Žijeme v časoch, kedy na Slovensku existuje veľká skupina ľudí veriacich vo veci, ktoré neexistujú, nie sú pravdivé, či dokonca môžu človeku veľmi vážne ublížiť. Nechcem tu rozoberať názory odborníkov, prečo to tak je a skúsim sa sústrediť iba na jeden – a to je nedostatok vedomostí.
Tento štát dlhodobo neplní jednu zo svojich – podľa mňa mimoriadne dôležitých – úloh, a to vzdelávať svojich občanov. Nielen v školách, ale i potom.
Veď povedzme si úprimne: mnohí z nás sa dobre vyznajú vo svojej oblasti, no v iných je to už horšie. Ja som napríklad lekár. Vyznám sa pomerne dobre v medicíne – v niektorých odboroch lepšie ako v iných, veľmi dobre v rádiológii, na ktorú sa profesionálne špecializujem a „mám na to školy“. Od môjho ukončenia lekárskej fakulty však uplynulo už viac ako 25 rokov a odvtedy sa svet medicíny výrazne zmenil – zďaleka nie je v mojich silách tieto zmeny sledovať; veď si len vezmite, koľko je v medicíne špecializácií (Keď som naposledy pozeral na stránku Lekárskej fakulty, tak ich tam bolo viac ako 40 a každá je v podstate ďalšou vysokou školou). Takže podrobne sledujem dianie vo svojom odbore, aby som dokázal čo najlepšie robiť svoju prácu. Ale i odbor, ktorému sa venujem – rádiológia – má množstvo špecializovaných oblastí, ktoré sú už tak rozsiahle, že viem o nich menej ako iní, ktorí sa na ne cielene zameriavajú. Takže to vidíte sami – človek sa aj napriek snahe dokáže venovať len úzkej oblasti, príbuzné oblasti dokáže sledovať rámcovo a potom je obrovský oceán ľudského poznania, ktorý nemá šancu absorbovať a vie z neho len veľmi málo a povrchne.
Preto sa dnes musíme spoliehať na tých druhých, ktorí sa – na rozdiel od nás – v danom probléme vyznajú. Napríklad sa obraciame na právnikov, daňových poradcov, maliarov, novinárov, odborníkov na počítačovú techniku a podobne. A obraciame sa i na ďalšie zdroje – v minulosti to boli knihy, dnes čoraz viac rôzne médiá. Mnoho ľudí dnes čerpá obraz a vedomosti o svete okolo nás prakticky iba zo sociálnych sietí – týmto informáciám dôveruje, lebo im nikto na začiatku nepovedal, že by nemal.
Svet sa totiž za posledných 20 rokov extrémne zmenil – v minulosti nebolo jednoduché dostať sa do televízie, rozhlasu, alebo vydať knihu. Už na tejto úrovni bolo sito, ktoré nás chránilo pred tými najväčšími hlúposťami. Vydavatelia si dávali pozor, komu dajú slovo, či ten človek vie, o čom píše či hovorí. Dnes je situácia celkom iná – v podstate hocikto môže povedať, napísať či natočiť úplne hocičo a poslať to do sveta. Nemusí o tom, o čom hovorí vedieť vôbec nič – a my zas nevieme vôbec nič o ňom. Výsledkom je obrovský zmätok v hlavách ľudí, ktorí dnes bežne dostávajú úplne si protirečiace informácie a nepoznajú žiaden spôsob, ako ich správne triediť. Nikto ich to nenaučil. Takže si vyberajú nie podľa obsahu, ale podľa formy a podľa toho, čo si myslia, že je správne. Sociálne siete ich navyše tlačia smerom, ktorý si, možno na začiatku i náhodne, vybrali – čítal si článoček o homeopatii, Šup, tu ti ponúkneme ďalších desať. A čo tak ezoterika? To ľudia veriaci homeopatii tiež majú radi. A plochá zem? A „vražedné vakcíny“? A už sa rozbieha mlynček, do ktorého nič netušiaci človek spadol a z ktorého vypadne spoluobčan, ktorého mnohí nazývajú nelichotivo „dezolát“.
Čo s tým? To je veľmi ťažká a zložitá otázka, na ktorú existuje rovnako ťažká a zložitá odpoveď. Asi je každému jasné, že jednoduché riešenie neexistuje. Neexistuje ani rýchle a ani absolútne úspešné riešenie. Bude treba veľa spoločného úsilia, pričom niektorí by mohli mať väčšiu „silu“ ako iní – napríklad štát, ktorý by konečne začal systematicky využívať verejnoprávne médiá na vzdelávanie a objektívne informovanie. Alebo školy, ktoré by učili kritické myslenie, ako pracovať s informáciami, ako si overovať fakty, čo robiť, ak nevieme. Alebo legislatíva, ktorá by upravila fungovanie sociálnych sietí a urobila ich spoluzodpovednými za obsah, ktorý ponúkajú či algoritmy, ktoré používajú. Čo však môžeme urobiť my: ja, on, či ona? A tu sa vraciam na začiatok, k vedomostiam.
Každý z nás je v niečom odborník. Ja napríklad v medicíne, hlavne rádiológii. Niekto iný má rozsiahle odborné vedomosti napríklad v investičnom bankovníctve, v marketingu, v psychológii, v starostlivosti o mentálne postihnutých, vo vážnej či populárnej hudbe. Skúsme sa o informácie podeliť – a skúsme to tak, aby tomu rozumel každý. V malom, raz za čas – ale pod vlastným menom, pod krytím vzdelania a vedomostí a len o tie, kde sme naozaj dobrí a máme čo povedať a vieme vecne a objektívne obhájiť.
Takže toto bol taký malý manifest, a odo mňa na tu na blogu raz za čas nájdete informácie najmä z oblasti medicíny a rádiológie, za ktoré sa vlastným menom a odbornosťou verejne zaručím. A ktoré sa – nemenej dôležito – budem snažiť podávať čo najjednoduchšie a najzrozumiteľnejšie. Ak tu bude niečo iné, vždy k tomu bude úvod, o čom to je, a akú dôveru či nedôveru k tomu máte mať.
