3. etapa do Compostely alebo Palmová nedeľa a moja prvá kríza

Noc bola suchá, ráno tiež veľmi pekné a pohodlie v stane úžasné. Vôbec sa mi nechce vstávať, veď je nedeľa. Síce neskôr, ale nakoniec sa premáham. Raňajkujem včera kúpené žemličky s nutelou. Ešte že som ju kúpil dvojfarebnú, lebo teraz by mi už šla hore krkom. Všetko zbaliť mi zaberá pomerne dosť času. Prvé kroky vedú len tak lesom. Potom nachádzam dáku cestu a vydávam sa po nej. Priorita dnes je nedeľná Palmová omša.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)
Obrázok blogu

Po čase si uvedomujem, že slnko je na nesprávnej strane. Ráno by malo byť po mojej pravici a je presne naopak. V lese som to musel domotať a nabral som úplne opačný smer na juh. Ani prvé domy mi nepomáhajú, lebo ako to tu býva zvykom, osady nie sú poriadne značené. Hlavne, že kostolná veža oznamuje zvonkohrou celú hodinu. Horko –ťažko nachádzam živú dušu a pýtam sa, kde vlastne som. Je to jednoduché, stačí len nastrčiť mapu a oni vám ju vrátia s prstom na jednom mieste so slovom „aqui“, teda v preklade „tu“. Dozvedám sa, že som v Cervães. Fakt sa vraciam. Otáčam to. Druhý krát prechádzam poniže kostola, ktorý sa týči na pahorku nad dedinou. Tentokrát je melódia zvonkohry mimoriadne košatá. Napadá ma, že možno je to zvolávanie na omšu. Otravujem ďalšieho obyvateľa Cervães. „Faz favor“ (tak upútate pozornosť, že dačo potrebujete)“direcçao?“ (smer) a jednoducho v mape ukážem na susednú dedinu, kam sa chcem dostať. Začne mi to vysvetľovať, našťastie pri tom aj gestikuluje. Ešte sa pýtam: „Eucaristia agora?“ „Si, agora.“ „Obrigado,“ zaďakujem. Takže môj predpoklad bol správny. Stúpam teda na pahorok ku kostolu. Už tam postávajú farníci, ale nehrnú sa dovnútra. Znova sa pýtam „Eucaristia agora?“ „Si, si,“ dostávam odpoveď. Nehrnú sa, tak si ani ja nehrniem a sadám si na múrik námestia pred kostolom v stromoradí olivovníkov. Pozorujem, že čakajúci farníci odtrhajú z olivových stromov ratolesti. Jasné, treba dačím privítať Ježiša pri vhcode do Jeruzalema. Podľa ich vzoru si odtrhám aj ja. Nejako dlho sa čaká. Vchádzam do chládku kostola. Stále čakám. Zo soboty na nedeľu sa menil čas a ja som si ho pre zachovanie môjho biorytmu neprenastoval, čiže slnko mi naďalej bude zapadať o 19:00 (aj časy budem uvádzať v svojom čase), ale všetci tu čakajú. Možno sú len taký dochvíľny (alebo predchvíľny), čo mi teda na portugalskú náturu nesedí ako som ju spoznával vyše mesiaca v Porte. Zrejme je toto jeden z rozdielov medzi mestom a vidiekom.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Konečne vítame s olivovými ratolesťami príchod Ježiša do Jeruzalema. Z pašií v portugalčine vyrozumievam, že sa jedná o udalosti: Ježiš pred Pilátom. Interiér kostola ma zaujal už pri čakaní a záujem ma neprešiel až do konca omše. Svätostánok sa nachádza v ihlanovitom priestore pod dvoma fakt obrovskými balvanmi. Skvelý nápad. Samozrejme, všetko ostatné je pokryté košatými ornamentami, ako to majú Portugalci radi. Napadá ma, že to bude určite originálne riešenie interiéru kostola v Portugalsku a ja som to objavil v podstate omylom.

Obrázok blogu

Po omši obedujem zvyšky želiem s nutelou a vyrážam s olivovou ratolesťou na batohu. Nedarí sa mi ale vymotať z Cervães. Táto dedina sa pre mňa stáva zakliata. Pýtam sa ľudí, ale každý akoby mi ukazoval úplne odlišný smer. Nakoniec, a to je už na mne asi vidieť zúfalstvo, si to nechávam veľmi podrobne vysvetliť od jedného pána, a darí sa mi vymaniť z Cervaes. To už mám nachodených 17 000 krokov (okolo 13 kilometrov) a stále som južnejšie od môjho nocľahu. Toľko platím za navigačné chyby.

Na mojej google mape z Igreja Nova nevedie žiadna cesta na sever, ale objavujem čosi lesné. Je tam síce nápis, že zákaz vstupu, riziko vzniku požiaru, najmä júni až septembri. Hovorím si, že rizikový mesiac nieje a je ešte stále dosť vlhko po tom predvčerajšom daždi. A hlavne chcem ísť na sever. Ak to aj nieje správna cesta (po ránu už nie som tak sebavedomý v navigácii) tak aspoň stojí za to. Pekná príroda, slnečno, nedeľný výlet. Niektoré stromy sú skutočne odspodu trocha sčernané od ohňa.

Skryť Vypnúť reklamu
Obrázok blogu
Obrázok blogu



Týmto opustenými lesmi kráčam od poludnia, až do štvrtej kde vstupujem do dediny Arcozelo. Už som celkom vyhladnutý a vysmädnutý, nemám totiž už ani kvapku a ani nič pod zub. Chcelo by to teraz poriadny nedeľný obed. Pri odbočke na N201 nachádzam „Churrascaria“, čo je typ potravinového obchodu, kde sa dá pomerne lacno kúpiť na prírodno opečené mäso. Vstupujem dnu, ale ďalej ako po prah sa mi nedarí dostať. Táto situácia obsluhujúcu predavačku mimoriadne živo rozosmiala. Ja nechápem a snažím sa znova prekonať prah s rovnakým neúspechom. „Guarda-chuva, guarda-chuva!“ hovorí pomedzi smiech. Začínam chápať. Môj dáždnik, ktorý v túto slnečnú nedeľu odpočíva priviazaný k boku batohu a výrazne nad ním vyčnieva, mi v tom bránil. Vtom mi príde vtipné to slovo „guarda-chuva“, ktorého význam som akurát pochopil. Už som vedel, že „chuva“ je dážď, veď zatiaľ mi ho za pobyt v Portugalsku bolo nadelené štedro, a „guarda“ je ľahko pochopiteľné, chrániť. Dažďochránič. Nechávam si zabaliť pol kuraťa naprírodno opečené. Pýtam si ešte vodu do mojich dvoch prázdnych 1,5 litroviek. Vysvetľuje mi, že cez cestu (teda N201) je „bom agua“. Idem sa teda tam a pri východe zopakujem rovnakú chybu s dáždnikom. Predavačka sa rovnako živo rozosmeje. Usádzam sa na prameni na druhej strane cesty a zjem takmer celé kura len tak bez ničoho. Dva kúsky si odkladám na neskôr.

Skryť Vypnúť reklamu
Obrázok blogu

Pozerám do mapy. Nezostáva mi nič iné, ako kráčať po N201. Poriadne sa napijem, ale fľaše si naplním len do slabej polovice (teda poloprázdna). Budem kráčať cez civilizáciu, teda s vodou nebude problém.

Vyrážam. Slnko ma už opaľuje z ľavej strany. Píšťaly ma začínajú pobolievať. Pôvodne som mal v úmysle tento deň poňať pohodovejšie, jednak je nedeľa a jednak tretí deň býva kritický. Vedomie rannej straty ma však ženie ďalej. Po niekoľkých kilometrov je to doslova nezlúčiteľné s chôdzou. Vyhŕňam si gate a zisťujem, že mám na nich poriadny opuch a kde sa končí ponožka, tam je pekný zárez. Sťahujem si ponožku nižšie a pociťujem náhlu úľavu. Výborne, neohrozene kráčam ďalej. Paličky zo stanu, ktoré som premenoval na trekingové paličky mi teraz výrazne pomáhajú. Chcem sa dostať aspoň pred mesto Ponte de Lima. Pôvodne som chcel byť dnes za ním. Chýba mi ranných 17 000 krokov. Ešte túto zákrutu. Ešte túto. A tamtú. Zastavujem pred jedným Snack Barom s túžobným pohľadom naň a moje odhodlanejšie Ja mi zatiaľ dohovára, nech na to ani nemyslím. Vtom zvnútra víde pani a volá na mňa: „Entrada“. Odhodlanejšie Ja je v oslabení. Vstupujem a pýtam si úplne nelogicky „pão“, teda chleba, ktorý by som za normálnych okolnosti v Snack Bare nepýtal. Pani odchádza do vedľajšej miestnosti a po chvíli mi skutočne prináša pão a v ňom niekoľko plátkov šunky a syra. K tomu mi ešte pridáva prepasírovanú marhuľu na zapitie. Pochopil som, že som sa znova dostal na miesto, kde pestujú sympatie k pútnikom. Ešte si u nej natankujem vodu do plna a na cestu mi pridáva veľký kus karamelu na cmúľanie.

Po tejto večeri už ďaleko necestujem. Tesne za Snack Barom je fliačik lesíka, kde si nachádzam čistinku. Je to pomerne skoro, pol siedmej, ešte pred západom slnka. Kráčať sa mi už ale naozaj nedá. Dnes sa slávnostný vstup do Ponte de Lima nekoná. Olivovou vetvičkou si aspoň vyzdobujem strop stanu. Zaspávam najedený po slabých 32 000 krokoch, počuť N201 a v ďialke zvonkohru.

Skryť Vypnúť reklamu
Obrázok blogu
Martin Rusina

Martin Rusina

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Momentálne erazmus študent v Porte (Portugalsko)na fakulte Belas Artes Zoznam autorových rubrík:  Camino Santiago de CompostelaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

682 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu