Tou najväčšou výhodou je, že sme postavili halu, ktorá už dnes nespĺňa prísne parametre medzinárodnej hokejovej federácie (ani kapacitné ani dopravné), no zároveň sme prešustrovali1) nechutne veľké peniaze zo štátneho aj mestského rozpočtu. Za odmenu nemáme taký športový objekt, s ktorým by sme v budúcnosti mohli kandidovať na organizáciu majstrovstiev sveta. Navyše ako bonus nemáme ani nádej, že by sme niečo vyhovujúce časom postavili. Pridanou hodnotou je, že aj vďaka tejto veľkej "investícii do športu" bude v najbližších rokoch náš štát investovať do mládežníckeho športu i naďalej len smiešny zlomok z toho, čo v posledných rokoch investuje Švajčiarsko, Dánsko, Nórsko, Nemecko, Francúzsko, Lotyšsko či Maďarsko. A tak dlhodobé zotrvanie v elitnej skupine MS nám vlastne ani nehrozí. Nehrozí nám, že by sme sa opätovne ocitli v takej nepríjemnej situácii ako dnes, keď sme si na Slovensko pozvali súperov, ktorí nás zdolali. Nám potom neostalo nič iné len si ísť pískať počas ich národnej hymny, hranej na počesť víťaza.
Namiesto toho budeme každoročne radšej spomínať na zašlú slávu jednej slovenskej hokejovej generácie a každý druhý rok si budeme do Bratislavy pozývať krajiny ako Taliansko, Holandsko, Veľká Británia, Japonsko, Kórea, Španielsko, Poľsko, Litva, Estónsko či Ukrajina. Väčšinu z nich budeme porážať a spokojnému fanúšikovi na konci zápasu zahrajú tú našu. V slovenskom hokeji sa tak začnú točiť menšie peniaze a naša mafiofunkcionárska klika ich pôjde prať niekam inam. Napríklad do KHL, podľa vzoru dnešnej ruskej oligarchie.
No hlavne, Slovensko potom už konečne v hanbe nezostane. Ani vďaka našim voleným zástupcom a športovým funkcionárom, ani vďaka našim "športovým" fanúšikom na tribúnach.
Nuž tak...
1) prešustrovali - rozumej široko preficovali respektíve široko preďurkovskovali
