Vtipkovalo sa vtedy aj na tému, že na ZOH v Nagane bude mať Peter Šťastný len 41 rokov a že to môžeme skúsiť znova. Všetci však správne tušili, že na olympijskom ľade nám už Peter nepomôže. Veru, ne(po)mohol už na ľade, ale vo funkcii generálneho manažéra slovenskej reprezentácie. Robil čo mohol pre naplnenie sna, ktorý mu ako hráčovi ušiel tak tesne. Nikto sa asi vtedy neodvážil tipovať, že bude naša cesta do olympijského semifinále až taká dlhá a kľukatá. Niekoľko väčších zákrut na tejto ceste pomenúvam nižšie, tu spomeniem len najostrejšie z nich.
V roku 2002 sme boli svedkami ostrej šikany v tvare písmena Z. Prehratá kvalifikácia na ZOH v Salt Lake City, v ktorej si naši hráči z NHL nemohli poriadne zahrať. NHL prerušili až počas hlavného turnaja, kedy Slovensko už malo dobojované. Obrovské sklamanie prinieslo so sebou obrovskú túžbu našich hráčov ukázať svetu pravú silu Slovenského hokeja. Vyústilo do spontánnej mobilizácie a postavenia najsilnejšieho možného tímu pre MS 2002 v Goteburgu (zlato), MS 2003 v Helsinkách (bronz) a MS 2004 v Prahe/Ostrave (4. miesto).
V roku 2006 predviedli naši hokejisti otočenie o 180 stupňov v prudkej zákrute zvanej ZOH Turín. Po suverénne vyhratej základnej skupine nastúpili do štvrťfinále proti trápiacemu sa Česku, nepochopiteľne prestali hrať po prvej tretine svoju dovtedy veľmi úspešnú hru a prehrali. Chyba, ktorá sa dá napraviť až o štyri roky ich musela mrzieť ešte veľmi dlho.
Tieto dve zákruty predstavujú ďalšie veľké sklamania z nenaplnených olympijských ambícií. V roku 2002 spôsobené chybou hracieho systému, v roku 2006 chybou samotných hráčov. Priemerný hokejový fanúšik žije reprezentačným hokejom len pár týždňov v roku a olympiádou len raz za štyri roky. Sklamaný určite bol, ale len ťažko si dokáže predstaviť, čo prežívali v tých dňoch samotní hokejisti. Asi sa nedá slovami opísať čo cítili chalani, ktorí denne snívali svoj olympijský sen už od roku 1994, ale o jednu paralelu sa predsa len pokúsim. Ak prirovnám rok 2002 k zlomenému srdcu mládenca, tak rok 2006 by bolo zlomené srdce, ktoré si mládenec zapríčinil sám.
Tréner Ján Filc sa vrátil do reprezentácie v sezóne 2008/09 a opäť raz dokázal, že je veľký psychlóg a stratég. Dokázal to tým, že si dávno sám spravil analýzu na tému podobnú tomuto môjmu pokusu. Navyše poznal hlbinu hráčskej duše natoľko, aby získal presvedčenie, že práve dlhodobé snívanie sna prinesie jeho naplnenie. Do Vancouveru povolal všetkých z Turína, ktorí mali patričnú výkonnosť aj napriek hlasom množstva kritikov argumentujúcich vysokým vekovým priemerom tohoto tímu. Veril, že toto je ten správny tím chalanov, poučených zo svojich vlastných chýb ako aj z chýb svojich predchodcov.
Veril im správne. Oni nezabúdali na svoj sen počas celého olympijského turnaja, snáď len s malou výnimkou krátkodobého výpadku pamäte v druhej tretine zápasu s Českom a väčšou výnimkou vážnejšieho výpadku pamäte počas celej druhej tretiny zápasu s Nórskom. Po tom najdôležitejšom, štvrťfinálovom zápase so Švédskom sme však po šestnástich rokoch mohli konečne počuť:
J. A. Filc: „Víťazstvo v tomto stretnutí sa zakladalo na túžbe. Naši hráči nesmierne túžili po postupe do semifinále a spravili preto naozaj všetko. Náš postup je vyjadrením veľkého sna jednej hokejovej generácie. Som nesmierne šťastný, že sme dokázali postúpiť do semifinále olympijského turnaja, navyše proti Kanade a tu vo Vancouvri. Napĺňa ma hrdosťou, že som súčasťou tohto úspechu a je pre mňa česť týchto hráčov trénovať.“
M. Handzuš: „Hrali sme ako tím a presne to, čo sme si pred zápasom povedali. Za stavu 2:0 sme sa zbytočne stiahli dozadu a dostali rýchle góly. Všetci sme však bojovali, každý makal do posledného dychu. Presne tak sa musia hrať veľké zápasy na takomto turnaji.“
M. Šatan: „Veľký zápas pre nás. Porazili sme posledných olympijských víťazov, veľmi dobré mužstvo na tomto turnaji a určite jedného z favoritov. Vedeli sme, že to nebude ľahké a že to budú nervy, ale my sme ukázali psychickú odolnosť, aj keď Švédi sa niekoľkokrát vrátili do toho zápasu, stiahli naše vedenie, vedeli sme to dohrať do víťazného konca. Ukázali sme ako mužstvo aj taktickú vyzretosť a súdržnosť. Určite je zatiaľ čo sa týka olympijských turnajov toto náš najväčší úspech. Teraz máme najväčšieho favorita Kanadu v jej domácom prostredí a určite to bude pre nás všetkých veľký zážitok.“
Dôležité zákruty slovenského hokeja na ceste do olympijského semifinále
1994 ZOH Lillehammer: SVK - RUS 2:2/2:3 p.p. vo štvrťfinále, SVK - CZE 1:7 v boji o 5. miesto
1995 Bratislava: 1. miesto na turnaji MS kat.B
1996 MS Viedeň: SVK - AUT 1:2 v skupine, 10. miesto
1997 v NHL 8 Slovákov: Bondra, Švehla, Pálffy, Stumpel, Šatan, Rob. Petrovický, Zedník, Demitra
1998 ZOH Nagano: SVK - KAZ 3:4, nekvalif. do hlavného turnaja
1999 MS Oslo: CZE - SVK 8:2 v skupine, 7. miesto
2000 MS Petrohrad: SVK - CZE 3:5 vo finále, striebro
2001 v NHL 23 Slovákov, od 1997 pribudli: Chára, Marián Hossa, Višňovský, Sekeráš, Suchý, Gáborík, Cisár, Bartečko, Lintner, Handzuš, Nagy, Mezei, J. Kolník, Ron. Petrovický, Országh
2002 ZOH Salt Lake City: prehratá kvalif. skupina, NHL prerušili až na hlavný turnaj
2002 MS Goteburg: SVK - RUS 4:3 vo finále, zlato
2003 MS Helsinki: CZE - SVK 2:4 v boji 3. miesto, bronz
2004 MS Praha: SVK - USA 0:0/0:1 t.s. v boji o 3. miesto, 4.miesto
2005 MS Viedeň: SVK - CZE 1:5 v skupine, 5. miesto
2006 ZOH Turín: SVK - CZE 1:3 vo štvrťfinále, 5. miesto
2006 v NHL po lock-oute 26 Slovákov, od 2001 pribudli: Meszároš, Cibák, Marcel Hossa, Radivojevič, Svatoš, Majeský, Jurčina, Budaj, Halák
2007 MS Moskva: SWE - SVK 7:4 vo štvrťfinále, 6. miesto
2008 MS Halifax: SVK - SLO 4:3 v boji o záchranu, 13. miesto
2009 MS Zurich: CZE - SVK 8:0 v skupine, 10. miesto
2010 ZOH Vancouver: SVK - NOR 4:3 o štvrťfinále, SWE - SVK 3:4 vo štvrťfinále
