Pôvodný plán bol ísť južnou stranou, ale keďže sa tu nachádza veľké množstvo skialpinistických trás myslel som, že bude lepšie ísť z Niederalpl, kde to nebude až také ''husté''. Balím všetko potrebné a po konzultácií s brachom pribalujem aj snežnice, ktoré som pôvodne ani nemal v úmysle zobrať. Z Bratislavy vyrážame okolo pol šiestej ráno. Príchod na menšie lyžiarske stredisko Niederalpl máme naplánovaný na východ slnka o 7:30 hod. Cesta ubieha tak ako má, počasie je zatiaľ zamračené a klasicky za tunelom pri Semmeringu sa k mrakom pridáva aj hustá hmla a začína byť zasnežená cesta. Čas máme dobrý, a tak sa nikam neponáhľame a užívame si ''krásu'' dialníc. Na poloprázdne parkovisko (1220 m n. m.) prichádzame o ôsmej hodine.
Poloprázdne parkovisko na Niederalpl.
Slnko už začína obliekať do svojho jasno bieleho svetla okolité hory. Vyjasnilo sa, po mrakoch ani vidu ani slychu. Zdola okolo nás prechádza pracovník v odhŕňači, ktorý nám kýve a mizne v diaľke. Takýto milí ľudia vo vás navodia príjemný pocit hneď od rána. Prezlečieme sa do turistického a premýšľame, či si zobrať snežnice alebo nie. Povieme si, že keď už ich tu máme, tak si ich aj zoberieme a bolo to dobré rozhodnutie.
To je ale pekne odhrnutá cesta, že?
Napájame sa na značku číslo 405/6 a zisťujeme, že to asi nebude cez zimu hojne vyhľadávaná trasa turistami. Nedotknutý, asi 50 cm hlboký sneh tomu nasvedčuje.
Nevyzerá žeby tadiaľto niekto išiel.
Prichádzajú na rad snežnice, ktoré som použil naposledy asi pred rokom. Pár cvičných krokov a už sa v nich cítim ako ryba vo vode. V takomto prostredí je to pomôcka na nezaplatenie.
Pár cvičných krokov so snežnicami.
Pokračujeme prudkým stúpaním na vyrúbanú planinu, pripadám si tu ako v našich milovaných Tatrách. Na trase nie je bohužial žiadne zimné tyčové značenie a značky na kameňoch samozrejme vidno nie je, a tak pokračujeme v približnom smere značky. Chodenie v snežniciach po bočnom prudkom svahu je trošku namáhavé a keď sa k tomu ešte pridá aj zľadovatelý povrch je o zábavu postarané. Netreba si zabudnúť zobrať zo sebou turistické paličky, ktorými udržujete na snežniciach rovnováhu.
Pred sebou vidíme skialpinistické stopy, tak sa na ne napájame, pokračujeme priamo hore a vychádzame na hrebeň nedaľekého vrchu. Nemám pri sebe svoje outodoorové hodinky, keďže som staré predal a nové sú ešte niekde na pošte v Nemecku, a tak občas pozerám na prázdne zápestie v akej sme nadmorskej výške, zvyk je zvyk. :-) Dávame si krátku prestávku a pozeráme do mapy kadiaľ ďalej. Mali by tu byť niekde blízko nejaké chatky. Bracho navrchuje, aby sme zišli z kopca dole smerom na juhovýchod, ale mne sa to nejako nezdá a už asi tretíkrát pozerám do mapy. Onedlho vidíme skupinku skialpinistov, ako z hrebeňa schádzajú dole, a tak nakoniec pokračujeme po ich stopách a prichádzame ku neďalekej drevenej chatke. Bracho mal pravdu, nabudúce dám na jeho inštinkt. Zdravíme sa s nimi a dopĺňame tekutiny.
Je vidno aj chatky na Sohlenalml, pri ktorých sa majú nachadzať smerové tabuľky. Chatky sú zamozrejme zatvorené, ale aj tak nemáme čas sa tu zdržovať (1380 m n. m., 10:50 hod.).
Vpravo vidieť chatky na Sohlenalml.
Pôvodne sme teraz mali pokračovať po 463-jke a potom po 465-tke, ale keďže by to bola veľká obchádzka rozhodli sme sa ísť ďalej po 405/6, ktorou sme sa mali pôvodne vracať. Akotak pozeráme na nevyšľapanú trasu všimneme si skialpinistov šľapajúcich priamo hore smerom na Gr. Wildkamm, cez ktorý značenie nevedie, ale na nete som čítal, že sa cez neho dá na Hohe Veistch dostať. Vidina ušetreného času a ''vyšľapanej'' trasy od skialpinistov za nás rozhoduje v pokračovaní priamo hore. A to bola chyba!
Tadiaľto sme nemali ísť, ale čo už.
Spätný pohľad na Sohlenalml.
Ide sa celkom dobre, snežnice si dobre robia svoju prácu. Smerom na hrebeň sa dostávame do oblasti kosodreviny, kde sa chodenie so snežnicami trošku komplikuje, lebo občas sa zasekávajú medzi vetvičky stromov, ktoré sú zasnežené a po ktorých teraz ideme, ale keby sme si ich dali dole bolo by to ešte horšie.
Smerom na Kl. Wildkamm. Vpravo vidieť náhornú plošinu Hohe Veistch.
Vychádzame na hrebeň a otvára sa nám pohľad do doliny, kde by mala viesť niekde značka 405/6, po ktorej sme mali od chatiek pokračovať. Pred sebou vidím skalnatý vrchol Gr. Wilkamm-u, cez ktorý by sme sa mali dostať až na vpravo stojacu náhornú plošinu Hohe Veistch. Čas máme relatívne dobrý a máme aj čelovky, pre prípad keby sme návrat nestihli pred západom slnka. Pokračujeme ďalej po skilapinistickej stope, ale ako si tak všímam, skialpinisti, ktorí boli za nami to už otočili späť. Musí to by parádička vyšľapať si to hore a potom zaslúžene zlyžovať. No nič, mi musíme pokračovať ďalej. Približujeme sa ku Gr. Wildkamm-u a všímam si, že strmé skalnaté vrcholové časti sú poriadne zasnežené a v kombinácií s druhým lavínovým stupňom to nie je veľmi ideálne. Ako si tak pokračujeme zrazu končí aj "naša" skialpinistická stopa a nahrádzajú ju stopy nejakého zvieraťa.
To červené dole je brat.
Skúšame pokračovať ďalej po hrebeni, ale keď prichádzame ku schránke s vrcholovou knižkou na Kl. Wildkamm-e (1757 m n. m., 12:40 hod.) stopy úplne končia a trasa pokračuje po nebezpečnej časti naviateho nestabilného snehu.
Schránka so zamrznutou vrcholovou knižkou.
Aj odtiaľto sú krásne výhľady.
Sme ešte poriadne ďaleko a nebezpečné snehové úseky nás utvrdzujú, že tu sa naša cesta končí. Vnútorne ma to štve, a tak to po krátkej prestávke otáčam a hľadám, či by sa nedalo nejako ''zliesť'' dole a napojiť sa na značku. Dávam si dole snežnice a vraciam sa späť po našich stopách. Bracho zostáva niekde vzadu a obeduje, ale mne to nedá a stále hľadám, kde by sa to dalo ''reznúť'' dole. Bez snežníc sa stále prepadávam medzi vetvičky kosodreviny, ale nezmierený s tým, že dnes hore nevídeme si pri každom prepadnutí ponadávam a pokračujem ďalej. Onedlho pozerám na hodiny na mobile a všímam si, že čas dosť pokročil. So sklamaním z dnešného neúspechu zastavujem a sadám si do snehu. Po chvíľke prichádza bracho. Jemu nevadí, že sme hore nevyšli a výlet sa mu zatiaľ celkom páči. To vo mne navodzuje pocit pohody a hovorím si, že však nejde o život a môžeme sa sem ešte vrátiť. Diky bratko!
Úsmev, prosím!
Nasádzam si späť snežnice a pohodovým krokom pokračujeme po našich stopách. Onedloho počujem za sebou nadávky. Dôvodom sú turistické topánky, ktoré bratovi kúpila prednedávnom priateľka. Sú to topánky určené na ľahkú turistiku a tým, že s nimi používa snežnice, ktorých viazanie mu ''mäkké'' topánky nadmerne sťahuje, ho začala poriadne bolieť noha.
Bez turistických paličiek by ste mohli spadnúť...
...a s nimi tiež. :-)
Nebeská križovatka...
Snežnice si dáva dole a keď si ich dá dole bracho, tak si ich dávam dole aj ja a opäť sa brodíme v hlbokom snehu. Prichádzame späť ku chatkám na Sohlenalml, ale nechce sa nám pokračovať po tej istej trase a keďže máme teraz dosť času ''rezneme'' to na severovýchod. Prechádzame krásnym zasneženým lesom a vôbec mi nevadí, že sa občas o jeden meter prepadnem.
Čarovná zima...
Napájame sa na lesnú cestu a pokračujeme po nej k dolnej časti vleku. Akotak kecáme, brat si ani neuvedomuje, že počas cesty stratil dolnú časť turistickej paličky a pohodovo si vykračuje ďalej. Po krátkom hľadaní ju nachádzame skrytú pod snehom.
Vidíte rozdiel medzi paličkami? (pomôcka: Na tej pravej niečo chýba. :-) )
Prechádzame popri vleku, kde zrazu popri nás prechádza dieťa šúchajúce sa po snehu a pevne sa držiace vleku, ktorý ju ťahá po zemi ako vrece zemiakov. Tomu sa hovorí odhodlané dieťa, ktorému sa nechcem šlapať hore pešo. :-) Parkovisko na Niederalpl je už zaplnené autami a lyžovanie je tu v plnom prúde.
Sadáme do nášho auta a odpočívame. I keď nám to dnes nevyšlo, máme za sebou pekný koncoročný výlet a už teraz sa dohadujeme, že sem iste niekedy na budúci rok ešte prídeme.
Hlavné trasové body:
1. Niederalpl, parkovisko (1220 m n. m., 8:30 hod.)
2. Sohlenalml (1380 m n. m., 10:50 hod.)
3. KL. WILDKAMM (1757 m n. m., 12:40 hod.)
4. Niederalpl, parkovisko (1220 m n. m., 15:45 hod.)
Info:
*vrch: Kl. Wildkamm, 1757 m n. m.
*miesto: Rakúsko, Veitschalpe
*dátum: 29.12.2012
*typ turistiky: pešia
*kto išiel: Peter Slama, Martin Slama
*trasa:
Niederalpl, parkovisko (1220 m n. m., zn. č. 405 / 6) -> Sohlenalml (1380 m n. m., --- (skialp. trasa)) -> KL. WILDKAMM (1757 m n. m., --- (skialp. trasa)) -> Sohlenalml (1380 m n. m., ---) -> trasa mimo značenia, smer S (--- m n. m., ---) -> dolná časť vleku (1160 m n. m., ---) -> Niederalpl, parkovisko (1220 m n. m., ---)
*dĺžka trasy:
Niederalpl, parkovisko -> Sohlenalml (1,5 km) -> Kl. Wildkamm (1,3 km) -> Niederalpl, parkovisko (3,5 km)
spolu: 6,3 km
*čas (z toho prestávky):
Niederalpl, parkovisko -> Sohlenalml (2:20 hod.) -> Kl. Wildkamm (1:50) -> Niederalpl, parkovisko (3:05 hod.)
spolu: 7:15 hod. (105 min.)
*min. a max. nadmorská výška:
1160 m n. m. (dolná časť vleku) / 1757 m n. m. (KL. WILDKAMM)
*občerstvenie a voda: reštaurácia na Niederalpl
*vrchol: na vrchole na nachádza schránka s vrcholovou knižkou
*východ a západ slnka: 7:31 hod. / 16:15 hod.
*počasie: -4°C (Niederalpl, 8:00 hod.), jasno, slabý až mierny k vrcholu silnejúci vietor
*lavínová situácia: 2. stupeň
*doprava: auto (Bratislava (SK) -> Niederalpl (AT): 200 km, cca 2 hod.)
*obtiažnosť: vhodné pre turistu s dobrou kondíciou a aspoň základnou znalosťou pohybu v zimnom teréne (v zimnom období)
*mapa: Hochschwab · Veitschalpe · Eisenerz · Bruck a. d. Mur (Freytag & Berndt, WK 041, 1:50 000)
*užitočné internet. stránky: wunderground.com, zamg.at (počasie), lawinen.at (info o lavínovej situácií), map24.com (automapa)
*merania (dĺžka trasy): GoogleEarth
Text / foto: Martin Slama
