Ráno sa stretáme na autobusovej stanici Mlynské nivy. Bracho prichádza tri minúty pred odchodom autobusu, naštastie sme ho stihli. Po hodinke jazdy vystupujeme v Častej (7:45 hod., 245 m n. m.). Je polooblačno a vyzerá, že dnes bude celkom dobré počasie. Baštíme niečo na raňajky a okolo ôsmej vyrážame.
Základom sú dobré raňajky.
Pri značke ''Častianska dolina'' (8:10 hod., 285 m n. m.) si všímame, že trasa nie je vôbec prešľapaná. Keďže predošlé dni nám pekne snežilo, vyzerá to tak, že by sa tu uživili aj snežnice, ktoré ale bohužiaľ nemáme, tak si to budeme musieť prešľapať bez pomoci. Nezdá sa to, ale aj pól hodinka chôdze v takto hlbokom snehu vám uberie dosť síl a to sme ešte iba na začiatku. No nič, dnes to vyzerá na skúšku našej kondičky.
Dnes si to prešľapeme...
Slniečko nám pekne svieti.
Zelená značka sa napája na vyjazdenú lesnú cestu, ktorú ale onedlho aj opúšťa a opäť sa brodíme v snehu. Občas sa nenápadne presuniem za brata a idem v jeho stopách, aby som nabral trošku síl. Pri zimnej turistike násobíme čas na turistických mapách vždy koeficientom x 1,6 , keďže na mapách su udané časy prepočítané na bežnú chôdzu a nie v snehu a zimných podmienkach. Každú pól hodinu si dávame krátke prestávky a dopĺňame energiu a tekutiny.
Križovatka stôp lesnej zveri.
Nedotknutý sneh.
Nie žeby bolo menej snehu, práve naopak, je ho čím ďalej tým viac, ale postupom času sa prispôsobujeme prírode a chôdzu v snehu si už ani neuvedomujeme a berieme to ako samozrejmosť. Značka prechádza popri plote, a tak nemusíme neustále pozorovať, či ideme správne a značku hľadať.
Trasa prechádza popri plote.
Pri studničke (9:30 hod.) si dávame dlhšiu prestávku a posilňujeme sa dobrou sladkou medovinkou. Mňam. Postupne sa časy medzi prestávkami skracujú. Máme ale dostatok času, tak sa nemáme kam ponáhľať, čo sa v takýchto podmienkach ani veľmi nedá. ''Preskakujeme'' (10:20 hod.) zábrany slúžiace na korigovanie pohybu lesnej zvery a pokračujem po zelenej značke, z ktorej by sme mali onedlho odbočiť a pokračovať ďalej mimo značenia priamo hore na vrchol.
Lesná gymnastika.
O 10:30 hod. vo výške 500 m n. m. zo značky, ktorá sa stáča doprava schádzame a ideme priamo hore na severozápad. Stúpanie je teraz poriadne strmé, a tak si vždy po niekoľkých prebrodených krokoch dávame krátky odpočinok.
Strmšie stúpanie v hlbokom snehu, to človeka vyšťaví.
Stále sa pokračuje popri plote a onedlho prechádzame cez husto zalesnenú časť, na ktorú si spomínam, keď sme tu boli minule a predierali sme sa tadiaľto. Keď si k tomu pridáte ešte hlboký sneh, tak je zábava na svete.
Čerešnička na torte.
Po štvrť hodinke máme tento labirint za sebou a pozerám do GPS-ka, kde sa nachádza Geldek.
Kto nájde môjho brata?
Časom sa nám zamračilo a cestou k vrcholu sa k tomu pridáva aj hustá hmla, ale výhľady odtiaľto aj tak nie sú nejak úžasné, skôr žiadne, takže mi to ani nevadí. Vychádzam na menšiu lúku a v diaľke už vidím drevenú palicu, na ktorej hrdo vlaje naša slovenská vlajka.
Vzadu vidieť vrchol, respektíve ho ani nevidieť.
Ako to tu vyzerá v lete...
Posledné kroky v snehu a som hore (11:30 hod., 694 m n. m.). Za chvíľku prichádza aj bracho.
Ešte kúsok...
Navzájom si pogratulujeme, robím pár hmlistých fotografií a odpočívame. Máme za sebou asi štyri hodiny chôdze, ale cítim sa, akoby som už prešiel oveľa viac.
A ešte jedno letné foto... :-)
No nič, ešte nás čaká cesta dole, a tak po pól hodinke balíme a pokračujeme. Pôvodne som chcel ísť ešte pozrieť aj na Jelenec, ale, ako som už predtým hovoril, nachádza sa pravdepodobne za plotom a už sa nám ani nechce, a tak plán meníme. Pozerám na kompas na hodinkách a určujem približný smer, ktorým máme pokračovať. Dole sa samozrejme ide ľahšie a rýchlejšie, ale aj tak je to v tomto snehu dosť namáhavé. Prichádzame na lesnú cestu (12:10 hod., 545 m n. m.) a objavuje sa pred nami výhľad dole. Spomínam si, že sme minule pokračovali do prava a prišli sme k nejakému posedu, ale teraz si to chceme skrátiť a napojiť sa opäť na zelenú značku. Skúšame to priamo dole hustým porastom, no nie je to dobrý nápad, a tak sa vraciame späť. Po pár metroch po ceste to vyzerá na trochu redší les, schádzame z cesty a režeme to priamo na severovýchod. Opäť prichádzame na nejakú lesnú cestu, z ktorej v diaľke nad nami vidíme prvých dnešných turistov, dvoch bežkárov.
Spätný pohľad na Geldek.
Onedlho si bracho všíma zelenú značku na strome a po chvíli prichádzame k turistickému rázcestníku na ''Nad Jarkami'' (12:40 hod., 485 m n. m.). Ani neviete, aký som šťastný, keď uvidím vyjazdené koľaje od auta, po ktorých pokračujeme dole. Ako málo stačí človeku, keď sa niekoľko hodín brodí v pól metra hlbokom snehu a naraz môže ísť po vyjazdenej ceste. Samozrejme nič netrvá večne, a tak je to aj v tomto prípade. Na ''Sklená huta'' (12:50 hod., 420 m n. m.) prichádzame k prístrešku na rázcestie, kde je možnosť ďalej pokračovať po vyjazdenej ceste 8 km až do Sološnice alebo pokračovať po zelenej a zase sa brodiť v snehu. Hádajte čo vyberám? Už mi ''chýba'' ten hlboký sneh a výber padá na zelenú značku, ktorá ide spolu so žltou. Ako som si prečítal na infotabuli, názov Sklená huta je odvodená od sklárskej osady, ktorá sa tu v minulosti nachádzala a zanikla po druhej svetovej vojne.
Prístrešok na ''Sklená huta''.
Som už dosť vyčerpaný, a tak vždy odpočívam pri značke na strome. Keď sa niekedy preborím ešte hlbšie už sa mi ani nechce pohnúť, ale vždy si poviem, že musím pokračovať ku ďalšej. Takto o 13:40 hod. prichádzame na príjmené odpočinkové miesto zvané Sklený vrch (460 m n. m.), kde sa od žltej značky zelená odpája a pokračuje smer Mesačná lúka s možnosťou ísť na Vápennú, čo bol aj môj pôvodný zámer, ale to by už bolo asi naozaj veľa. :-) Sadáme si na lavičku. Ja si dávám obedík a bracho si zatiaľ doslova vylieva z topánky vodu, nakoľko sa mu pokazilo zaťahovanie na návlekoch a všetok sneh sa mu dostal dovnútra. Mimochodom návleky, ako aj turistické paličky sú v takto hlbokom snehu neoceniteľnou pomôckou, samozrejme, ak sú funkčné.
Po doplnení energie môžeme pokračovať po žltej smer Sološnica. Ide sa po širokej lesnej ceste, ktorá sa onedlho stáča o 360°, tak si skracujeme trasu zbehnutím mimo cesty.
Mimo značenia sa chodiť nemá, ale v tomto prípade uvítam každé skrátenie trasy.
Už mám toho snehu akurát dosť. Pred nami sa objavujú stopy po bežkároch, ktorí to tu otočili späť. Zrazu vidím v diaľke kopu nahrnutého snehu od odhŕňača a za ňou ukážkovo odrhnutú cestu (14:30 hod.). A je tu zase ten pocit radosti a spokojnosti. Už je isté, že táto cesta ide až dole do Sološnice. Je to super pocit opäť kráčať po tvrdom snehu.
Odhrnutý sneh! To je pohodička...
Prechádzame popri značkách Žliabky (14:50 hod., 310 m n. m.) a onedlho aj ''Sološnická dolina'' (15:10 hod., 260 m n. m.), kde žltú značku pretína diaľková červená E8-čka. Za desať minutiek vchádzame do našeho cieľového miesta, obce Sološnica (15:20 hod., 245 m n. m.). Vždy na konci výletu mi vadilo, že musíme posledný úsek ísť po asfaltke, ale teraz to beriem úplne naopak.
A sme v Sološnici.
O 15:40 hod., 220 m n. m. sme dole pri autobudovej zastávke. Akurát prichádza autobus smerujúci do Malaciek. My ale máme ešte asi hodinku čas, kým nám nepôjde priamy autobus do Bratislavy. V pokoji si pozerám turistické značky a po odchode autobusu sa ideme pozrieť na cestovné poriadky a potvrdiť si, kedy pôjde ten náš. Hups! Ako sme sa pred tým dohadovali na výlete, tak sa nám to nejak pomiešalo v hlavách a žiadny priamy autobus do Bratislavy nejde. Pozerám do svojich poznámok, z ktorých vyplýva, že sme mali ísť na ten, ktorý sme nechali pred chvíľkou odísť. Ďalší ide až za dve hodiny. No nič... Let it go! Ideme pozrieť na neďalekú krčmičku, ktorá sa nám najprv zdá byť zatvorená, čo ma mierne povedané nasralo, ale zrazu z nej našťastie vychádza podgurážený zákazník. Sme zachránení! :-) Pri dobrom pivečku ubieha čas oveľa rýchlejšie a ani sa nenazdáme a za chvíľku sedíme v autobuse. V Malackách ešte chvíľku čakáme na vlak a valíme to do Bratislavy. Už sa mi ani nechce ísť ešte domov autobusom z hlavnej stanice a aká to náhodička, keď mi volá otec a ja ho pekne prosím, či by nás domov nezviezol. Zimný Geldek nás pekne potrápil, ale o to viac mám dobrý pocit z výletu.
Hlavné trasové body:
1. Častá (245 m n. m., 7:45 hod.)
2. GELDEK (694 m n. m., 11:30 hod.)
3. Sološnica (220 m n. m., 15:40 hod.)
Info:
*vrch: Geldek, 694 m n. m.
*miesto: Slovensko, Malé Karpaty
*dátum: 16.02.2013
*typ turistiky: pešia
*kto išiel: Peter Slama, Martin Slama
*trasa:
Častá, autobus. zastávka (245 m n .m., žltá zn.) -> Častianska dolina I (285 m n. m., zelená zn.) -> Častianska dolina II (275 m n. m., zelená zn.) -> odbočka na Geldek (498 m n. m., ---) -> GELDEK (694 m n. m., ---) -> Nad Jarkami (485 m n. m., zelená zn.) -> Sklená huta (420 m n. m., zelená / žltá zn.) -> Sklený vrch (460 m n. m., žltá zn.) -> Žliabky (310 m n. m., žltá zn.) -> Sološnická dolina (260 m n. m., žltá zn.) -> Sološnica, autobus. zastávka (220 m n. m.)
*ubytovanie: ---
*dĺžka trasy:
Častá, autobus. zastávka -> Geldek: 6 km
Geldek -> Sološnica, autobus. zastávka: 9,7 km
spolu: 15,7 km
*čas (z toho prestávky):
Častá, autobus. zastávka -> Geldek: 3:30 hod. (50 min.)
Geldek -> Sološnica, autobus. zastávka: 3:30 hod. (35 min.)
spolu: 7:00 hod. (85 min.)
*prevýšenie // priemerná rýchlosť stúpania a klesania:
Častá, autobus. zastávka -> Geldek: +575 m / -126 m // +360 m/h / 300 m/h
Geldek -> Sološnica, autobus. zastávka: +150 m / -624 m // ---
spolu: +725 m / -750 m // 360 m/h / 360 m/h
*vrchol: na vrchole sa nachádza vrcholová knižka a drevená tyč so slovenskou vlajkou
*min. a max. nadmorská výška:
220 m n. m. (Sološnica, autobus. zastávka) / 694 m n. m. (Geldek)
*občerstvenie a voda: pohostinstvá v obciach, cez ktoré trasa prechádza, po trase na ''odbočka na Geldek'' sa nachádza studnička (pravdepodobne nepitná)
*východ a západ slnka: 6:56 hod. / 17:14 hod.
*počasie: 0 °C (Častá, 245 m n. m., 8:00 hod.), polooblačno až oblačno, k vrcholu hmla, bezvetrie až slabý vietor
*lavínový stupeň: 2. stupeň, cca 40 až 60 cm snehovej pokrývky
*doprava:
Tam: Bratislava, autobusová stanica -> Častá (SAD) (cena za dopravu: 2 EUR (základné))
Späť: Sološnica -> Malacky (SAD) -> Bratislava, Hl. stanica (ŽSR) (cena za dopravu: 3,09 EUR (základné))
cena za dopravu spolu: 5,09 EUR
*obtiažnosť: vhodné pre turistu s dobrou kondíciou a aspoň základnou znalosťou pohybu v zimnom teréne (v zimnom období)
*mapa: Malé Karpaty · Záruby (VKÚ Harmanec, č. 128, 1:50 000)
*užitočné internet. stránky: wunderground.com, shmu.sk (počasie), laviny.sk (info o lavínovom nebezpečenstve), turistickamapa.sk (turistická mapa), cp.sk (cestovné poriadky)
*merania: prevýšenie, rýchlosť stúpania/klesania, čas (Tissot T-Touch Expert); vzdialenosť (turistickamapa.sk)
text / foto: Martin Slama
