
V dave je pol dediny, temer všetci opití. Opil ich súčasný Richtátor. Rožkom. Ten, čo teraz vrieska vo dverách krčmy. V dave sú aj všetci kronikári a dedinský trubač. Jesto ale aj pár ožranov, čo v dave chýbajú. Tí, čo pijú zásadne na sekeru. Čím tvrdšie tým lepšie. Aj dnes sedia v krčme, veď každá sekunda je hodná grog a ich to nestojí nič. Sekeru spláca vždy Richtátor z dedinskej pokladnice. Dedinský žandár, stojac pred krčmou po pravici Richtátora, sa potmehúdsky usmieva popod fúz a pridáva:
"Nemóžeme zabúdat na prezumpciu neviny, no já už fčul vím, že sa týmito obvineniámi od pána Richtátora budem dósledne zaoberat. A nevylúčujem, že podlá teho čo sem videl se mi zdá, že sem teho eventuélne videl dost..."
Rozvášnený dav už má v dlaniach kamene. Bývalý richtár so svojimi Radcami stoja ako paralizovaní. Nenachádzajú slov vhodných na vlastnú obhajobu. Vtedy sa doprostred prederie, nevedno odkiaľ, Občan so štipkou zdravého rozumu a zakričí:
"Nebude to náhodou zlodej, čo kričí: bime zlodeja?"
"Susedia moji, ja tu s vami ostanem riešiť Richtátorove obvinenia, ale moji Radcovia nech idú ďalej. Majú veľa roboty." vezme nečakane rozum do hrsti Bývalý richtár: "Kľudne hádžte do mňa, ak veríte, že si zaslúžim, ale oni dvaja s tým naozaj nič nemajú."
"Uf, toto asi ostane nepochopené," dodáva Občan so štipkou rozumu "ale možno zatiaľ postačí, ak len ten čo je bez viny, hodí ako prvý..."
Dav sa trochu ukľudní. "Načim sa nám poberať," odchádzajú Radcovia, nechávajúc svojho Bývalého richtára uprostred davu. Z toho sa už pomaly vytrácajú kronikári aj trubač. Za Radcami sa nik nevyberie, všetci si šetria muníciu na bývalého richtára.
"To ich necháte tak ľahko odísť? Veď mne tu ide o život!", huláka Richtátor spred krčmy tak hlasno, že sa na dome oproti zosunul zo strechy šindeľ.
Vtom presvištia vzduchom dva kamene a trafia oboch radcov do chrbta. Obzrú sa a rýchlo pochopia, že z davu to nedoletelo. Ten už bol ďalej, ako by jeden kameňom dohodil. No na susednom dome je okno dokorán. V ňom sedí malý smelý Riško s košeľou siahajúcou len do pol holého zadku.
"Ja môďem, ja ťom čistý", hovorí Riško s anjelským výrazom v tvári.
"A vari my nie sme?" pýtajú sa radcovia.
Riškovi zažiaria očká a pomedzi vyškerené zúbky prednesie:
"Vy moďno aj hej, aje váťmu jichtájovi to uď tejaz nikto neuvejí!", zachichoce sa "A to ete poťkajte na tie kýbje špiny od pána Jichtátoja!"
(Ne)rozvážnosť posledného počinu malého smelého Riška, ale najmä (ne)etickosť zdôvodnenia tohoto činu preverí možno už blízka budúcnosť...
... a kto je vlastne Goliášom? (doplnené: piatok 12. februára 2010 17:17)
Jeden zo vzácnych čitateľov sa ma opýtal:
"Pochopil som síce kto je Riško, ale neviem kto je ten Goliaš?"
To je veľmi dobre postavená otázka, ktorú momentálne nevie zodpovedať nik. V prvom rade si ju musí pred seba postaviť samotný malý Riško. Kto je pre neho tým Goliášom, ktorého treba poraziť? Je ním súčasný Richtátor, Bývalý richtár, jeho Radcovia, politická kultúra alebo vlastné ego? Všetkých naraz nikdy neporazí.
Riško svojho Goliáša nakoniec našiel! (doplnené: nedeľa 21. marca 2010 14:41)
V siahodlhých internetových diskusiách Riško svojho Goliáša nakoniec našiel. Je ním jeden bloger, čo sa sám zhovadil slovami na úrovni prdu vo cesmíre.