V Líbyi dnes zabíjajú demonštrantov, ako za Ceauşesca v Rumunsku. Doma máme len polovičaté a oneskorené vyjadrenie ministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu v zmysle: "len aby tam bolo tých zabitých menej..." Žiadna otvorená podpora demokratickým hnutiam proti diktátorovi! V Česku sledujeme prešľap ministra Schwarzenberga. Vysvetlenie napísal týždenník Respekt, ktorý dotyčný vlastní. Toto je zlyhanie našich reprezentácií voči etickým záväzkom roku 1989. Načo máme štátny sviatok 17.11. a načo ministerstvo zahraničia? Oboje iba na relax?
Teraz si niektorí hovoria, že čo to ten Budaj splieta. Však tu sa vyjadruje ku PKO, a naraz o Tripolise? Ale Bratislavu a ktorékoľvek z miest severnej Afriky dnes spája príbeh úsilia ľudí o slušné pomery a o právo kontrolovať moc, ktorá obchoduje raz s ropnými vrtmi, inokedy s mestskými budovami. Demokracia a dôstojnosť práv občana. To je ten spoločný príbeh.
Z rôznych strán často počúvame, že vraj si treba vybrať. Islam, alebo diktátor. Chyba! My si nemáme čo vyberať. Oni si vyberajú: Slobodu a demokraciu.
Vyzvime našich reprezentantov, aby jednoznačne, otvorene a nahlas podporili Líbyjčanov, volajúcich po slobode. Bez ohľadu na taktizovanie iných štátov!
Ján Budaj
