Odôvodnil to tým, že ide domov do "Dunajskej" a chýbajú mu drobné na
lístok. Nezvyknem veriť podobným rečiam a ani jemu som to samozrejme
nezhltol. Kdeže by to potreboval na lístok. Istotne si ide kúpiť cigarety
alebo pivo, tak, ako všetci ostatní, čo si vypytujú peniaze. Ale aj tak
som mu tých 50 centov "požičal". Mne predsa chýbať nebudú a jemu sa určite
hodia.
Od tej doby som chodil tým autobusom domov takmer každú nedeľu, no nikdy
viac som ho tam nestretol. Aj som zabudol na to, že som niekomu "požičal"
tých 50 centov, až kým neprišiel dnešok. Od rána som mal náladu hlboko pod
bodom mrazu, hnevali ma všetci a všetko, bolo mi zle ešte z piatkovej
párty a vonkoncom sa mi nechcelo ísť vysielať. Ale že svet nie je len o
tom, čo chcem ja, som pochopil už dávno. Keď som o 5 vypadol z rádia,
necítil som sa o nič lepšie ako predtým, akurát sa k tomu všetkému pridal
ešte aj neuveriteľný hlad.
Na zastávke opäť raz tie isté známe tváre ako vždy. Občas mám pocit, že
by som sa s nimi mohol začať aj priateliť, niektorých z nich stretávam
dokonca častejšie ako polovicu svojich "priateľov" z facebooku. Postavil
som sa do radu tak, ako zvyčajne a čakal som. A vtedy sa to stalo.
Neuveriteľné, absolútne nečakané, šokujúce. Ten istý chalan, čo si odo mňa
vtedy "požičal" peniaze tam bol opäť. Hneď ako ma zbadal, pribehol ku mne.
Čakal som, že ma požiada o ďalšiu pôžičku, on však namiesto toho siahol do
vrecka a na moje prekvapenie vytiahol 50 centovku. Skoro mi oči z jamôk
vyskočili. Ani vo sne by som si nepomyslel, že si ma ten chlapec vôbec
pamätá, nieto ešte, že mi tie peniaze vráti.
Zrazu bol môj čierny deň úplne iný. Už som nemal chuť do niečoho si kopnúť
ani niekomu riadne vynadať, práve naopak. Zobral som si tých 50 centov,
pre istotu som ich ani nestrčil do peňaženky, aby sa mi náhodou
nepomiešali s inými a hneď, ako som došiel domov som im našiel čestné
miesto na poličke v mojej izbe. Nie je to totiž obyčajných 50 centov, za
ktoré by som si za iných okolností kúpil žuvačky, týchto 50 centov je pre
mňa symbolom charakteru, čestnosti a toho, že zázraky sa dejú, aj keď na
ne neveríte.
