Oficiálna návšteva ruského prezidenta Medvedeva bola jednou veľkou ďakovačkou a klaňačkou Červenej Armáde za oslobodenie Československej Republiky a Bratislavy obzvlášť. To celé v réžii našich najvyšších štátnych predstaviteľov. Určite to malo šancu vyznieť úprimne, keby sa v mysli našinca nespájala Červená Armáda s inou, čerstvejšou udalosťou. Okupáciou, ktorá prišla v roku 1968 a v tesnom závese za ňou padla aj železná opona. Trvalo to dlhých 21 rokov. Pomaly sa vlečúcich 21 rokov neslobody, za ktoré sa našincovi nikdy nikto neospravedlnil.
O našom predsedovi vlády je všeobecne známe, že úprimne verí v správnosť onej okupácie. Inak by predsa nikdy nemal možnosť zložiť pioniersky sľub, dvoriť kolegyniam zväzáčkam na zemiakových brigádach, vstúpiť do Strany, budovať socialistickú vlasť. Verejne vyhlasuje, že november roku 1989 si radšej nevšimol. Nikto nemohol dúfať, že by tento slovenský štátnik napísal svojmu ruskému náprotivku iný scenár návštevy. Trochu však zaráža, že rolu Gašparka v tomto divadle vzal na svoje plecia človek, čo si predsa len čosi pamätal. Žeby mu s pribúdajúcim vekom redli pamäťové bunky alebo je to len pokračovanie dávno známeho rednutia kostí, obzvlášť tej chrbtovej? Tak či onak, dva dni pohostinnosti bez náznaku toho, čo hostiteľa trápi, je ďalší trápny Gašparogýč.
20. augusta 2008
„Povedali sme si s priateľmi, že urobíme tichý protest a necháme si narásť bradu a fúzy,“ spomína na obdobie po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 prezident Ivan Gašparovič. „Aj v meste, keď sme sa stretli neznámi a zaregistrovali, že ten druhý má bradu, usmiali sme sa na seba,“ tvrdí. Bradu nosil niekoľko rokov, nakoniec si ju oholil, no ako pozostatok protestu si ponechal fúzy. Prezident dodnes neľutuje, že sa v období Dubčekovej éry prihlásil do komunistickej strany. „Vstupovali sme v apríli 1968 na podporu Dubčeka a nových trendov. Ľudia boli nadšení, prichádzali nové veci, sloboda. Bola to iniciatíva mladých kolegov v práci, ktorí boli v strane, aby sme ich podporili,“ vysvetľuje Gašparovič. „Chceli, aby sme im pomohli preobsadiť miesta predsedov súdov a šéfov prokuratúr. Lebo dovtedy mohol byť šéfom prokuratúry len absolvent Právnickej školy pracujúcich,“ dodáva.
„Stranícku legitimáciu som asi ani nevidel. Po vpáde vojsk som dostal papier, že budú previerky. No a hneď mi oznámili, že v strane nie som žiaduci,“ spomína si na obdobie roku 1968 prezident. (zdroj: www.pluska.sk)
6. apríla 2010
Prezident Ivan Gašparovič pohostí svojho ruského partnera Dmitrija Medvedeva hovädzou sviečkovicou s tymianovou omáčkou, zemiakovou plackou a restovanými hubami s jarnou cibuľkou a tymianom. Ešte predtým si však hlavy štátov pripijú hruškovicou. Slávnostnú večeru, ktorú podáva slovenský prezident spolu so svojou manželkou Silviou Gašparovičovou, bude ďalej tvoriť terina z husacej pečene s karamelizovanými jablkami a brusnicami a bryndzové pirohy s čerstvou pažítkou a slaninou. Prezidenti si pochutia aj na zapečenej vanilkovej zmrzline podávanej s gaštanovou penou, malinami a černicami. Chýbať nebudú ani dobré vína ako Rizling rýnsky kabinetné, polosladké ročník 2008 Elesko, Sauvignon Blanc neskorý zber, suché ročník 2007 Chateau Palugyay, Račianska Frankovka exkluzívne značkové, suché ročník 2006 a Frankovka modrá slamové víno, sladké ročník 2007 Chateau Palugyay. V ponuke slávnostného menu je tiež káva a Karpatské brandy špeciál.
Ako dary si prezident Medvedev zo Slovenska odvezie zdobenú valašku, detviansky klobúčik a opasok či slovenský krištáľ. (zdroj: tasr, čtk, sme.sk)
Nuž tak...
A pointa? (doplnené o 15:15)
Jeden zo vzácnych čitateľov mal veľmi plodnú pripomienku: "Úžasné... ale nepochopil som pointu. Táto návšteva Medvedeva je čistý biznis. Nič viac. Neviem čo má robiť krajina ako SLovensko, ak je totálne závislá na ruskom plyne a rope v štádiu, keď neexistuje žiadna iná alternatíva. Rusko by sa malo ospravedlniť za 68. rok, ale prezraď, čo mal robiť Gasparovič ako hostiteľ? Poslať Medvedeva, predstaviteľa 2. najsilenjšieho štátu sveta do zadnice?" Môj nesmelý návrh by bol prijať ho úplne vážne so všetkými poctami a so slovami v zmysle "Cíť sa ako doma Dmitrij, si tu vítaný! Naozaj, tak ako vaši chlapci v 45. Nie ako onehdy v 68. Neboj. My vieme, že ste chybu svojho sovietskeho predchodcu dávno úprimne oľutovali a nové demokratické Rusko by také čosi nedalo nikdy dopustiť." Biznis je biznis a v ňom platí pár jednoduchých pravidiel. Nielen že zákazník potrebuje výrobcu ale aj výrobca potrebuje zákazníka. Obaja dokonca potrebujú distribúciu. A naozaj nikto z nich nepotrebuje do biznisu zaťahovať osobné nešváry v čase, keď nejde o moc, ale čisto o biznis.
Nuž tak...
