palce.
