Vyplýva to ale až z odpovedí respondentov na ďalšie otázky, ktoré boli v tlačovej správe uvedené nižšie a v rozhlase som o nich nepočul vôbec. V týchto doplnkových výsledkoch prieskumu neboli pre mňa najdôležitjšie tie najväčšie čísla. Nedbám, že len 56,3 % opýtaných označilo Smer-SD za stranu ľavicovú, 51,7 % vníma SDKÚ ako pravicu a iba 40,3 % vidí, že konzervatívne KDH je napravo. Neprekvapilo ma ani to, že 16,8 % verí v ľavicovosť ĽS-HZDS.
Zaujalo ma, že vyše tretina opýtaných nevedela pomenovať ani jedného zástupcu ľavice, či pravice. Čo ak medzi viac ako 33,7 % opýtanými je početná skupina takých, čo nerozumejú dobre slovám pravica či ľavica? Títo ľudia sa ale spolupodieľali na výsledkoch hlavnej otázky "Akú by ste chceli vládu po voľbách?":
"Ľavicovo-pravicová vláda uviedlo 38 %,
pravicová vláda by mala byť podľa 18,7 %
a ľavicovej dalo hlas 12,9 %.
Vyše 20 % opýtaných je jedno aká bude po voľbách vláda
a 10,2 % ľudí nevedelo na otázku odpovedať."
Ak majú mať tieto výsledky nejakú výpovednú hodnotu, je treba vedieť akou mierou sa na jednotlivých položkách podiela práve oná početná skupina. Agentúra Polis by teda mala v prvom rade zodpovedať dva veľké otázniky, ktoré tu vyskakujú. Bez toho je ich prieskum len mlátenie prázdnej slamy.
1) Ako čo najpresnejšie odhadnúť veľkosť skupiny opýtaných, čo nerozumie pojmom ľavica a pravica v politike?
2) Koľko z 38 % ľavo-pravo orientovaných patrí do tejto skupiny?
Nejde mi ani tak o konkrétne čísla. Tie čísla sú v tomto prípade dôležité len preto, že prezrádzajú závažné chyby v metodike výskumu. Štatistika dokáže veľké veci. Kto ju ale chce používať, musí sa bez pardónu vtesnať do jej pravidiel. Aj zdanlivo malá odchýlka od týchto pravidiel môže spôsobiť, že "dokázaný" bude nezmysel.
A čo s tým majú novinári? Vo svojej práci sú zahltení množstvom správ, ktorých podstata tkvie práve v štatistike. Dnes vidíme, ako sa tieto správy a prieskumy podsúvajú čitateľom, poslucháčom, divákom bez najmenšej snahy o analýzu, kritiku, či pochopenie výsledkov. O metodike nehovoriac. Ja ale už dávnejšie snívam jeden sen. Sen o novinárovi, schopnom analyticky myslieť. Novinárovi, ktorý bude pre nás čitateľov, poslucháčov a divákov dobrým filtrom dobrých správ. Sen o tom, že nebudeme zahltení správami plnými štatistických chýb, nepresných informácii a všakovakých marketingových výrokov z P.R. tlačových konferencii.
