Minsk je najväčšie a hlavné mesto Bieloruska. Žije tu viac ako štvrtina Bielorusov. Je ako hlavné mesto kultúrnym, vzdelanostným, priemyselným a dopravným centrom krajiny. Hoci je starší ako mnohé susedné metropoly, je napríklad starší ako Varšava či Moskva, veľa historických stavebných pamiatok sa tu nenachádza. V roku 1944 bolo mesto počas oslobodzovania spod nemeckej okupácie značne poškodené. Po vojne však podobne ako aj iné rovnako postihnuté mestá, nebol rekonštruovaný (ako Gdansk) ale vystavaný „nanovo“ v štýle socialistického realizmu. Vznikli veľké námestia, triedy a monumentálne budovy. Mesto sa po druhej svetovej vojne v rámci vtedajšieho Sovietskeho zväzu rýchlo rozrastalo a rozrastá sa dodnes.
Prechádzka mestom zanechá v každom silný dojem. Je to mesto veľkej krajiny, do akej kedysi patrilo. Námestia a triedy sú naozaj obrovské. Pozoruhodné je Námestie víťazstva, Októbrové námestie, Trieda nezávislosti a monumentálne budovy “Brána do Minska”. Vládne budovy sú monumentálne a nechýbajú pred nimi sochy Lenina, Stalina a iných predstaviteľov. Socialistická história sa tu stretáva so všadeprítomnými fastfoodmi (McDonald, KFC a podobne). Nechýbajú nákupné centrá so spotrebným tovarom, oblečením elektronikou, občerstvením a kadečím iným ako na Slovensku.
V Minsku nedominujú len monumentálne staršie či súčasné stavby. Je tu aj veľa parkov, parčíkov, zelene. Napríklad Park víťazstva je na odpočinok uprostred mesta ako stvorený. Je tu aj jazierko na člnkovanie. V Parku Gorkého sa zase nachádza ruské koleso, planetárium a ďalšie atrakcie. Mesto je veľmi čisté.
Historické centrom mesta čiastočne pripomína námestie okolo pravoslávnej Katedrály Svätého Ducha. Ohraničuje ho veľa reprezentačných stavieb, medzi ktorými vyniká krásna budova radnice, je tu veľa fontán a začína sa tu Park víťazstvá. Neďaleko sa nachádza Ostrov sĺz. Je venovaný obetiam, ktoré padli počas intervencie v Afganistane.
Pri potulkách mestom ma najväčšmi zaujal Kostol Sv. Simona a Sv. Heleny, tzv. červený kostol. Aj on patrí k mladším kostolom, začali ho stavať v roku 1910. Pomenovali ho podľa dvojice súrodencov, ktorí boli členmi bieloruskej aristokratickej rodiny Wojnilowicz. Simon a Helena zomreli ako malé deti, preto im postavili katedrálu, ktorá by pripomínala ich krátke životy.
Moju pozornosť mimoriadne upútal Kostol všetkých svätých. Začali ho stavať v roku 1991 a má kapacitu 1200 veriacich. Vedľa neho stojí aj drevený Kostol Najsvätejšej Trojice, ktorý sa stal hlavným duchovným národným pamätníkom miliónov Bielorusov a rodákov z Bieloruska rozptýlených po celom svete. V krypte kostola je zem z polí všetkých veľkých historických obranných bitiek.
Spomedzi početných budov Minska vyniká budova Národnej akadémie, budova Veľkého divadla, opery a baletu, budova Bieloruského štátneho cirkusu vedľa Parku Gorkého. Minsk sa v súčasnosti modernizuje, a tak tu nájdeme už moderné obchodné budovy, moderné obytné štvrte ale aj zaujímavé projekty, akým je dvadsaťtriposchodová Bieloruská národná knižnica s vyhliadkou na streche. Aspoň zvonku som si obzrel štadión Dinama, pretože sa práve hral futbalový zápas, ochrankári a policajti ma na jeho prehliadku veľmi slušne pozvali druhý deň, keď bude prázdny. Milé.
V Minsku sa nachádza veľa múzeí. Stihol som navštíviť aspoň Národné múzeum umenia Bieloruskej republiky. Múzeum je veľké a časť z neho v čase mojej návštevy práve rekonštruovali. Múzeum na mňa zanechalo zmiešané pocity. Zaujímavé moderné expozície striedajú socialistické obrazy vojakov. Druhým múzeom, ktoré som navštívil, je Bieloruské štátne múzeum dejín Veľkej vlasteneckej vojny. Múzeum má 24 výstavných siení a viac ako 142000 predmetov. Pôvodne sa venovalo len druhej svetovej vojne, neskôr jeho expozície rozšírili o artefakty zo všetkých konfliktov, do ktorých sa Bielorusko zapojilo. Múzeum je architektonicky veľmi pôsobivé a všetko tú pôsobí veľkolepo.
Po meste som sa snažil presúvať najmä pešo, ale do vzdialenejších miest som použil metro. Metro si však už veľa pamätá, vozový park má najlepšie roky za sebou, ale je to zážitok...
Minsk je pekné, zaujímavé a často rozporuplné mesto. Kúsok od sochy Stalina je KFC, kde vám načapujú pivo, medzi drahé moderné autá sa miešajú lady aj moskviče a medzi teenegermi, ktorí obzerajú najnovšie Xiaomi telefóny v obchodných centrách, sa prepletajú babičky v šatkách na záchod, vedľa tradičných potravín je sushi bar. Akoby sa nielen Minsk, ale Bielorusko nevedelo rozhodnúť, či sa chce orientovať na západ alebo východ.
V meste som v rámci svojich pracovných povinnosti strávil niekoľko dní, preto som, žiaľ, jeho atmosféru a scenériu mohol vnímať len v podvečerných hodinách.
Použitá fototechnika: Fujifilm X100f
