Nie je žiadne tajomstvo, že sa pohybujem v rezorte pôdohospodárstva a rozvoja vidieka už viac ako 20 rokov. Zažil som už všeličo, ale to, čo zažívam dnes je strop toho, čo dokážem absorbovať bez následkov.
Bol som predseda poradného zboru ministra Mičovského, odišiel som lebo som nedokázal absorbovať koncentrovanú neschopnosť a len sa prizerať na rútiacu sa katastrofu na rezort v podobe absolútne nekompetentného ministra, jeho okolia a vzostupu predstaviteľov najhoršieho zla. Po jeho demisii, nedemisii a opäť demisii som sa vrátil ako poradca ministra Vlčana a tam som do dnes. Dopredu hovorím, že som nikdy nepodnikal v poľnohospodárstve, nikdy som nezobral od tohto štátu ani cent na podporách, dotáciách. Pracujem a za svoju prácu dostávam plat. Nie je to svet, ale stačí mi to na obyčajný, pokojný život. Deti študujú na Slovenských školách a manželka tiež pracuje.
Bol som v tíme ktorý pripravoval a úspešne absolvoval akreditáciu najdôležitejšej inštitúcie v rezorte a tou je PPA. Bol som v tíme, ktorý pripravil a postupne plní transformačný plán. Som súčasťou tímu, ktorý vedie vyjednávanie v Bruseli, háji záujmy Slovenska, znižuje dopady a riziká, zatvára dvere skutočne ťaživej minulosťou Slovenska. Prečo to robím? Nuž v prvom rade preto, lebo stále verím, že máme ako krajina na viac. Verím, že nekradnúť sa oplatí viac ako naopak. Verím, že som dostal šancu žiť svoj pokojný a úspešný život a som Slovensku niečo dlžný. Možno som hlupák, možno mimozemšťan, ale ja tomu skutočne verím.
No a potom tu máme pár uvrieskaných podvodníkov, ich jednoduchých hlupáčikov, ktorí naivne a hlúpo nechajú zo sebou manipulovať, robia medvediu službu a škodia našej krajine. Pre fikciu ich volajme uvrieskaná skupinka 5tich. Podobnosť zo skutočnými osobami je čisto náhodná :-)
Vedúci tejto uvrieskanej skupinky sa verejne tvári ako farmár. Malý a rodinný aj napriek tomu, že obhospodarovaná výmera je ďaleko za hodnotou malý aj stredný. Ráta sa v tisícoch hektárov. No a tento vedúci uvrieskanej skupiny bol najúspešnejší žiadateľ o projektové podpory od roku 2011 do roku 2018. Možno je to zhoda náhod, ale nebola to náhodou doba kedy vznikol a naplno sa rozvinul podvodný systém ktorý dnes skúma špecializovaný trestný súd v Pezinku a všetci ho poznáme pod názvom kauza dobytkár? Je to najväčšia korupčná kauza na Slovensku a vrhla nás v očiach Bruselu, áno toho istého Bruselu ktorý sem roky posielal miliardy Eur a ešte aj nejaký rok bude, do roviny prvotnopospolnej spoločnosti. Ukázali sme im. Tomu Bruselu. My tu dostaneme 1 Euro a sme schopní nie len ho ukradnúť, ale ten, čo ho ukradol ide do Bruselu a sťažuje sa, že sa tu vlastne jemu ubližuje. Toto už je moc a nedá sa len tíško pozerať.
Uvrieskaný vedúci pochopil, že má problém. Rýchlo pochopil, že makať na poli sa mu nechce. Ale žiť si chce ako kráľ. Tak ide stavať, Elektrárne, penzióny, sklady. A zásadne bez vlastných peňazí. Napíše projekty, poradí sa s niekým kto v tom vie chodiť. Dobytkár. Zrazu je úspešný. Tak nestačí 1 firma. Treba ich čoraz viac. Ten istý projekt predloží viac firiem. Hovorí sa tomu síce pokračujúci subvenčný podvod, ale čo tam po tom, má krytie. Z najvyšších miest. Presne tých, ktoré dnes skúma súd. Ak si niekto myslí, že to krytie je zadarmo, má menej rozumu ako ďateľ na betónovom stĺpe. Chyba. Systém sa zrútil. Nenažratí dobytkári už poberali viac % ako ostávalo tomu, čo o podporu žiadal. Zrazu obyčajný kombajn ktorý všade na svete kúpite za 300 000 sa na Slovensku obstarával za 900 000. Veď chobotnica je obrovská, treba ju platiť. Peniaze vyplatil Brusel a na kúpu kombajnu už neostalo. Tak postupne uvrieskaný vedúci pochopil, že musí predkladať megalomanské projekty. Sklady s kapacitou tisícky metrov kubických. To nie je obyčajná kadibudka 2m x 2m. Do toho si šupneme jeden až 5 traktorov, ideálne v plnej výbave, ideálne nie pod 100 tis. Ešte by to chcelo nejaké náradie, nejaké vybavenie a už sme rádovo v miliónoch Eur. Toto zopakujeme aspoň 2x, ak nie viac. A šup šup, na účte je pár stoviek tisíc Eur. Kto by preboha platil nájomné, oral, sadil, ošetroval, zbieral, sušil, skladoval, predával a opäť oral....jednoducho farmárčil?
Systém padal. Uvrieskaný vedúci zrazu, bez vysvetlenia nebol úspešný. Nepadali projekty, neschvaľovali sa tak ľahko. Čo vymyslíme? Oklameme verejnosť. Ideme do štrajku. Krik, divadlo pred kamerami. Verejnosť bola zhrozená. Farmári boli zhrození. Čo robí medzi nimi tento vrieskajúci podvodník? Všetci vedia kto to je, všetci vedia, že správne a načas prepriahol. Od uvrieskaného davu je len krok do politiky. Tak si založme stranu. Nevyšlo. Absolútny prepadák. To, čo bolo verejnosti príjemné sa jej rýchlo zhnusilo.
Na scénu prichádza zástupca vedúceho. Chrobák Truhlík. Všetko vie, všade bol, všetko dokáže. Vrieska rovnako hlasno, neumýva sa, má vyberaný slovník a dokáže do 1 minúty pochopiť a plnohodnotne zastúpiť akékoľvek povolanie na ktoré si pomyslíte. Jeden deň štrajkujúci farmár, druhý deň poctivý pestovať letného ovocia a zeleniny, tretí deň politik, štvrtý deň investigatívny novinár, piaty deň právnik a legislatívec, šiesty deň alkoholik, siedmy deň zástupca Slovenska a všetkých poctivých farmárov v Bruseli. Ešte stihne písať blogy, stíha v pohode zastávať post vojnového novinára, neskôr humanitárneho pracovníka, škoda len že pre istý vekový typ dievčat, ale predsa. Veď pomáhať treba. Čo si o tej pomoci myslia tí, ktorým sa tej pomoci dostalo, to nechám na svedomie chrobáka truhlíka. Už vrieskajú dvaja. Zrazu mediálny priestor zaplnia bitky na poliach. Dejú sa. Stále sa dejú, ale len jedna časť Slovenska ich dokáže medializovať. Možno je to zhoda náhod, ale vždy je pri tej bitke jeden z dvoch. Buď uvrieskaný vedúci osobne, alebo jeho zástupca.
Uvrieskané duo zbadá v čase a v priestore strateného deduška večerníčka. Omylom a zhodou náhod sa stal ministrom. Osud to tak chcel, náhoda ho zaviala na rezort, kde sa tie miliardy Eur ročne rozdeľovali. Uvrieskaný vedúci pochopil, že prameň vyschol. To bol ale zástupný problém. Ten hlavný bol ten, že skupinke v zelených uniformách a často v civile už nikto nehatil cestu. Netreba byť génius na to, aby aj duo pochopilo, že je zle. Peniaze minuté, dlhy narobené a projekty? Nuž nebol čas. Robila sa show. Pre celé Slovensko.
Prvá rana Egypta. Prišla kontrolná skupina a chcela vidieť postavený sklad, plne klimatizovaný, vonku nové traktory a vybavenie. Veď peniaze sa poslali. Prišiel uvrieskaný vedúci a ukazoval malú kadibudku. Traktor tam nejaký stál, ale ani pri veľkej dávke predstavivosti ich nebolo pár a dokonca sa netrafil ani do výkonu ani do značky. Jediný kto veril, že kadibudka 2x2 má kapacitu pár tisíc metrov kubických bol dedko večerníček. Mal takú predstavivosť, roky pestovanú, že jeden starý zetor v podstate mohli byť 3 John Deere. Ak ho namaľuje na zeleno, prečo by sa to tak nedalo vidieť. a že chýba Class? Nevadí, veď aj pšenica má klas a sem tam chýba a stále je to pšenica. Tak o čo ide. Lenže kontrolóri boli neoblomní hlupáci. Zobrali meter a nech počítajú ako počítajú, nejak chýbajú tisícky metrov skladu. Zetor? Ok, ale nie je predmetom dotácie. Kde je chladenie, kde je vybavenie, kde je technológia? Kládli hlúpe otázky. Hovoria mu, šéfe, ale peniaze musíš vrátiť, jednoducho podvádzaš. Čo s tým? Vymeníme kontrolórov. Ale ako?
Druhá rana Egypta. Nuž jednoducho. Každý kontrolór má šéfa a ten má šéfa a ten má šéfa. Tak uvrieskaná skupina vytiahla svoj najväčší tromf. Nového šéfa tej inštitúcie, ktorá nie len peniaze dáva, ale aj kontroluje ich použitie. Nedali si ani toľko námahy aby vybrali niekoho, kto nedlží tej inštitúcii ktorej má šéfovať. Na scénu prichádza tretí člen skupiny. Rytier všestrannosti a studnica neobmedzených výkladov práva nie len národného, ale aj európskeho. Že konflikt záujmov? Aký? Veď on o svojej pokute nebude rozhodovať sám. Ako by to vyzeralo keby sa podpisoval protokol tým istým menom aj za kontrolovaný subjekt a aj za inštitúciu ktorá kontrolu vykonala? Poverí niekoho. Koho sám vyberie a koho zhodou okolností môže sám kedykoľvek odvolať. Istá dávka nestrannosti tu je. V zápise sú dva pravdivé údaje. Jeden je dátum a druhý je meno kontrolovaného subjektu. Všetko ostatné je fikcia.
Tretia rana Egypta. Nič nepomohlo. Nech to ohýbali ako sa len dalo, nech tlačil deduško večerníček zo všetkých síl a moc ich na prácu nemal, nedala sa katastrofa zvrátiť. Otvorili pandorinu skrinku a vypustili Krakena. Nenápadný, nekričiaci, ticho sa pohybujúci ujčok. Úkol znel jasne. Nič sa nesmie nájsť. Nič, čo by znamenalo basu. Nič čo by znamenalo nutnosť vrátiť čo i len jedno Euro z ťažko vydretých stoviek tisíc Eur. Ako to zariadiť? Opäť sa niekde medzi 3 pivom a siedmou borovičkou zrodil geniálny plán. Skartujeme zložky a položíme inštitúciu. Ak ju totiž položíme, nebude fungovať, nebudú chodiť kontroly, nikto sa nič nebude pýtať a zložky čo ostanú sa prevezú niekde do archívu a s vysokou pravdepodobnosťou, blížiacou sa k istote sa stratí aj ten zbytok, čo ostal. A aby sme to poistili, vymenujeme nového šéfa toho šéfa tej inštitúcie. Iba osud a zvláštna zhoda náhod chcela, že to bol zhodou okolností ten istý človek, čo pomáhal uvrieskanému vedúcemu vypracovávať projekty v časoch Eldoráda. Uvrieskaný šéf mal k nemu dôveru, poznali sa, spájalo ich puto. To by šlo.
Štvrtá rana Egypta. Nikto nerátal, že deduško večerníček príde nie len o zbytok vlasov, ale aj rozumu. Uvrieskaná skupinka sa tešila veľkej moci, cítili sa neohrozene, až tak, že sa rozhodli pomáhať kolegom farmárom. Veď nech si ten farmár, čo má za nechtami zem, čo celý deň maká, či prší, či svieti slnko, veď nech si neláme hlavu z nejakými kontrolami. Ak si predplatí vopred dôveru, kontroly netreba. Nebudú chodiť. Bude to skoro zadarmo. Možno 5% zo základu 900 000 000 ročne, možno menej, možno viac. Dobytkár 2,3,4,5,6....Ale potrebujú maskota. Ten bude zabávať verejnosť, odvráti pozornosť nie len na domácej pôde, ale aj v Bruseli. A kde sa vzal, tu sa vzal zjavil sa posledný aktér tejto tragédie. Bol ideálny. Asymetrický. Asi meter široký, asi meter vysoký a asi meter vážil. Vedel zoskočiť z traktora, vedel vrieskať, vedel na povel plakať. Vedel sa v jednej vete vyhrážať, žiadať aj prosiť. Vždy mal len deravé montérky, starý traktor a kopu strategických nápadov ako ovládnuť svet, ale nikto mu nedal priestor. A zrazu ho mal. Točili ho kamery, teda skôr mobily. Dostal sa na sociálne siete a prečítal si životopis Cyrila a Metoda. Aj on uveril, že nesie svetlo poznania. Že je vyvolený spasiť vidiek. Aj za cenu, že to vidiek neprežije, ale on ho spasí. A za to nechce nič. Len nový traktor. Deduško večerníček sľúbil a mašina, inak zvaná lokomotíva, sa rozbehla.
Intermezzo. Geniálny plán mal rezervy, Treba vytvoriť protikorupčný pátos. Ako? Musí vzniknúť skupina protikorupčných bojovníkov. Musia spolupracovať, musia si veriť. a hlavne musia chápať. Súvislosti. Ideálne bratia. Jeden kradol, druhý to mal kontrolovať aby sa to nedialo a on to jednoducho nevidel. Čo tam po tom, bol to len mestský les. Nič veľké. Pár tisícok Eur. Ale dobrý základ. K lesu mal deduško vždy blízko, tam stojí staručká chata Hájenka, za ktorú dostal bielu vranu. Alebo mu to tam biela vrana stráži? Neviem, už som zabudol.
Piata rana Egypta. Ohýbalo sa vo veľkom. Všetko a všade. Ak kontrola nedopadla podľa plánu, poslala sa ďalšia a ďalšia a ďalšia až raz jedna dopadla tak ako mala. Nevadí, že tým boli porušené všetky pravidlá a princípy. Pre vyvolených žiadne pravidlá neplatia. Oni sú pravidlá. Lenže štát je veľká mašinéria. Ovládnuť ho, na to treba viac v hlave ako 3 promile. Množstvo nezmyselných kontrol skončilo zle a stovky úradníkov nepodľahli volaniu svetlých, ale uvrieskaných zajtrajškov. Rozhodovali podľa svedomia a podľa práva. Prestalo sa dariť. Začal sa zaujímať Brusel, denne chodili otázky čo sa to na tej PPA deje. Strácali sa argumenty aj zdravý rozum. Deduško večerníček stratil hlavu, aj zbytky zdravého úsudku a zažaloval Brusel. Prehral a s ním prehralo aj celé Slovensko. Moc sa o tom nehovorí, predsa, je nositeľom spoločensky vysokého a morálneho ocenenia. Veď sa tá rada bielej varešky nemohla seknúť. Mohla a aj sekla. Vedúci zacítil príležitosť. Ak odoberieme akreditáciu, padne PPA. Bude trvať 2 - 3 roky jej opätovné postavenie a dovtedy sa skončí udržateľnosť projektov. Nikto sa nebude pýtať, nikto nebude orgánom OČTK nič vysvetľovať, nikto nebude podávať nové a nové podania. Prvá časť vyšla a akreditácia sa odobrala. Nastala panika.
Šiesta rana Egypta. Deduško uveril vlastnej nenahraditeľnosti a začal robiť chyby. Také, že si dovolil kritizovať svojho šéfa. To sa nerobí. Dokonca si kúpil nové gate, lesnícku uniformu, tašku cez plece a hybaj sa fotiť z každou veveričkou, čo mala záujem. Predstavte si, že prežijete nudný a neúspešný život. Sem tam mu niekto zveril nástenku, sem tam robil hovorcu a mediálneho guru najznámejšiemu smerákovi z Košíc, sem tam Vás Andrej Žiga, otec druhého známeho top špičkového podnikateľa v lesníctve vymenuje za riaditeľa štátneho podniku. V čase normalizácie a bez straníckej knižky? No išlo to, ale niečo to stálo. Často svedomie. A potom si zoberte, že zo dňa na deň šéfujete 88% výmery krajiny. Denne Vám varia čaj, naleštený bavorák má maják. Oslovujú Vás pán, smejú sa všetci povinne na vtipe bez pointy, chvália Vás, tlieskajú Vám, tvrdia, že ste najlepší. Koho by to nezválcovalo? Hnal to do extrému. Podal demisiu s myšlienkou, že ho bude celá vláda prehovárať aby ostal. Aké prekvapenie. Nikto ho neprehováral. Stiahol demisiu, dostal po palcoch a nechal sa odvolať. Naveky. Už si ho nepamätá ani vrátnik v budove. Uvrieskaný vedúci šípil, že je zle. Biznis plán padol. Ako v roku 2018. Peniaze minuté, dlhy na krku, za chrbtom čoraz viac vyšetrovateľov a exekútorov.
Siedma rana Egypta. Slovensko sa zmieta v obrovskej kríze. Kríze hodnôt. Verejný priestor je zahltený konšpiráciami a negatívnym pohľadom na svet. Rana za ranou postihuje túto krásny krajinu. Nastupuje krízový manažér. Koniec rozprávkam, všetko tvrdé fakty. Uprace. Rýchlo a chirurgicky čisto. Vyreže vred a začne rekonvalescencia. Celého rezortu. Dobehne sa zameškané, ozdraví sa PPA, začne sa počítať účet za roky podvodov. Investuje sa, napráva sa čo sa dá. Takto to ale nemôže ísť. Toto bytostne ohrozuje uvrieskanú skupinu. Média neveria, ľudia neveria. Pravda sa nenosí. Pravdu má ten, čo vrieska. Čím hlasnejšie a čím vulgárnejšie, tým lepšie. Keď sa rúbe les, lietajú triesky a sem tam sa udrie vedľa. Ak to nie je často a nezastaví to očistu, nevadí. Jediné čo ostáva je diskreditácia. Verejnosť je nahnevaná, flustrovaná, má veľa problémov. Tak sa ide páliť. Priamo a na najvyššie miesto. A v druhej vlne na najbližšie okolie. Ako ospravedlníte svoje podvody? Tak, že sa budete snažiť všetkých presvedčiť, že aj iní podvádzajú. Že je to vlastne normálne. Kto nekradne, okráda vlastnú rodinu. Vlastne sa nič nestalo. Musíte zvrátiť beh dejín a za každú cenu zastaviť očistu. Uvrieskaná skupina napne svoje posledné sily. Kričia, píšu, natáčajú. Volajú, najskôr doma, potom v Bruseli. Sú ale tak dementí, že zaujali. Dostatočne na to, aby sa o nich osobne začali zaujímať všetky úrady ktoré existujú. Doma aj v zahraničí. Dlho to už nepotrvá a bude na svete prvý rozsudok. Ale kým sa tak stane
okydajú všetkých, čo môžu
diskreditujú každého, kto ctí právo a poriadok
využijú každého, kto verí v ich mediálny výtlak
