Nadôvažok sú tu ešte čisto pragmatické strany SNSlota, MečiarZDS a SMCsáky. Tie sa smerom k voličom nepretvarujú, že by im išlo o nejaké hlbšie hodnoty, nebodaj program. Ak sa náhodou do parlamentu dostanú, Ficovu pozvánku do vlády bez váhania prijmu. O prvých dvoch sa to všeobecne vie, o tretej sa to všeobecne tuší. Otázne možno je, či takú pozvánku dostanú práve tieto tri strany. Ale naozaj je to otázne?
Pozrime sa na vec z Ficovho pragmatického hľadiska. On sa sám tiež z iného pozerať nebude. Pre neho by bolo nanajvýš nepohodlné konfrontovať svoj budúci vládny program s predvolebným programom niektorej pravicovej strany, obsahujúcim konkrétne ciele. Pre neho by bolo príliš riskantné ohrozovať budúcu stabilitu svojej novučičkej ale nemenej skorumpovanej vlády tým, že by do nej pustil serióznu stranu. Stranu, ktorá sa svojmu voličovi zaviazala k nejakým morálnym hodnotám.
Čo mi teda našepkáva zdravá sedliacka časť môjho inak zkostnateného rozumu? Ak by po voľbách mohol získať Fico v parlamente väčšinu len za pomoci jedného či dvoch z trojice spomenutých partnerov s menej než stopovými množstvami charakteru (Slota, Mečiar, Csáky), utvorí jednoducho vládnu koalíciu s nimi. Nebude ho trápiť, či niektorá zo štyroch zvyšných pravicových strán by s ním potenciálne išla tiež. To ani najmenej. A už vôbec nie, že za akých podmienok. Ostane pekne pánom situácie a podmienky si bude určovať sám. Deja vu z roku 2006? Len metódy overené praxou.
Možné scenáre, kedy by Fico začal myslieť rokovania s KDH, Bugárom či iným pravičiarom vážne sú len dva.
Dvaja z trojice Slota, Mečiar, Csáky sa do parlamentu nedostanú a tretí bude príliš malý aby mal spolu s Ficom väčšinu.
Csákyho osvieti, Ficovu ponuku odmietne a zároveň neborák Fico len s Mečiarom a Slotom väčšinu v parlamente nezíska (pravdepodobne preto, že vo voľbách aspoň jeden z nich padne za vlasť).
Oba tieto prípady majú niečo spoločné. Ak by Fico spolu s pragmatikmi nemal väčšinu a musel by osloviť niekoho z pravice znamenalo by to predsa, že väčšinu majú práve pravicové strany (v druhom prípade spolu s Csákym). V takom prípade má ale každá z nich ujasnenú jedinú prioritu. Odmietnuť rokovanie s Ficom a urobiť pravicovú vládu.
Vychádzali sme teda z predpokladu, že práve pravicová vláda je u oných štyroch strán (SDKÚ, SaS, KDH a Béla) najvyššia priorita, a že Fico je racionálny pragmatik. Potom sa ukázalo, že principiálne existuje už len jedna iná alternatíva - spomenutá vláda Fica s jedným či dvojicou z malých pragmatických spojencov.
Teda SDKÚ a SaS odmietajú Fica, bijúc sa do zásadových pŕs, podobajú sa na vystatujúceho sa kovboja, čo to vraj v rodeu ustojí alebo padne, no remízu neprijme. Figeľ s Bugárom sa zase ponášajú na iného kovboja, ktorý nemôže vylúčiť, že za istých okolností by ponuku na remízu od divokého mustanga prijal, ale len ak to bude pre dobro celého športového odvetvia. Človek so zdravým sedliackym rozumom tu pripomína prostého farmára v hľadisku, ktorý si nevie predstaviť ako v tomto športe môže remíza vôbec nastať. No a nakoniec novinári sú v tomto kontexte bláznom, čo sa k téme remíza v rodeu neustále vracia, pričom načim by bolo i čosi vážnejšie načať.
Nuž tak...
