Udavač

Písmo: A- | A+

Ľudia udávali vždy a zrejme udávať budú. Bez ohľadu na to, prečo to robia, mali by sme sa vždy zamyslieť aká je ich skutočná motivácia.

Každý, kto pracoval na vyššej manažérskej pozícii vo väčšej firme, alebo korporácii, sa s týmto fenoménom stretol. Vrátane mňa. Ja osobne delím takýchto ľudí na 3 zásadné skupiny.

  • Prvá je tá, ktorá oznámenie/udanie pošle z presvedčenia, je napísané vecne, drží sa faktov a väčšinou býva podpísaná. Podanie má hlavu a pätu a fakty na seba nadväzujú a navzájom sa podporujú. Títo ľudia sa totiž za svoj názor nehanbia a ak si uvedomíme fakt, že museli dlho nad svojim činom uvažovať, je potrebné sa faktami vážne zaoberať. Títo ľudia konajú väčšinou v dobrej viere a s principiálnych dôvodov. Ja osobne som vždy volil osobný rozhovor s jediným cieľom, objasniť si, či tam nie je nejaký skrytý úmysel škodiť niekomu. Následne som dal vždy všetky fakty preveriť a konal som. Rýchlo a s chirurgickou presnosťou.

  • Druhá skupina ľudí udáva preto, lebo ich do toho niekto vmanipuloval. Nejaké dáta majú, väčšinou sprostredkovane a viac menej nedávajú zmysel. Pri osobnom rozhovore, ak sa dozviete ich meno, sa chovajú nervózne a často menia názor. Týchto mi bolo ľúto, nie preto, lebo sedeli u mňa v kancelárii, ale preto, lebo za niekoho odvádzajú špinavú robotu a málokedy im to došlo neskôr ako za 5 min u mňa v kancelárii.

  • Potom je tretia skupina a to sú ľudia, ktorí majú radosť z toho, že škodia. Udávajú vždy, všade, každého. Celý život sú väčšinou frustrovaní, nerobia kariéru, sú prehliadaní pri povyšovaní. Nie pre ich nešikovnosť, ale pre ich žiadne zásady, žiadne hodnoty. Títo ľudia nemajú česť, nevedia sa tešiť z úspechu kolegu, závidia Vám aj nové ponožky, len tak. Principiálne.

20 rokov som zastával vyššie manažérske pozície či už v národných, alebo nadnárodných spoločnostiach a korporáciách. Denne som prijímal desiatky rozhodnutí, nie vždy sa všetkým museli páčiť. To už je údel manažéra. Dlho som rozmýšľal kto a prečo stojí za tými udaniami, ktoré v istú dobu chodili priamo ministrovi Mičovskému a aj na vedenie OĽaNO. Chvíľu som ich považoval za spôsob politickej hry na tom našom Slovensku a veril som, že človek s históriou a povesťou ministra Mičovského sa k tejto problematike postaví ako seriózny a rovný chlap.

Možno pred viac ako 10 rokmi som riešil jeden z mnohých prípadov. Bol tu etický problém a dohodli sme sa, že takéto chovanie nie je vhodné žiadneho muža, ženy si zaslúžia našu úctu a podporu a podľa toho sa budeme aj všetci chovať. Bodka. Potom som sa z iného zdroja dozvedel, že tento istý človek je už dlhšiu dobu „spolupracovník“ UBOKu, čo bol predchodca dnešnej NAKA. Cestou domov som rozmýšľal ako s touto informáciou naložím. Mám ho vyhodiť? Prečo? Ak niekto spolupracuje s UBOKom zrejme musí, alebo má na to nejaký dôvod a ja som to nakoniec uzavrel tak, že je to jeho súkromná vec a pokiaľ neporušuje interné pravidlá, nie je ma do jeho rozhodnutí absolútne nič. Nemal som a ani nemám obavu o seba a ani svojich najbližších spolupracovníkov. Čas išiel a mne prešli rukami tisícky dokumentov, urobil som mnohé rozhodnutia a prebral som istú časť agendy za 4 krajiny. Zrazu opäť sedel u mňa tento istý človek, zistilo sa totiž, že na svojom služobnom aute vozí do práce a z práce aj nejaké kolegyne. Lenže on od nich bral peniaze za cestu, vraj na naftu. Tu už vo mne vskypela žlč a potom, ako som si túto informáciu riadne overil prijal som rozhodnutie. Zákaz používania služobného vozidla na súkromné účely a parkovanie na parkovisku vo firme, nie doma. Ak parkovanie doma, namontovať GPS a každú jazdu vykázať ako súkromnú. Zrejme som urobil chybu, už pri prvom podozrení som mal spozornieť a toto všetko sa nemuselo stať. Potom prišlo obvinenie, že má nadštandardné vzťahy s jedným dodávateľom. Celé som to postúpil na príslušné oddelenie a začalo sa vyšetrovanie. Bolo mnoho indícií, ale žiaden priamy dôkaz. Tu už ale v mojom nastavení končí sranda, vydiskutoval som si moje rozhodnutie s materským vedením a preradil som ho na inú komoditnú skupinu. Pre mňa uzavreté. Toto všetko sa stalo pred viac ako 10 rokmi a ja už viac ako 5 rokov v danej spoločnosti nepracujem.

Hodnotenie tohto človeka po stránke odbornej nebudem robiť, ale ľudské vlastnosti, nejakú profesionálnu česť, základné hodnoty tam jednoducho nie sú. A tento človek dnes, po viac ako 5 rokoch čo som mimo firmy, začne udávať. Žiadne fakty, odmietanie konfrontácie, nič. Jednoduché konštatovania, že som zlodej, korupčník, podvodník a že som bol vyhodený, vedie sa proti mne kopec vyšetrovaní a podobné kraviny. Aby bol však udavač úspešný, musí trafiť na človeka, ktorý je rovnako mentálne nastavený ako sám udavač.

Za mňa hovoria moje výsledky. Som držiteľom najväčšieho počtu „Value Avards“ za krajiny V4. Moje 360 spätné väzby sa 15 rokov nemenili aj napriek tomu, že sa menilo prostredie, oddelenia a tímy s ktorými som pracoval. Vždy tam bol záver „Tvrdý, ale spravodlivý a objektívny. Má čiernobiely svet založený na pevných hodnotách a zásadách“ 

Každý vrcholový manažér, vrátane ministra, zažije pocit rastúcej moci. Zvládnuť to chce skutočne pevné zásady a chuť „neuletieť“. To ide s pribúdajúcou mocou ťažšie a ťažšie a preto platí model, že sa musíte obklopiť šikovnými ľuďmi, často šikovnejšími ako Vy sám a hlavne, musíte mať pár ľudí, ktorý Vám bez váhania povedia pravdu do očí a sem tam Vás stiahnu späť na zem. Ja som na šťastie mal takýchto ľudí vo svojej blízkosti, za čo im do dnes patrí moja vďaka. 

Presne toto som robil aj ja pre ministra Mičovského ako predseda jeho poradného tímu. Fungovalo to a za 4 mesiace sme urobili všetko, čím sa dnes minister tak rád chváli. Potom prišla zmena a ako sa sám minister pre média vyjadril, stratil som jeho dôveru. Po odbornej stránke mi vraj nemá čo vytknúť, ale..... Jeden udavač sa rozhodol opäť udávať. 

Tento udavač sa nikdy nestaral o nikoho okrem seba. Kým ja som chodil bezplatne prednášať na VŠ do NR, on inkasoval kolegine, ktoré zarábali o 1/3 menej ako on. Keď prišla veľká štrukturálna zmena a kolegina v PL musela prepustiť 40 ľudí, ja som to za Slovensko ustál so zmenou -1. Kým ja som po večeroch písal znenia zákonov a pripomienky na rokovania Zväzu obchodu a neskôr SAMO, on písal vymyslené udania na UBOK, ktorý s ním nakoniec skončil spoluprácu práve pre 0 hodnovernosť jeho podaní. Tesne po svadbe tohto udavača organizoval môj tím teambuild a tam som sa pristihol, ako s otvorenými ústami počúvam tokanie tohto mladoženáča ešte v horúcom bielom obleku ako už presviedča nejakú „inú“ o svojej „nehynúcej“ láske. Kým ja som vymýšľal ako pomôcť chovateľom oviec počas Veľkej noci 2020, on písal udania ministrovi Mičovskému a robí to do dnes.

Udavač nesklamal, koná tak ako je nastavený. Na toho sa hnevať neoplatí, toto celé ho raz dobehne. Po mojom oficiálnom odchode s ministerstva už našťastie prichádzam len do styku s ľuďmi, ktorí to vyhodnotili manažérsky správne. Neopodstatnené, nejasné, bez akéhokoľvek dôkazu. Konfrontácia odmietnutá, zrejme udavačská odvaha končí pri myšlienke, že by nedajbože sedel oproti mne a mal by mi tieto jeho báchorky tvrdiť do očí. A týmto ľuďom ďakujem, že neuverili, že hodnotia to, čo sa hodnotiť dá a to je moja práca.

Čo je ale na celej tejto fraške smutné je zaujímavý postoj ministra. On, človek, čo o sebe hlása vraj pevné morálne zásady a hodnoty, ktoré ho doteraz držia na stoličke ministra jasne ukázal, že tieto vlastnosti okolo neho ani len nešli. Naopak, jednoznačne preukazuje, že je zatrpknutý, ješitný pán, ktorý celé svoje pôsobenie na ministerstve podriadil svojej osobnej pomste všetkým, čo ho v minulosti niečím „naštvali“ a slepú pomoc pre všetkých, čo v jeho minulosti vyjadrili pozitívny postoj k jeho „ťaženiu“.

Je to vidno na každej personálnej zmene, je to vidno na tom, že okrem 3 vecí, čo sme mu pripravili v spolupráci s farmármi, predsedom poľno výboru NR SR a predložili na zlatom tanieri, neurobil absolútne nič. Chváliť sa dnes pomocou pre chovateľov oviec ak sám nie je autorom tejto pomoci a na pomoc sme ho museli skutočne silno presviedčať, chváliť sa dnes registračnou amnestiou pre chovateľov ošípaných a žiadnym reálnym riešením AMO, chváliť sa dnes modelom predaja diviny, ktorú na pultoch obchodov v skutočnosti nenájdete, to už je skutočne ukážka ako moc sa trasie o svoju stoličku.

Od augusta 2020 mu poradný zbor nefunguje a od augusta 2020 nedokázal vygenerovať žiadnu relevantnú aktivitu, ktorou by sa dokázal reálne pochváliť. Keby to bolo len toto, nebol by o nič horší minister ako jeho predchodcovia, on však ide za hranicu možného a z plánu obnovy jeho rezort neuvidí ani cent a rezortnému šéfovi to neprekáža. Rezort mu už skolaboval, on to nevidí ale dokáže sa pochváliť úsporami na kancelársky papier. Za pár Eur, ale jeho kolabujúci a po uši zadlžený Agrokomplex si kúpi pre nového šéfa nové auto. Milióny mu utekajú cez štátne podniky a jeho špeciálny tím, zložení z ľudí, čo tam nemajú čo robiť, nedokáže ani tak triviálnu vec ako tie škody vyčísliť a za odmenu sa stanú generálnymi riaditeľmi napríklad PPA. O miliardy, ktoré sa dajú pre rezort získať zrejme nemá záujem, veď načo aj. V septembri 2020 mal predstaviť jeho strategický plán pre roky 2021-2027, nestalo sa – vraj lebo Covid. V októbri mal plán prejsť sitom odborníkov, nestalo sa, nie sú odborníci, vraj ich nepotrebuje. V decembri mal byť predstavený širokej verejnosti, opäť nič. O PPA ktorú položil na lopatky a o štátnych lesoch, ktoré mali byť výkladná skriňa jeho vedomostí a šikovnosti radšej nejdem ani písať. Ale o fasádach, pamätných tabuliach a jeho výletoch po celom Slovensku, o tom sa píše viac ako dosť.

Udavač sám o sebe nie je nebezpečný, spôsobil nejakú ujmu len konkrétnemu človeku a len v prípade, že na svoje hlúposti nájde poslucháča. Zložitejšie to už ale je v situácii, kedy udavač nájde živnú pôdu u ješitného staršieho pána, ktorý je aktuálne na najvyššom poste, ktorý v živote dosiahol a zachutila mu moc a sláva. Agrorezort stratil všetky brzdy a protiváhy, nikto nedokáže zastaviť šialenú tragédiu, ktorej budeme čoskoro svedkami. PPA padne, zrejme najneskôr v apríli 2021. Do toho nám komisia oznámi, koľko miliárd máme vrátiť, čo bude zrejme skutočne studená sprcha pre Mičovského kolegu Hegera. Na verejnosť prenikne, že žiaden plán pre čerpanie EÚ fondov na roky 2021-2027 neexistuje, pani ministerka Remišová s úžasom príde na to, že jej IROP a Leader bez PPA jednoducho nebudú môcť fungovať a všetci sa obrátia na dedka večerníčka s jedinou otázkou. Kde sme preboha urobili chybu? Bohužiaľ neskoro. A prečo to všetko?

Lebo jeden udavač našiel pozorného poslucháča rovnakého mentálneho nastavenia.

Skryť Zatvoriť reklamu