Využil som pekné jarné počasie a rozhodol sa urobiť si malú túru na Veľký Inovec.
Vyrazil som z obce Žitavany po červenej značke a po troch hodinách pohodového pochodu dorazil na vrchol.
Pokochal som sa výhľadmi, dal si v chate fazuľovú polievku a pustil sa dole. Asi v polovičke trasy odbočuje žltá značka
na kopec Benát o ktorom som v živote nepočul. Podľa mojej starej turistickej mapy by sa dalo cezeň pokračovať
nazad do Žitavian. Odbočujem teda na žltú. Očakával som obyčajný zalesnený kopec, akých je tu v okolí mnoho, som ale
prekvapený hrebeňom pokrytým malebnými skalnatými útvarmi, trochu pripomínajúcimi skalné mestečká v Kokořinsku.
Skalné bloky vytvárajú rôzne previsy a úzke priechody. Vyzerá to tu naozaj dobre. Dojem trochu kazí akurát obligátny dvojkríž
a veľký slovenský znak namaľovaný na jednej zo skál. Vystupujem na hrebeň,je tu pekný výhľad na protiľahlý Tríbeč.
Potom pozriem dolu a som v šoku. Tesne podo mnou je kameňolom .Kus zdevastovaného lesa. Dvojkríž so slovenským
znakom prestávajú pôsobiť nepatrične . Áno som na Slovensku. Schádzam dolu a obchádzam lom, aby som si pozrel
tú spúšť z opačnej strany. Ťažba sa zahryzla tesne pod unikátne skalné útvary, ktoré by v každej normálnej krajine
boli chránené. Keďže značka z mojej starej mapy tu nie je, zrejme ju pohltil kameňolom, púšťam sa dole po lesnej ceste.
Rozmýšľam čo to bolo asi za človeka, čo vydal na toto povolenie, kde bol úrad životného prostredia a hlavne sa čudujem
ako vôbec niekoho napadlo, ťažiť v takejto lokalite. Potom si spomeniem na Donovaly, Demänovskú dolinu, Štrbské pleso
a čudovať sa prestávam, Ostáva len smutný pocit.
"Je to Slovensko čarovné hrdé" spieva sa v známej piesni. Obávam sa, že by sa viacej hodilo "Bolo to Slovensko čarovné hrdé"
