A ideme do Chamonix (1. deň)
Ak si pamätáte, v mojom predchádzajúcom blogu zo Švajčiarska nás mali na starosti Jarka a Lojzko. No a o dva dni, ako sme sa zo Švajčiarska vrátili mi Lojzko volá, či by som s jeho partiou nešiel na Mont Blanc. Má byť celkom dobré počasie, tak to chcú využiť. Bola to super príležitosť, dal som si deň na rozmyslenie, ale už dopredu som bol rozhodnutý, že pôjdem. Ak by ste chceli využiť na výstup horského vodcu, pripravte si približne 700 Eur. Mont Blanc patrí medzi takzvané ''masovky''. Nemôžete počítať s tým, že si tam ''odpočiniete'' od ľudí a hlavne nie v tomto období. Považujem ho ale za dobrý a ľahko dostupný ''odrazový mostík'' do oblasti vyšších hôr a samozrejme tešil som sa na dobrú partiu. Narýchlo si vybavujem dovolenku, čo mi umožnili aj kolegovci, ktorí za mňa zobrali smenu, keďže som mal cez víkend pracovať, diky chalani. I keď je leto, treba samozrejme počítať so zimnými podmienkami, takže sa balím, ako na zimnú turistiku, kupujem si jedlo na tri dni a môžeme vyraziť. Výstupových trás na Mont Blanc je viacero od jednoduchších až po určené pre tých zdatnejších. Výstup je možný aj cez vrchol ''Mont Blanc du Tacul'', cez Bossonský ľadovec a môžete vyraziť aj z talianskej strany cez ľadovec ''Miage a de Dome''. My si výberáme tzv. normálku, ktorá je aj najfrekventovanejšia a začína na konečnej stanici zubačky Nid d'Aigle. So štvorčlennou skupinkou, Lojzkom, Ľubošom, Vojtom a Romanom sa stretám o štvrtej ráno v Karlovke. Chceme vyraziť skôr, nech sa nikam nemusíme ponáhľať. Trasu autom už verne poznám, keďže sme jej veľkou časťou išli minulý týždeň do a zo Švajčiarska. Prechádzame Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko, ideme popri Ženevskom jazere, čo naznačuje, že onedlho sme v cieli a prichádzame do Francúzska. Naším východiskovým bodom je Le-Fayet, časť obce Saint-Gervais-les-Bains a zároveň začiatočná stanica ozubnicovej železnice. Po ceste sa ešte nemôžeme nezastaviť v turistickom centre v Chamonixe.
Lojzko aj s naším ''tátošom''. Samozrejme, myslím tú Daciu vpravo. :-)
Tam hore ideme! (pamätníky Sousszura, Balmata a Paccarda)
Naša kompletná zostava.
Robíme si krátku prehliadku, dokupujeme ešte nejaké zásoby, hlavne pitný režim, do ktorého zahŕňam aj nejaké to pivečko. Zároveň sa ideme pozrieť aj do informačného centra, nachádzajúceho sa pri kostolíku.
Informačné centrum.
Ako chalani zisťujú, na pozajtra, kedy chceme uskutočniť výstup na vrchol, hlásia zhoršené počasie a čo je ešte horšie aj silný vietor, čo samozrejme ohrozuje náš pokus o zdolanie Mont Blancu. Zajtra má byť počasie ideálne, čo nás, s prepáčením, trošku serie a hovoríme si, že sme mali vyraziť o deň skôr. Je už ale zbytočné, ako sa hovorí, plakať nad rozliatym mliekom, a tak si hovoríme, že v najhoršom prípade vrchol bohužiaľ nezdoláme, ale keď už sme tu, pokúsiť sa o to musíme a hlavne chceme. Nasadáme naspäť do nášho ''tátoša'' a pokračujeme v ceste. Menší problémik je ale v tom, že sme si nezobrali GPS-ko a ako starí, dobrí motoristi ideme podľa klasiky v podobe papierovej mapy. Neviem, či iba nám, ale zdá sa, že by tu to značenie mohlo byť trošku lepšie do tak významného bodu. Pýtame sa na cestu miestnych, ale angličtinou tu veľmi nepochodíte, no nakoniec sa nám po pár zablúdeniach a cuvaní na diaľnici podarilo úspešne doraziť ku začiatočnej stanici Le-Fayet. Keďže všetko bolo vybavované narýchlo, ubytovanie rezervované nemáme, tak si ho zabezpečujeme v podobe spánku pod holým nebom na miestnom parkovisku.
Naše dnešné ''ubytovanie''.
Už nám dosť vyhladlo, tak sa rozkladáme na múriku a dávame si niečo dobrého pod zub. Ja si dávam mäsovú konzervu od Novofructu, čo samozrejme nechcem robiť reklamu, ale už som ich za pár rokov niekoľko pojedol a sú celkom fajn, dokonca aj za studena. Čas postúpil, treba ísť spať. Ráno chceme ísť hneď na prvý vláčik, ktorý ide o 7:20 hod. Očistu na miestnej toalete prislúchajúcej železničnej stanici mi kazia zamknuté dvere, tak prosím miestnych pracovníkov nech mi ju ešte na chvíľku otvoria. Rozkladám si karimatku, leziem do spacáku a pozerám na hviezdy nado mnou.
Dobrú noc.
Počas premýšľania nad zajtrajškom postupne zaspávam.
Útok na Mont Blanc (2. deň)
Celkom sa ochladilo, a tak od piatej ráno už iba čiastočne podriemkavam. Ani nevieme, ale večer sme sa rozložili na parkovisku, kde parkujú pracovníci železníc, no aj keď im blokujeme parkovacie miesta, ohľaduplne parkujú na druhých a obchádzajú nás. Budíček zvoní o šiestej ráno. Povinná ranná hygiena, raňajky a stojíme nastúpení pri našom aute. Prichádza k nám chlapík, asi pracovník železníc a prosí nás, či by sme si mohli auto preparkovať, keďže sme na súkromnom pozemku. Miest na parkovanie je tu dosť a dokonca ani nie sú platené, tak ho odstavujeme na parkovisko hneď pri zastávke, mimochodom, pri ktorej je aj ideálny trávniček na stanovanie, no zákazová tabuľa hovorí za všetko. Kupujeme si spiatočný lístok za 33 Eur a čakáme na zubačku.
Začiatočná zastávka, Le-Fayet.
Každý z jednotlivých vozňov je pomenovaný ženským menom a nás bude dnes hore viezť Marie. O 7:20 hod. (584 m n. m.) už sedíme na drevených sedadlách a vyrážame.
A je tu Marie.
Už táto cesta je pekný zážitok. Pred sebou máte prevýšenie cez 1780 metrov za 50 minút a parádne výhľady. V diaľke sa pred nami rozprestiera mohutný masív Mont Blancu. Počasie je ideálne, na výstup na Mont Blanc lepšie nemôže byť, ale to by bolo asi veľké sústo pre nás ísť už dnes až hore. Nid d'Aigle, konečná!
Už teda mohli tú zubačka ''dotiahnuť'' až na Mont Blanc. :-)
Ďalej už budeme musieť ísť po svojich. ''Hádžeme'' na seba batohy, vyberám turistické paličky, ktoré sú, ako som už niekoľko krát pred tým napísal, neoceniteľnou pomôckou pri turistike. Natieram si ''ksicht'' opaľovacím krémom, čo sa dnes určite hodí a pripájam sa k našej skupine (2372 m n. m., 8:30 hod.). Turistov je tu požehnane, ale nie je to až také zlé.
Terénkoza.
Netreba sa hneď na začiatku ''vyšťaviť'', tak nahadzujeme priemerné tempo a dodržujeme pravidelnosť krátkych prestávok. Prechádzame popri chatke (2735 m n. m., 9:30 hod.), kde je možnosť prespania a vyraziť na druhý deň až odtiaľto.
Aj tu je možnosť prespania.
Slnko riadne páli a na oblohe nie je ani obláčika, a tak pokračujem iba v krátkom tričku. Tu nastupuje prudšie stúpanie, kde treba občas použiť aj ruky pri lezení po skalách. Značenie je dobré, stratiť sa tu za dobrého počasia dá ťažko. Nad sebou už vidíme náš dnešný cieľ, novú chatu ''Refuge du Goûter''.
Tá maličká bodka vpravo pod vrcholom je Gutierka.
Pôvodná sa nachádza hneď vedľa nej, tá je ale zavretá. Som zvedavý, čo s ňou bude. Tá novopostavená je samozrejme modernejšia a má k dispozícií viac lôžok a predpokladám, že bude aj drahšia.
Ideme chalani.
Za sebou nechávame hranicu 3000 m n. m. a postupným ''štveraním sa'' po skalách prichádzame k informačnému centru (3100 m n. m., 10:40 hod.), v podobe dreveného prístrešku, kde sa nás miestny chlapík pýta, či máme rezerváciu na chate.
Máte rezerváciu? Isteže! :-)
Odpovedáme samozrejme, že ano. Problémik je ale v tom, že Lojzko síce písal na chatu, že by chcel zarezervovať miesta pre nás, no oni mu neodpísali, tak to nechávame tak a uvidíme, ako sa to vyvinie. Tu by som už odporučil dať si mačky, keď už ich tu máte, keďže budeme musieť prejsť cez rozsiahle snehové pole a onedlho pôjdeme cez úsek známy padajúcimi kameňmi, takže si pripravte aj prilbu. Naviazať sa ešte netreba, ale kto chce je to len lepšie.
Prvé snehové pole.
Po pravej strane vidieť chatu ''Refuge de Tête Rousse'' (3167 m n. m.). Kapacita chaty je okolo 50 miest a cena za noc myslím 17 Eur. Pri chate je veľa stanujúcich, takže, kto chce ušetriť, môže ubytovanie vyriešiť aj takto.
Stanové ''mestečko'' pri ''Refuge de Tête Rousse''.
Ľadovec ''Glacier de Tête Rousse''.
Prudkým stúpaním prichádzame k už spomínanému miestu, kde si treba dať pozor na padajúce kamene. Zbytočne sa tu netreba zdržovať a miesto ''prebehnúť'' rýchlym krokom, no zároveň si dávať pozor na pošmyknutie, ktoré je na tejto kamennej suti veľmi jednoduché.
Miesto známe padajúcimi kameňmi.
Po úspešnom prechode si mačky dávame dole, keďže až ku chate sa ide prevažne po skalách, ale prilbu si tu ešte radšej nechajte. Po ceste stretáme vracajúcich sa turistov, kde sa dávame do reči s jednou Poľkou, ktorej sa pýtame na možnosť ubytovania na chate. Hovorí nám, že toho, kto nemá zarezervované ubytovanie, tak ho pošlú naspäť dole. Dozvedáme sa, že ona si ho rezervovala dokonca niekoľko mesiacov dopredu, keďže je to tu preplnené. No nič, keď už sme tu, tak to hádam neotočíme.
Lojzko a dole vidieť ''Refuge de Tête Rousse''.
Čas máme dobrý a ešte aklimatizovaný zo Švajčiarska sa mi ide celkom dobre. Zrazu dáva Ľuboš návrh, či by sme to dnes nedali až hore. Cítim sa zatiaľ celkom fajn, a tak sa po dohode s ostatnými od nich odpájame a svižnejším krokom pokračujeme, už iba mi dvaja, na Gutierku. Hore (3835 m n. m.) prichádzame o 13:45 hod. .
Refuge du Goûter. Tu sme teraz mali pôvodne skončiť...
Tu väčšina turistov končí svoju cestu a na vrchol pokračujú až na ďalší deň. My si dávame krátku obedovú prestávku na rýchle doplnenie energie v podobe makovníka, ale veľmi sa nezdržujeme, aby sme na vrchol, keď sa nám to podarí, prišli v rozumnom čase. Mimochodom, keď si budete užívať pohľady z chaty, odporúčam vám nestáť hneď po strechou, lebo by vás mohol prizabiť z nej padajúci ľad, čo sa skoro stalo aj mne. Odtiaľto sa nastupuje na ľadovec, ktorý je inak bezpečný, ale samozrejme je vhodné sa už odtiaľto naviazať, dať si mačky a použiť už aj cepín. My ešte ale pokračujeme nenaviazaní.
... my ale pokračujeme.
Pokračovanie nabudúce...
Text / foto: Martin Slama
Zdroj informácií: internet
