Zakázané mesto je pamiatka, ktorú pri návšteve východnej Číny nemôžete vynechať. Nachádza sa presne uprostred Pekingu. Schválne si pozrite na Google mapách Peking. Presne uprostred máme Zakázané mesto, okolo ktorého sa rozrastá Peking. Pri mojej návšteve Číny sme si kamarátom Jarom vyhradili na túto pamiatku skoro celý deň, no skôr sme sem hneď bežali ako sme vystúpili z lietadla. Kufre nechávame v našom dočasnom ubytovaní a hneď utekáme na metro, smer Zakázané mesto. Vystupujeme na zastávke “Tian'anmen East“. Odtiaľ to je len kúsok k Zakázanému mestu. Vstupnú bránu (“Tiananmen Gate“) skrášľuje obraz Mao Ce-tunga, po stranách obrazu sú nápisy „Nech žije Čínska ľudová republika“ a „Nech žije spojený ľud celého sveta“.
Za bránou zabočíme doprava a sme zrazu v spleti zelených brán a budov. Všetko si obzeráme, prechádzame a fotíme. Nikde nikto až nám to príde divné. Dostaneme sa až k Cisárskemu chrámu predkov (“Imperial Ancestral Temple“). Tu je niekoľko párov, ktoré si robia svadobné fotografie. Zaujímavosťou je, že nevesty majú červené šaty. V Čine prináša červená farba šťastie. Tu sa konečne zorientujem a zisťujem, že nie sme v zakázanom meste, ale „len“ v parkoch, ktoré k nemu patria. Tento chrám je však vyznamný, lebo sa tu prijímali návštevy, ktoré nemali povolenie vstúpiť do Zakázaného mesta. Všetko je krásne a veľmi pekne upravené.
Vrátime sa na hlavnú ulicu do priestoru medzi brány “Tiananmen Gate“ a “Duanman Gate“. Druhou bránou prejdeme ďalej a konečne sa dostaneme pred bránu “Wumen“ (Poludníková brána). Tu sú už aj pokladne s lístkami. Lístky nekupujeme dlho, síce tu je dlhý rad, ale je tu aj veľa pokladní, takže sa to „hýbe“ veľmi rýchlo. Doplatíme si ešte za audio sprievodcu, ktorý nám bol ponúknutý prekvapivo v slovenčine. Ani nevieme ako a sme v Zakázanom meste...
Tu sa nám naskytá krásny pohľad na ďalšiu bránu a to “Taihemen Gate“ (Brána najvyššej harmónie). Pomotkáme sa tu, pofotíme sa a ideme si hneď pozrieť múzejné exponáty, ktoré sa nachádzajú v bráne “Wumen“ a jej hradbách. Múzeum je rozsiahle, ale je to len jeho časť. V rámci Zakázaného mesta je rozosiatych ešte niekoľko múzeí s exponátmi. Tu vidíme napríklad látky, ale aj niečo málo z čínskej keramiky a histórie.
Hneď ako vyjdeme von na nádvorie pokračujeme v prehliadke. Fotografujeme a neprechádzame bránou “Taihemen“, nakoľko je tam veľa ľudí, vydávame sa preč od davu, trošku do ústrania. Tu boli historické domy úradníkov a služobníctva. Dnes sú to múzeá alebo v tom horšom prípade sú tieto budovy prázdne a uzavreté. Každý z nás sa zaujíma o niečo iné, preto sa rozhodneme, že sa na nejakú dobu rozídeme, aby sme mohli obdivovať každý to svoje. Sme si však stále nadohľad. V spleti uličiek sa však časom navzájom stratíme. Už nemám ani poňatia, kde je Jaro. Poznávam Zakázané mesto, zatiaľ sú to jeho tajné a menej turisticky navštevované zákutia – časť vyhradená pre služobníctvo a úrady. Po nasýtení sa tejto časti mesta sa vraciam pred bránu “Taihemen“.
Prejdem cez bránu “Taihemen“ a ocitám sa na takzvanom vonkajšom nádvorí. Naskytne sa mi krásny pohľad na prvú sieň z trojice siení, ktoré tu sú a to konkrétne na Sieň najvyššej harmónie. Pred ňou sa konali rôzne slávnosti. Je najvyššia, najstaršia a aj najveľkolepejšia. Na tomto mieste dával cisár počas korunovácie alebo oslavy, najavo, že on tu je pánom a bohom. Znakom jeho moci a sily bola aj takáto veľkolepá a majestátna budova. Jednalo sa o najvýznamnejšiu budovu Zakázaného mesta.
Za ňou sa nachádza malička Sien dokonalej harmónie, kde cisár prijímal členov kabinetu. Za ňou zas veľká Sien zachovanej harmónie. Tu cisár prijímal zahraničných hodnostárov. Za poslednou sieňou je už vstup do takzvaného vnútorného nádvoria. Trošku si oddýchnem. Sadám si na schody a obdivujem tu exotickú krásu. Zrazu sa ku mne zhŕknu čínske deti aj s ich učiteľkou. Že majú projekt a snažia sa naučiť cudzincov čínsky. Snažia sa ma naučiť aspoň pozdraviť. To sa im po chvíľke aj podarí z čoho mám nesmiernu radosť nielen ja, ale aj ony samotné, pretože je to naozaj ťažké. Nasleduje nekonečné fotografovanie, každé dieťa má mobil. Keď odídu, porozhliadnem sa okolo seba a zistím, že okrem miestnych obyvateľov, je tu toľko turistov, že ich dokážem spočítať na jednej ruke. Takže ani sa nenazdám a zas ma zastavuje ďalšia skupinka. Ďalšie čínske slovíčko a celebritné fotografovanie. Tretej skupinke sa už radšej takticky vyhýbam...
Trochu histórie a zaujímavostí o Zakázanom meste
Stavba tohto palácového komplexu začala v 1407 a trvala až 14 rokov. Vystriedalo sa tu 24 panovníkov. Svoj ľudový názov palác získal kvôli neprístupnosti obyčajných poddaných. Z bežných smrteľníkov tu mohli bývať len posluhovači, konkubíny a enuchovia – tých hneď kastrovali a polovica z nich pri tejto operácii zomrela. Títo vyvolení však už nikdy nemohli opustiť mesto. Nachádza sa tu 980 budov a bolo tu 9999 miestností. Po prestavbách 9000 miestností. Všimli ste si tú symboliku? Cisári milovali číslo 9, pretože to je v Čine významné a šťastné číslo. Za všetko hovorí aj to, že skoro na všetkých palácových dverách nájdeme 9 radov po 9 klincov. Strážne veže majú 9 trámov, 18 stĺpov a 72 strešných podpier. Každé číslo sa dá vydeliť 9 a keď sa to celé sčíta dostaneme číslo 99.Strechy sú žlté, okrem knižnice, symbolizuje to cisára. Knižnica je čierna, táto farba mala chrániť pred ohňom Na strechách budov sú zvieratká. Tie symbolizujú významnosť budov. A čo myslíte koľko má najvýznamnejšia budova Sieň najvyššej harmónie? No predsa 9. Symbolika a ezoterika je všade. Vyzdvihol som len pár zaujímavosti.
Vydám sa zase do časti, ktorá je určená pre služobníctvo. Zablúdim až na hradby a jednej zo štyroch strážnych veží. Všade bolo veľa ľudí, tak som si potreboval trošku oddýchnuť. Tieto bočné časti zakázaného mesta sú menej frekventované.
Po niekoľko hodinách stojím pred Bránou nebeskej čistoty. Za ňou sa nachádza vnútorné nádvorie a to bola časť mesta, kde sa zdržiaval cisár s cisárovnou. Tvoria ju tri budovy. Prvý je palác nebeskej čistoty, kde sa zdržiaval cisár. Nachádza sa tu aj jeho trón, z ktorého prijímal súkromné návštevy (cisár predstavujúci nebesia – Yang). Druhý je palác pozemského pokoja, v ktorom bývala cisárovná (cisárovná predstavujúca zem - Yin). Nachádza sa tu aj izba na spoločnú svadobnú noc. Medzi oboma budovami stojí posledný palác - Sieň jednoty.
Za palácmi sa nachádzajú Cisárske záhrady. Tu sa stretávam aj s Jarom. Prejdeme si záhrady, ešte raz sa pokocháme budovami a po odovzdaní audio sprievodcu odchádzame Bránou božskej bojovnosti von zo Zakázaného mesta.
Z hradieb sa lúčime s palácom. Bol to úžasný zážitok. Musím povedať, že je to jedno z miest, ktoré mi utkvelo v pamäti.
Použitá fotografická technika Fujifilm X-E1 + Fujino XF 10-24mmF4 R OIS + Fujinon XF 35mm F1.4R + Fujinon F 55-200mmF3.5-4.8 R LM OIS + Samyang 8mm f/2.8 UMC Fisheye II.
