Toto pohorie je menej navštevované ako okolité národné parky, ale o krásu tu núdza nie je. Keďže je vo štvrtok voľno, zobral som si v piatok dovolenku, nech si trošku predĺžim víkend. Pôvodne som chcel vyraziť už v piatok, ale nehlásili dobré počasie a nechcel som riskovať, tak som výlet posunul o jeden deň.Radšej vyrážam skôr keďže mám pred sebou tristo kilometrov a tri hodiny jazdy. Pôvodne som chcel byť na štartovnom mieste už o ôsmej, ale trošku som si nechtiac prispal a z domu vyrážam až o 5:45. Počasie vyzerá v pohodičke, ale po prejdení semmeringským tunelom sa počasie náhle mení na oblačné, no našťastie sa so stúpajúcou výškou zase vyjasňuje. Cesta diaľnicou ubieha rýchlo a v priebehu dve a pol hodiny ju opúšťam a odbáčam na Trieben. Prechádzam horským priesmykom a prudkým stúpaním po novučičkej asfaltke prichádzam do Hohentauernu kde zastavujem na prázdnom parkovisku pri tabuli informujúcej o spoplatnení cesty. Komu sa nechce šľapať už odtiaľto a ušetriť sa od ďalších 430 výškových metrom, musí zaplatiť 6 EUR za osobné auto a môže pokračovať ďalších 5 kilometrov upravenou lesnou cestou až na veľké parkovisko pri chate Edelrautehütte. Ja som si chcel dať dnes do tela a tak sa vybaľujem na dolnom parkovisku (1242 m n. m.) pri reštaurácií Pfahlbaudorf.

Dolné parkovisko pri reštaurácii Pfahlbaudorf.
Ako je vidno, tak 99 % turistov sa vyvezie až hore, keďže už je deväť hodín a som na parkovisku sám. Prezliekam sa a o 9:20 hod vyrážam, prechádzam do lesa drevenou uzáverou a pokračujem po červenej značke bez číselného označenia. Po chvíľke prichádzam do obytnej časti, kde akurát z garáže vychádza chlapík s Mercedesom, pri baráku má umelé jezierko a za domom sa mu týčia prekrásne hory. No nie je to pekná predstava života? Hmmm... Po prepočítaní si našetrených peňazí na mojom účte usudzujem, že to môže by iba predstava a radšej ďalej postupujem smerom do lesa.

Kto stratil v lese puklicu?
Zo začiatku chcem trošku pridať do kroku a po prudšom stúpaní po lesnom chodníku, ktorý prechádza popri spomínanej ceste vedúcej až na parkovisko pod chatou, na ňom vychádzam o 10:25 hod. z lesa. Oproti prázdnemu dolnému parkovisku je toto až preplnené a ak tu chcete v pohode zaparkovať, je lepšie sem prísť skôr.

Oproti dolnému parkovisku je toto už od rána plné.
Pri chate Edelrautehütte (1725 m n. m., 10:35 hod.), v ktorej sa môže ubytovať až 70 turistov sa nezdržujem, napájam sa na 946-tku, prechádzam po drevených latách a pokračujem ešte prudším stúpaním a rýchlejším krokom na Hausek, ktorý by mal byť od chaty na hodinku chôdze.

Drevený "chodník" ponad potok.
Po ceste predbieham pár ľudí a stúpam po strmej lúke ku krížu. Málo spánku a slabé raňajky si vyberajú svoju daň a môj krok sa postupne spomaľuje, akoby mi dochádzal benzín. Kým prídem ku krížu na Hauseku (1991 m n. m., 11:10 hod.) dobieha ma aj mladý chalan, ktorého som dole s hrdosťou predbiehal. Hore sa pred vami objaví cesta vedúca na vrchol Größer Bösensteinu.

Prudké stúpanie na Hausek.
Už odtiaľto sú prekrásne výhľady na okolité hory, tak si dávam štvrťhodinku prestávku a naberám nové sily. Na Hausek sa dá ''vybehnúť'' aj v prechádzkovej obuvi, takže je tu dosť malých detí s rodičmi. Podľa oblečenia vidíte, kto si sem urobil prechádzku a kto pokračuje ďalej hore. Prekrásne výhľady mi dodávajú energiu, ale pokračujem radšej už pohodovým krokom.

Cesta na Größer Bösenstein.
Z trávnatého povrchu prechádzam na skalnatý. Postupujem skalnatým polom, kde je odbočka do sedla, ktorou si môžete výlet skrátiť a Gr. Bösenstein obísť. Ja som sem ale prišiel skrz neho. Ako si tak fotím, foťák sa mi zhasne. Ups, vybité batérie. Nie som ale žiadny amatér a pre tento prípad si samozrejme vždy beriem náhradné. Ups, vybité. Nabieham na šetriaci režim a fotím už iba občas. A čo z toho vyplýva? Odporúčam si pred výletom batérie nabiť. :-) V diaľke už vidím vrcholový kríž a užívam si posledné výškové metre k môjmu dnešnému cieľovému bodu. Čím som vyššie, tým silnejší a studenší je vietor, ale jasné počasie zaručuje ohrievač v podobe slnka a tak sa nemusím ani obliekať (samozrejme kraťasi a tričko na sebe mám :-) ). Posledných 30 výškových metrov je skalnatého rázu a tak pri výstupe zapájam aj horné dva údy, ruky. A som tu, Größer Bösenstein (13:00 hod., 2448 m n. m.). Na železnom kríži je prichytená vrcholová knižka, do ktorej sa zapisujem a zisťujem, že sem asi nechodí veľa slovákov, aspoň tu neboli žiadni zapísaní.

A som hore!
Dávam si obed a už sa iba kochám okolitou krásou. Na sever Národný park Gesäuse s Hochthorom, na západ Totes Gebirge a Dachsteinský masív a na juhu tiahnúci sa masív Niedere Tauern. Cez vrchol prechádza turistický chodník prechádzajúci celým pohorím. Turisti s dobrou kondičkou môžu pokračovať značkou č.944 hrebeňom Rottenmaenner Tauern cez Hochhälde (2363 m n. m.), cez Rottenmaenner Hütte až do dedinky Rottenmann alebo opačne na Kleine Bösenstein až na Wölzer Tauern.


Výhľady stoja za to.

Dolu vidieť chodník po ktorom pokračujem na neďaleký Kleine Bösenstein.
Po dvadsať minútovej prestávke balím svoj obedár a schádzam dole do sedla, z ktorého pokračujem na ďalší vrchol Kleine Bösenstein (2395 m n. m.). Z Größer Bösenstein by to malo byť na 40 minút chôdze. O 13:47 hod. prichádzam hore. Tu sa značka napája na diaľkovú trasu č. 902 / 02. Po nej pokračujem smerom na Gr. Hengst vzdialeného približne hodinku, na ktorom je odtiaľto vidieť ďalší železný kríž. Klesanie a zase stúpanie. Neviem prečo, ale tento raz mi to vôbec nevadí a užívam si to plnými dúškami. Pofukuje jemný vánok, ktorý príjemne ochladzuje, lebo slnko teraz naozaj páli. Pri kríži na Gr. Hengst (14:45 hod., 2159 m n. m.) stretám asi dvadsať člennú detskú výpravu. Už sa chystajú odísť, tak si rýchlo niečo pofotím a pokračujem, aby som sa nemusel medzi nimi predierať na chatu Edelrautehütte.

Pohľad z Größer Hengstu do údolia.

A spätný pohľad na Größer Bösenstein a na jazero Scheibelsee.
Čím som bližšie ku chate tým počujem väčší hluk, na chate to žije a je to tu doslova preplnené. Ku chate prichádzam o 15:30 hod. a nachádzam jednu voľnú lavičku, kde dopĺňam tekutiny a energiu a pokračujem dole tou istou trasou, akou som sem prišiel ráno.

Chata Edelrautehütte.
Na malé parkovisko (1242 m n. m.), ktoré bolo ráno prázdne, ale teraz je tu plno, lebo otvorili miestu reštiku prichádzam o 16:55 hod. Za sebou mám sedem a pól hodinový pekný okruh a pred sebou troj hodinovú cestu domov. :-)
Info:
*dátum: 3.9.2011
*trasa: dolné parkovisko → chata Edelrautehütte → Hausek → Größer Bösenstein → Kleine Bösenstein → Gr. Hengst → chata Edelrautehütte → dolné parkovisko
*čas (z toho prestávky): 7:35 hod. (90 min.)
*prevýšenie // priemerná rýchlosť stúpania a klesania: +1486 m / -1486 m // +540 m/h / -600 m/h
*min. a max. nadmorská výška: 1242 m n. m. (dolné parkovisko) / 2448 m n. m. (Größer Bösenstein)
*občerstvenie a voda: chata Edelrautehütte, reštaurácia Pfahlbaudorf na dolnom parkovisku, prameň sa po ceste nenachádza
*východ a západ slnka: 6:22 hod. / 19:38 hod.
*počasie: 12 až 23 °C, jasno až polojasno, k vrcholu slabý vietor
*obtiažnosť: vhodné pre turistu aspoň s priemernou kondíciou
*mapa: Gesäuse · Ennstaler Alpen · Schoberpaß (Freytag & Berndt , WK 62, 1:50 000)
*užitočné internet. stránky: wunderground.com (počasie), map24.com (automapa)
*merania (prevýšenie, rýchlosť stúpania/klesania, čas): Tissot T-Touch Expert
text / foto: Martin Slama