Prechádzam cez priesmyk a stretám označenie cesty Rua de Camino Santiago de Compostela. Nesie tento názov pravdepodobne kvôli tomu, že má azimut smerom do Compostely. Len nerozumiem, že tu takto značia aj celkom obyčajné lesné cesty a dediny si nevedia poriadne označit. Napriek názvu sa po nej nevydávam, neviem kam presne vedie a na dnešný obed už mám stanovený cieľ: Bom Jesus - pútnické miesto nad Bragou. Je to trocha mimo azimut, ale viem, že to stojí za to.
Z horského priesmyku schádzam do ďalšej doliny, ešte malebnejšej ako tá predošlá. Skracujem si to mimo asfaltku pomedzi vinohrady, čo bola veľká chyba, lebo v momente mi v teniskách člapoce ranná rosa. Takže teraz mám obe obutia mokré. No nič, tie čo mám na nohách, vysuším chôdzou, tie na batohu slnkom, ktoré sa už poriadne opiera. Prechádzam okolo pomarančovníka a jeden si odtŕham. Druhé raňajky. Chutí trocha po malinách.
Už vidím Bragu. Nie je to až taký problém, lebo patrí medzi väčšie portugalské mestá. Bom Jesus je na kopci nad mestom. Pohybujem sa po okraji mesta, občas pomedzi domy vidím vrcholok veže pútnického kostola. Ku koncu si razím cestu už len skrz les. Podaril sa mi skvelý navigačný kúsok, vychádzam z lesa len kúsok od pútnického kostola. Lepšie by som si to nevedel ani predstaviť. Na Bom Jesus som ešte pred poludním a v nohách mám 22 200 krokov (17 km). Skladám sa oproti kostolu. Obedujem chleba s nutelou, ošetrujem otlaky zo včera, suším si ponožky na obednom slnku.
Je naozaj pekne, čo vždy na takéto miesta priláka veľa turistov. Práve ako si prepichujem jeden z otlakov, pristavuje sa pri mne dôchodcovský pár. „Guten tag. Machen sie Jakobsweg?“ pýta sa pán. „Ja,“ odpovedám. „Das ist sehr schön “ Trocha konverzujeme. Sú to viedenčania. Dozvedám sa, že to, čo si práve ošetrujem, sa nazýva „Pilgrime“, teda ako pútnik. Keď odchádzajú, dávajú mi 3,5 eura. Vraj: „Kauft dir etwas zu trinken“ Dobrý spôsob, ako niekoho pozvať na pivo...
Zdržiavam sa zhruba hodinu. Ešte vstupujem do kostola, na krátku meditáciu. Portugalci majú teda zmysel pre teatrálnosť.
Zostupujem po schodoch, ktoré by som podľa správnosti mal zdolávať zospodu kolenačky. Na každej plošine bol špeciálne upravený prameň. Ńiektoré odkazujú na symboli vody z Písma, iné zdá sa majú mať liečivé účinky na orgány, z ktorých vytekajú. Schádza sa mi mimoriadne ťažko, moje unavené nohy sa totiž nemajú veľmi v láske práve so zostupami po schodoch. Na nohy tam prameň nebol.
Srdce v rukách detí
Noemova archa
Kríž, voda vyteká z dier po klincoch
Oči
Uši
Nos
Ústa
Schody zo spodu
Na úpätí pútnického vrchu sa ešte rozhodujem, že ešte vykonám púť do supermarketu. Kúpim si tam normálny stan. Nachádzam bilbord, ktorý tvrdí, že taký supermarket je 2 minúty rovno a potom do ľava. To ale platí pre autá. Šlapem teda niečo vyše pol hodinu. Pri vchode do supermarketu ma poteší vozík a elevátor. Také by sa mi vtedy zišlo na schodoch Bom Jesus.
Chcel som úplne taký malý lacný šmejd, ale zrovna nemajú. Ak si chcem zvýšiť úroveň bývania musím zainvestovať 32 eur do trojmiestneho 4 kilá vážiaceho stanu. Hotel na 9 dní za tie peniaze nieje až tak strašne veľa. Váha je teda už nauváženie, ale dlho sa nerozhodujem. Igelit svoju historickú funkciu splnil a vyhadzujem ho do separovaného zberu medzi ostatné plasty. V stane sa nachádzajú celkom zbytočne kovové tyčky na vytvorenie striešky pred vchodom. Chvíľku premýšľam či aj tie vyhodím, ale nakoniec sa rozhodnem, že ich použijem ako paličky na chôdzu.
Pekne si s nimi ťukám po chodníku a opúšťajúc Bragu po N101. Po takýchto autostrádach sa najľahšie vymaňuje gravitácii veľkého mesta. Autá aj tu na mňa trúbia. K večeru o 17:00 sa dostávam do Vila de Prado. Chodenie, najmä po schodoch, mi začína robiť vážne problémy. Dávam si tu na posilnenie pizzu za 3,5 eura ako neskorý obed. Sedím len toľko, koľko mi trvalo zjesť pizzu, ale aj tak rozchádzanie je už problematické. Najmä schody a obrubníky. Kráčam na vidiek nájisť si nejaké miesto na spanie. Cestou si kupujem päť žemličiek za 50 centov na raňajky, lebo chleba mi už pomaly dochádza. Myslím, že mi dal dve navyše ako som si prosil. Trocha blúdim, pýtam sa teda ľudí na smer a dopĺňam si zásoby vody. Ideálne miesto na spanie nachádzam o 19:30, je to v lesíku neďaleko rieky. Stan staviam zase po západe slnka. Mám ho až o 20:10. V porovnaní s igelitom je to však hotový luxus, veď som sám v trojmiestnom stane. Plecia ma bolia od váhy batohu až tak, že mi robí problémy niečo v stane presúvať, nohy ani nehovorím, ale tie už v spacáku nepoužívam. Popri dojedaní chleba s nutelou zakreslujem do mapy pri svetle sviečke dnešnú trasu, časy a kroky. Dnes som spravil 51 800 krokov, čo je takmer 40 kilometrov. Schody som nerátal. Zapisujem tiež, že bolo slnečno alebo len jemne zatiahnuto a že som po včerajšku a dnešnej rannej rose kompletne vyschol. Pomedzi plynulí šum rieky počuť zo zdialenej zvonici dedinky Parade de Gatim dlhé a krátke zvonkohry. Spoľahlivý recept ako rýchlo zaspať.
