Cestujeme do Popradu (2.7.2013, utorok)
Na hlavnej stanici si kupujem lístok na IC-čko. Je utorok, takže vlak nie je plný. Medzi ostatnými cestujúcimi je aj slovenský spisovateľ Ľubomír Feldek s manželkou a ešte so zahraničnou známou, ktorí, ako som započul, cestujú do Košíc na nejaké podujatie. Ako sa tak rozpráva Feldek po anglicky s tou známou, hovorí medzi rečou manželke, že jeho angličtina je hrozná a že už aj základné slová pozabúdal, čo ma utvrdzuje, že aj ja by som sa mal už konečne ''dokopať'' k rozvíjaniu mojej anglickej zásoby slovíčok. Ale teraz teraz idem do Tatier, takže nebudem svoju myseľ zaťažovať učením, však na budúci týždeň sa začnem konečne učiť ... čo si hovorím už asi desiaty krát tento rok ... :-) .
Feldekovci.
Za oknami sa objavujú tatranské kopce, čo značí, že budem onedlho vystupovať. V Poprade si vyzdvihnem auto a môže sa začať môj dvojdňový výlet. Keďže sa mi nechcelo tahať z Bratislavy jedlo (to znie, ako keby som išiel z domu pešo), zbehol som si do obchodu kúpiť nejaký proviant na zajtra v podobe klasických müsli tyčiniek a chleba s paštétou. Pôvodne som chcel túto noc prespať v aute, ale vyhrala to pohodlnosť, a tak som si už doma zarezervoval ubytko v penzióne Lesná v Tatranskej Lesnej. Je to tu celkom fajn, taká rodinná atmosféra. Ešte som ani neobedoval, tak sa pýtam domácej, či by nebolo niečo pod zub. Za pólhodinku mám za sebou večeru v podobe pečenej ryby a ešte k tomu domácu štrúdľu s kopčekom zmrzliny. Mňam! Je ešte iba päť hodín večer, tak nasadám do auta a veziem sa smer Štrbské pleso, nachádzajúceho sa vo výške 1350 m n. m. .
Romantické Štrbské pleso.
V tejto vile žila Maša Haľamová.
SNP.
Kto si chce zacvičiť?
Ani neviem, kedy som tu bol naposledy. Dávam si zdravotnú, 2,3 kilometrovú prechádzku naokolo, keďže ani raz, čo som tu bol, som ešte okolo celého jazera nešiel. Ako som sa dočítal na informačnej tabuli, na najhlbšom mieste je jazero hlboké až 26 metrov a maximálna teplota je 19 °C. Po dobrom neskorom obede a krátkej prechádzke sa vraciam späť do penziónu. Zajtra potrebujem odísť už okolo piatej ráno, a tak sa dohadujem s ochotným domácim, že mi dá kľuč od brány, ktorý mú ráno hodím do schránky. Ľahám do postele a zaspávam pri filme z horského prostredia Vertical Limit.
A ideme! (3.7.2013, streda)
4:30 hod., budíček! Ranná hygiena, príprava luxusného obeda v podobe natretia chleba paštétou, makový závin na raňajky a už odchádzam.
Útulný penzión Lesná, odporúčam.
Neviem, ako je to možné, ale vždy keď prechádzam cez železničné priecestia ide vlak.
Po asi pólhodinke prichádzam na parkovisko ''Tri studničky'' (1180 m n. m., 6:00 hod.), čo je moje dnešné štartovné a samozrejme aj cieľové miesto. Už o pól šiestej ráno tu vyberá milý deduško poplatok za parkovné. Robí to 4,70 Eur, tak to ''štedro'' zaokrúhľujem na päť eurovku. Dnes to vyzerá na pekné počasie, i keď včerajšia predpoveď hovorila niečo o daždi, ale vyzerá to tak, že sa našťastie mílila. Po asfaltke od parkoviska idem kúsok dole, kde sa pri prvej odbočke doprava napájam na červenú a zelenú značku, ktorá sa za chvíľku pri horárni odpája a vhádza do lesa. Na Kriváň by to malo byť 3:45 hod., ja musím ale trošku pridať do kroku, lebo ma čaká ešte cesta do Bratislavy a chcem si dať na Kriváni trošku dlhšiu prestávku. Prudšie stúpanie začína hneď od začiatku, čo mi aj vyhovuje, ako sa niekde vliecť a stúpať meter za hodinu. Celkom rýchlo prechádzam popri partizánskom bunkri na Grúniku (1443 m n. m., 6:45 hod.), kde sa 14.1.1945 odohral ťažký boj medzi nemeckými fašistami a partizánskym oddielom Vysoké Tatry, pri ktorom bol jednou z obetí aj lekár oddielu, známy tatranský horolezec Zoltán Brull.
Partizánsky bunker.
Jedna taká ''umelecká''. :-)
Turistov je zatiaľ po ceste pomenej, respektíve predbieham iba jedného postaršieho pána. Je lepšie vyraziť trošku skôr, lebo predierať sa medzi turistami sa mi nechce a takto si viacej vychutnám okolitú prírodu. Povrch chodníka sa z lesného mení na skalnatý a v diaľke sa predomnou vynára vrchol Kriváňa.
Tam hore idem...
Prichádzam k rázcestníku ''Rázcestie v Krivánskom žľabe'' (2120 m n. m., 8:00 hod.), kde zelená značka končí a na vrchol pokračujem modrá vedúca od Jamského plesa, ku ktorému budem pokračovať cestou späť.
Pokračujem po modrej značke.
Pri Malom Kriváni (2335 m n. m.) sa zdravím s ďalšími dvoma turistami a ''skackám'' si to po skalách cez nevýrazné Daxnerovo sedlo, kde sa ešte dlho na jar držia, pre turistov nebezpečné, snehové polia. Je tu obnovené značenie, takže orientácia je celkom v pohodičke. Po štyridsiatich minútach prichádzam na vrchol (2494 m n. m., 8:40 hod.). Som tu o hodinku skôr, ako to sem malo trvať podľa tabuliek, takže mám dostatok času na dlhšiu prestávku.
Vrcholová.
Na zemi leží niekoho batoh, pozerám naokolo, ale nikoho nevidím. Nemá v ňom nič zaujímavé, tak si idem po svojom. Samozrejme, robím si srandu a čakám odkiaľ sa niekto objaví. Spoza skaly vychádza chlapík, s ktorým sa dávam do reči. Prišiel sem na jednodňovku z neďalekej poľskej obce a už hodinu čaká na dobrý záber, keďže sa na horách neustále drží oblačnosť. Ja robím pár rýchlych záberov a vyberám niečo pod zub. Dávam si taký skorší obed, sadám si na skalu a vychutnávam si okolie.
Vysokotatranské štíty.
V pravo dole vidieť Terianske pleso (1940 m n. m.).
Vzadu je už Poľsko.
Záver Važeckej doliny s Krivánskym Zeleným plesom (2013 m n. m.).
V pozadí Západné Tatry, v popredí otužilá pani.
Novodobá vrcholová knižka?
Postupne prichádzajú hore aj iní turisti. Po póldruhahodinovej prestávke začínam zostup. Idem aj s dvoma Čechmi. Trošku sme sa zakecali a zisťujeme, že sme zišli z chodníka. Oni idú naspäť na Tri studničky, ale ja sa potrebujem dostať k rázcestníku modrej a zelenej značky, a tak to ťahám trošku doľava. Schádzam po trávnatej časti, dokonca sa mi tu ide lepšie, ako po skalách, ale samozrejme úmyselne by som si to takto mimo značenia neskracoval. Turistov pomaly, ale isto pribúda. Prechádzam popri rázcestníku ''Rázcestie v Krivánskom žľabe'' (2120 m n. m., 10:30 hod.) a pokračujem smer Jamské pleso.
Chodník z Priehyby, tadiaľ som išiel ráno.
Už sa dosť oteplilo a čím idem nižšie, tým viac pribúda otravných múch. V potoku Biely Váh sa osviežujem ovlažením v studenej horskej vode a za hodinku a štvrť od žľabu prichádzam k tabuľkám ''Rázcestie pri Jamoskom plese'' (1450 m n .m., 11:45 hod.). Odtiaľto je možnosť pokračovať po červenej na Štrbské pleso, ale ja idem na ''Tri studničky''.
Čo je veľa, to je veľa. Nevadí mi, že tu niekto nechal fľašu od pálenky. Ale prázdnu? :-)
Príjemným lesným chodníkom prechádzam popri plese (1447 m n. m., 11:50 hod.) a pozvoľným klesáním sa dostávam k, v roku 2004, výchricou zničenej časti.
Jamské pleso.
Pomalyčky sa z toho Tatry spamätávajú, ale samozrejme bude to ešte trvať dlhú dobu.
Výchrica to tu pekne zriedila.
Prevažná časť turistov od Jamského plesa pokračovala na Štrbské pleso, lebo tu nestretám ani jedného. V diaľke už vidím horáreň, pri ktorej som ráno prechádzal, to značí, že sa blížim k cieľu.
Ešte jeden spätný pohľad na Kriváň.
O 12:50 hod. prichádzam na parkovisko (1180 m n. m.), kde som začal. Oproti ránu je parkovisko už plné a deduška vystriedala nejaká pani.
Parkovisko Tri studničky.
Na Kriváni som bol ako malý ešte s bratom a s otcom a som rád, že som si takto pekne osviežil spomienky.
Hlavné trasové body:
1. Tri studničky - parkovisko (býv. Važecká chata) (1180 m n .m., 6:00 hod.)
2. KRIVÁŇ (2494 m n. m., 8:40)
3. Rázc. pri Jamskom plese (1450 m n. m., 11:45 hod.)
4. Tri studničky - parkovisko (býv. Važecká chata) (1180 m n. m., 12:50 hod.)
Info:
*vrch: Kriváň, 2494 m n. m.
*miesto: Slovensko, Vysoké Tatry
*dátum: 2. - 3.7.2013
*typ turistiky: pešia
*kto išiel: Martin Slama
*trasa:
Tri studničky - parkovisko (býv. Važecká chata) (1180 m n. m., červená / zelená zn.) -> Tri studničky (Stará horáreň) (1141 m n. m., zelená zn.) -> Rázc. v Krivánskom žľabe (2120 m n. m., zelená zn.) -> KRIVÁŇ (2494 m n. m., modrá zn.) -> Rázc. v Krivánskom žľabe (2120 m n. m., modrá zn.) -> Rázc. pri Jamskom plese (1450 m n. m., červená zn.) -> Tri studničky - parkovisko (býv. Važecká chata) (1180 m n. m., ---)
*ubytovanie: Penzión Lesná (Tatranská Lesná, 23 Eur / os / noc)
*dĺžka trasy:
Tri studničky - parkovisko -> Kriváň: 7 km
Kriváň -> Tri studničky - parkovisko: 9,2 km
spolu: 16,2 km
*čas (z toho prestávky):
Tri studničky - parkovisko -> Kriváň: 2:40 hod. (10 min.)
Kriváň -> Tri studničky - parkovisko : 4:10 hod. (90 min.)
spolu: 6:50 hod. (100 min.)
*prevýšenie // priemerná rýchlosť stúpania a klesania:
Tri studničky - parkovisko -> Kriváň: +1383 m / -69 m // +660 m/h / -360 m/h
Kriváň -> Tri studničky - parkovisko: +67 m / -1381 m // ---
spolu: +1450 m / -1450 m // +660 m/h / -660 m/h
*vrchol: drevený kríž s vrcholovou knižkou, pamätná tabuľa, výhľad je na všetky strany
*min. a max. nadmorská výška:
1141 m n. m. (Tri studničky (Stará horáreň)) / 2494 m n. m. (Kriváň)
*občerstvenie a voda: Tri studničky (Stará horáreň), potok Biely Váh pri modrej značke
*východ a západ slnka: 4:39 hod. / 20:46 hod.
*počasie: 10 °C (Tri studničky - parkovisko, 6:00 hod.), jasno až polooblačno, slabý vietor
*lavínový stupeň: ---
*doprava:
Tam: Bratislava, Hl. stanica -> Poprad (ŽSR, 20 Eur (IC, zákl. cestovné)) -> Tatranská Lesná (auto) -> Tri studničky - parkovisko (auto)
Späť: Tri studničky - parkovisko -> Bratislava (auto, 320 km)
*obtiažnosť: vhodné pre turistu s dobrou kondíciou
*mapa: Vysoké Tatry (VKÚ Harmanec, č. 113, 1:50 000)
*užitočné internet. stránky: wunderground.com, shmu.sk (počasie), laviny.sk (info o lavínovom nebezpečenstve), turistickamapa.sk (turistická mapa), cp.sk (cestovné poriadky), map24.com (automapa)
*merania: prevýšenie, rýchlosť stúpania/klesania, čas (Tissot T-Touch Expert); vzdialenosť (turistickamapa.sk)
text / foto: Martin Slama
