Vidiek je korzet, nie železná príťaž na nohe!

Zrejme si všetci plne uvedomujeme, že tu máme pandémiu. To nikto nespochybňuje. Život však ide ďalej či sa nám to páči, alebo nie. Každý rozumný národ sa z pandémie poučí, identifikuje chyby a pomáha ľudom prežiť. Iný recept jednoducho neexistuje.

S akým úžasom prijalo Slovensko fakt, že tu denne musí prísť 800 kamiónov na to, aby sme mali dostatok potravín. Čo sme si zabudli uvedomiť je fakt, že pokiaľ by sme podporili vidiek, môžeme tých 800 kamiónov znížiť na 500, neskôr na 300. Na to potrebujeme prostredie, kde sa bude vidieku dariť. Kde bude ekonomicky zaujímavý a kde model podpory zabezpečí, že podniky budú efektívne a životaschopné. Ak totiž nebudú, nedokážu konkurovať v zamestnávaní a tým pádom nedokážu generovať takú ekonomickú ponuku, aby prácu v agropotravinárstve dostali na atraktívnu úroveň. No a bez ľudí to nepôjde ani keby na stoličke šéfa rezortu sedel Archanjel Gabriel.

V skutočnosti máme na Slovenku cca 25 tis podnikov, ktoré sa venujú poľnohospodárskej produkcii. To je síce pekné číslo, ale ak sa zameriame na ich produkciu, už to nie je také rúžové.

Z uvedených čísiel je úplne zrejmé, že viac ako 50% z celého počtu podnikov jednoducho neprodukuje nič, alebo hrubá ročná produkcia nepresiahne 15 000 Eur. V tomto máme započítané aj naše "najzvláštnejšie" skupiny, ktoré napríklad vznikli len pre potreby prerozdelenie obhospodarovaných výmer, rôzne biele kone, mulčovačov a podobne. Určite budem čítať pár komentárov, že tomu nerozumiem, že sem patria aj podniky, čo pestujú krmovinovú základňu a podobne. No nie je to úplne tak. Ak totiž vypestujete čokoľvek, zrejme to predáte. Ak to predáte, mali by ste to mať v tržbách. Niekde tu vzduchom lieta viac ako 80 mil ročne v produkcii a žiadnej tržbe za predaj agrokomodít. Zrejme pôjde o transformáciu agrokomodity na technickú komoditu a v skutočnosti môžeme vidieť produkciu napríklad pre výrobu etanolu, bionafty a bioplynu. Ak sa nám ale 50% celého počtu subjektov venuje pestovaniu energetických plodín, máme obrovský problém.

Ak by sme takúto dlhú tabuľku prečítali do konca, zistili by sme, že Slovensko ročne vyprodukuje agro produkciu vo výške 1,9 mld Eur. To nie je zlé, ale horšia je skutočnosť, že 880 podnikov vyprodukuje 1,5 mld Eur. Dobre čítate. 3,43% z celého počtu podnikov vyprodukuje 75% celej produkcie,

Priemerná výmera farmy na Slovensku predstavuje 28 ha. Absolútny nezmysel, ale vyzerá to dobre. Vraj to je základný argument prečo podpory treba smerovať do malých fariem. No ale v skutočnosti to tak nie je a klameme sami seba. Priemerná veľkosť farmy v CZ, ku ktorej máme historicky najbližšie, je 80 ha. Prečo? No presne preto, lebo nemajú toľko "duší" v počte podnikov.

Obchodné saldo agrokomodít je z roka na rok horšie a už atakujeme hranicu - 2mld ročne. Čo nám to hovorí? Ak aj vyprodukujeme 1,9 mld produkcie, neprodukujeme dostatok, vnútorný trh vyžaduje viac a preto musíme potraviny dovážať. Ak ste podnikateľ a zistíte, že existuje na trhu obrovský dopyt a žiadna ponuka, máte geniálny podnikateľský zámer. Banky sa o Vás pobijú a ste za vodou. Ak ste štát, mali by ste konečne pochopiť pár základných pravidiel.

Ak existuje dlhodobo dopyt po potravinách, zrejme bude rásť, využiť treba všetky možnosti na to aby sme začali vyrábať potraviny.

Potraviny však nevyrobíte v mestách, ani na parkovisku a dokonca ani na letisku. Potrebujete pôdu, potrebujete jasný zámer a plán, potrebujete realizovať podporu tých, čo produkujú a zo systému odstrániť všetko, čo neprináša efekt. Ak to neurobíte, rozlejú sa obmedzené zdroje kade tade a nakoniec sa budeme opäť točiť v bludnom kruhu sľubov a rozprávok, ktorý síce dobre znie, ale nič nerieši.

Potrebujete pochopiť, že centralizácia a megalomanské projekty jednoducho nie sú životaschopné a celé Slovensko potrebujeme rozdeliť na mikroregiony. Dotačnú schému prerobiť na regionálnu úroveň a dotácie cieliť na dosiahnutie želaného efektu. Slovensko jednoducho nie je jeden región, ale stovky regiónov, ktoré majú svoje pre aj proti. Ktoré majú využívať svoj prirodzený potenciál a nie sa snažiť splniť dotačné podmienky aj napriek tomu, že to je pre daný región nezmysel, alebo to predstavuje enviro záťaž. 

Mali sme v riadení rezortu už skutočne pestrú plejádu vedúcich pracovníkov, ale nikdy sme nemali takú spoločenskú objednávku na zmenu ako teraz. Som unesený z toho, čo denne čítam na FB, rôzne farmárske skupiny sa venujú politike, komentujú prácu NAKA, odhadujú výsledky súdov. No možno preto nemajú čas na výrobu potravín. Potom tu vidíme absolútne nepríčetné a úplne zmätené pokusy o riadenie rezortu, bez výsledku. Naopak, rok nám tu zúri AMO, nárast počtu okresov predstavuje 700%. Sme skokan roka, ale ešte si to nikto nevšimol. Možno je ciel zlikvidovať chovy na Slovensku, ale úprimne, nie je to dobrý nápad. Spomenúť si treba na počet kamiónov denne. Iste 800. Ale kľudne to môže byť 900 a neskôr 1000.

Rôzne hókusy/pokusy s dotáciami, bez plánu, bez myšlienky. Len preto, lebo treba niečo povedať. Legislatívne prostredie je najhoršie zo všetkých krajín EÚ a nie je vidno ani náznak zmeny, zrejme ju netreba. Lenže treba. Toto bola objednávka voličov a nie to, čo sa tu predvádza.

Ak sa rýchlo, ale skutočne rýchlo nezobudíme, vidiek to nezvládne. Už mesiace melie z posledného a dostáva ranu za ranou. Platobná agentúra tesne pred kolapsom, znamená len toľko, že kohútik EÚ zdrojov sa môže zatvoriť. Aj keď len dočasne, aj keď len na rok, ale vidiek to neprežije. 

Zamyslite sa, komu to vyhovuje? Štátu? Určite nie. Ak chcete skupovať pôdu, budovy, nuž musíte mať dosť peňazí a dosť pôdy a budov na predaj. Tým sa zásadne zníži ich cena, kúpite zrejme výhodne. Kedy klesne cena pôdy a fariem? V sekunde ako začnú padať jedna za druhou. A oni padať začnú, čoskoro. Tak neostane nič iné, len poďakovať.