Paradoxom sa môže niekomu zdať i to, že dnes by sa daný projekt zrealizoval až do posledného centimetra. Nie že by sa už u nás nekradlo, ale metódy sa zmenili. Za komunizmu bol nedostatok kapitálu, tak sa kradol materiál. Po troškách a "nenápadne". Dnes sa už kradne vo veľkom, isté percento z celej štátnej zákazky. To musí budúci dodávateľ zaplatiť svojmu chlebodarcovi dopredu a na drevo. Aj preto sa projekt zákazky snaží byť čo najrozsiahlejší. Ak sa do projektu navyše podaria prepašovať aj veľmi podrobné požiadavky na typ materiálu, kvapnú zodpovedným nejaké provízie od subdodávateľa. Imho toho, ktorý ako jediný je "zhodou okolností" schopný dodať materiál konkrétne definovaný projektom. A čo je kameňom úrazu tohoto systému? Všetky provízie či percentá úradníkom a politikom zaplatené dodávateľmi aj subdodávateľmi sa logicky musia nejako skryte zapracovať do ceny, ktorú v konečnom dôsledku vyhodí štát.
Verejná súťaž či PPP projekty, by mali byť účinné nástroje pre zvýšenie efektivity veľkých štátnych zákazok. Neplatí to však v krajine, kde štát nepodpíše zmluvu s konzorciom s najnižšou koncovou cenou, ale s vopred dohodnutým subjektom núkajúcim najvyššie provízie či iné benefity. O tom, že Slovensko je práve takouto krajinou, nepochybuje dnes vari nik. Fraška tváriaca sa ako konkurz na prevádzkovateľa elektronického mýta je toho len najvypuklejším príkladom. V skutočnosti išlo o skrytý PPP projekt priklepnutý tomu, kto ponúkol štátu povinnosť splácať najvyššie splátky počas nasledujúcich tridsiatich rokov.
Otázka dnes neznie, či stavať cez PPP projekty alebo priamo z rozpočtu a eurofondov. Naši politici a ministerskí úradníci núkajú možnosť či priam povinnosť pre podnikateľov realizovať jedno aj druhé spôsobom na míle vzdialenom od efektivity. Ak nechceme štát (rozumej nás a naše deti) utopiť v dlhoch máme dnes jedinú možnosť. Stavať zatiaľ len úseky rýchlostných ciest v nenáročnom teréne. Tie budú tiež predražené províziami, na Slovensku je to jednoducho tak. Ale dlhy, ktoré nám tým vzniknú, budú v absolútnych číslach niekoľkonásobne nižšie ako pri naplánovaných dialničných stavbách v komplikovanom horskom teréne. Zároveň je načim našej vláde bezodkladne zahájiť otvorený, úprimný a účinný boj proti bujnejúcej korupcii a klientelizmu. Zaiste nám neradno začať stavať finančne náročné tunely v čase, keď tu vládnu tunelárske mafie. Pre budúcnosť Slovenska by sme tým vybudovali diaľnicu do gréckeho pekla. Cestu bez svetla na konci tunela.
Nuž tak...
