Minulý rok som trošku zanedbal turistiku, takže tento rok by som to chcel zmeniť. Ako na potvoru som už od Vianoc chorý, takže to nevyzerá so zimnou turistikou najlepšie. Keď mi ale Gregus oznamuje, že by sme tento víkend mohli niekam vyraziť aj napriek mojej chorobe súhlasím, ale nechávam si ešte čas na rozmyslenie. E-mailom mi posiela cieľ výletu spolu so spojmi, ktorými by sme sa dostali na štartovnú pozíciu do Uhrovského Podhradia. Spojenie nie je veľmi ideálne a pri predstave cestovania s plným nosom, kašľom a teplotou ma to trošku odrádza a váham nad tým či pôjdem alebo nie. Neskôr mi ale Gregus zavolá, že by sme išli Viktorovým autom a tak sa prikláňam k rozhodnutiu ísť. Takže môžeme vyraziť...
Tak a vyrážame...
Pre mňa a Peťa prichádzajú autom Viktor a Gregus okolo 7:00 hod. Do GPS-ka zadávame cieľové miesto Uhrovské Podhradie (323 m n. m.). O hodinku a trištvrte prichádzame do cieľa. Zastavujeme na provizórnom parkovisku pri potoku. Ak by vás bolo viacej áut môžete zaparkovať aj vyššie v dedine pri kameňolome. Vonku je -2°C, takže nie je až taká zima, na turistiku ideálne. Počasie hlásili zamračené, a tak to bude aj počas celého dňa, stupeň lavínového nebezpečenstva je 2. Pred nami je šesť kilometrový úsek trasy na Rokoš. Obliekame sa, naťahujem návleky, dopĺňame energiu nejakou tou tyčinkou a môžeme vyraziť po modrej značke.
...celá naša zostava.
...tabuľky pri kameňolome.
Trasa je vyšlapaná, takže chôdza nie je náročná. Vyberám turistické paličky, aby som rozhýbal celé telo, ale nejako sa mi ich nedarí zatiahnuť. Na jednej funguje vrchná časť a na druhej spodná, takže kombináciou dvoch paličiek si „vyrobím" jednu. Lepšie ako nič. Pohodovým krokom postupujeme popri Podhradskom potoku miernym stúpaním, kde stretáme dvoch turistov, asi manželský pár. To sú jediný turisti, ktorých po ceste na Rokoš uvidíme.
...informačná tabuľa.
Po lesnej ceste prichádzame ku chate, kde si dávame krátku prestávku. Manželský pár nás predbieha, takže les je teraz celý „náš". Nahadzujeme batohy a pokračujeme ďalej po modrej značke. V tomto mieste sa odpájame z lesnej cesty a pokračujeme po lesnom chodníku. Aj tu je trasa vyšlapaná, ale sklon stúpania je už o dosť prudší. Prostredie je tu veľmi pekné, miestami nás obkolesujú zaujímavé skalné útvary. Občas sa nám do cesty postaví padnutý strom, takže „v cene zájazdu" máme aj prekážkovú dráhu.
...lesná prekážková dráha.
Pozor lavíny!
Kopec je čoraz strmší a v kombinácií s mojou terajšou slabšou kondičkou a chorobou to dosť pociťujem. Prichádza dýchavičnosť z nedostatku kyslíka vo vysokej nadmorskej výške, začína bolesť hlavy a...ale nie, až také hrozné to nie je. ;-) Po ceste hore nás Viktor ponúka chutným vianočným pečivom, ktoré nám dodáva energiu a zároveň privádza pocit sviatočnej pohody.
Rokoš
Zimná príroda je čarovná. Oproti inému ročnému je taká tichá, uspatá a čistá a to mám na nej rád.
...bez komentára.
Vidíte, stačí trošku poézie a už sa nachádzame na sedle Rokoš (940 m n. m.). Tu sa k modrej značke pridávajú ešte žltá a červená. Modrá pokračuje do Diviackej Novej Vsi, žltá ide cez Predný Rokoš do Ježkovej Vsi nad Nitricou. My sa ale vydávame po červenej smer Rokoš (1010 m n. m.).
...výhľady neďaleko sedla Rokoš.
Za štvrť hodinku okolo 12:00 hod. prichádzame na jeho vrchol. Oproti tomu, že doteraz sme stretli dvoch ľudí tu sa ich nachádza až moc. Turistický oddiel si tu robí skupinovú fotku aj so slovenskou vlajkou. Pripadám si tu ako na Evereste (8848 m n. m. - viac ako osem a pól Rokošu). Nie žeby som tam niekedy bol, ale čo nie je to môže byť ... no dobre, stačilo snívania :-). Prosíme jedného z turistov, aby nás vyfotil a zároveň nám požičiava aj vlajku. Cvak a vrcholové foto je hotové.
...vrcholové foto.
Lúčime sa s nimi a prichádzame k vrcholovým tabuľkám, kde sa zdravíme s piatimi chalanmi a dávame si dlhšiu prestávku. Vybaľujeme niečo pod zub a Gregus vyťahuje z batoha šampanské „Made in Lidl", ale celkom dobré. Neskoršia oslava Nového roka.
...oneskorený prípitok.
Navzájom si poprajeme len to najlepšie a pokračujeme k Pamätníku Ľudovíta Dubčeka a Alexandra Štúra (988 m n. m.). Niečo sa vám nezdá? To iba skúšam, či ešte vnímate čo čítate. Samozrejme je to Ľudovít Štúr a Alexander Dubček.
...pamätník Ľudovíta Štúra a Alexandera Dubčeka.
...a výhľad pri pamätníku.
Nedávno som sa začal zaujímať o geocaching (bližšie info napríklad na Wikipedia.sk-Geocaching). Je to vlastne hra, pri ktorej pomocou GPS súradníc hľadáte nejaký poklad, najčastejšie v podobe krabičky. Na internetovej stránke geocaching.sk si po zaregistrovaní môžete pozerať dostupné tzv. skrýše na Slovensku a kde sa jednotlivé schránky nachádzajú. Ja som si vyhliadol skrýš s názvom „Rokoš". Hore bola ale taká zima a silný vietor, že sa mi ani nechcela vyťahovať GPS-ka. Aj napriek tomu som ju z batoha vytiahol, ale asi po minúte hľadania s chalanmi nás to omrzelo a skrýša zostala nenájdená. Však sa sem ešte možno niekedy vrátime ...
Pod Čihocom a Kňažinové lúky
Od pamätníka ideme naspäť tou istou trasou až k tabuľkám na sedle Rokoš (940 m n. m.). Už nám škrká v bruchu, tak sa zhodujeme, že je čas obeda. Klasicky vyťahujem bagetku a s chuťou sa do nej púšťam. Ako vždy dojedám posledný a chalani musia na mňa čakať. Tissot-y (moje hodinky :-) ) ukazujú 13:00 hod., takže je čas ísť smer „Pod Čihocom" (890 m n. m.). Nasledujúca časť trasy ide po hrebeni. Práve takéto úseky nemám veľmi v láske, pretože výškové metre, ktoré „krvopotne" vystúpam o chvíľu zase zídem a to sa niekoľko krát opakuje. No povedzte, čo je to za logiku? :-) Hrebeň je zalesnený, preto je z neho trošku horší výhľad, ale popri chodníku sa občas nachádza odbočka, ktorá vedie mimo trasy na miesto s pekným výhľadom.
...okno do sveta.
Okolo 14:00 hod. prichádzame na „Pod Čihocom" (890 m n. m.). Prostredie je tu ako z rozprávky. Stromoradie zasnežené čisto bielym snehom a úplné ticho, toto na zime milujem.
...no povedzte, nie je to krása?
Ďalej pokračujeme po červenej miernym klesaním na Kňažinové lúky (810 m n. m.). Tu, ak máte ešte čas si môžete predĺžiť výlet pokračovaním po červenej až na Holý vrch (688 m n. m.) a potom po modrej na Uhrovský hrad.
...Kňažinové lúky.
My po červenej nepokračujeme, ale napájame sa na zelenú, ktorá vedie rovno na „Uhrovský hrad, sedlo" (570 m n. m.). Na tomto úseku sa nachádza časť trasy s prudším klesaním a hlavne v tomto zimnom období tu treba byť opatrný. Ako sa hovorí pomalšie ďalej zájdeš a tu to platí dvojnásobne.
...stačí chvíľka nepozornosti...
...a okúsite tvrdosť zamrznutej zeme.
Uhrovský hrad a záver
O 15:30 hod. zastavujeme a dávame si krátku prestávku (580 m n. m.). Upútala nás tu informačná tabuľka o neďalekej Hradnej jaskyni s dĺžkou 11 metrov, ktorá by sa tu mala niekde nachádzať.
...tabuľka s informáciami o neďalekej jaskyni.
Času sme mali ešte dosť, tak sme sa rozhodli, že si ju pôjdeme pozrieť. Hneď za tabuľkou vedie strmší provizórny chodníček s ešte provizórnejším káblovým istením. Keď sme prišli k jaskyni (561 m n. m.) s očakávaním sme čakali čo po vstupe do jej útrob uvidíme, no zistili sme, že to asi nie je spomínaná jaskyňa, lebo táto má sotva dĺžku 5 metrov, ale aspoň sme si pozreli jej peknú výzdobu v podobe ľadových stalaktitov a stalagmitov.
...vchod do jaskyne.
...stalagmity.
Porobili sme pár fotiek a pobrali sme sa späť k tabuľke. Odtiaľto je to na zrúcaninu Uhrovského hradu (596 m n. m.) už len kúsok (info o Uhrovskom hrade pod článkom).
...už iba kúsok.
V tejto dobe bol hrad v rekonštrukcii, a preto bolo pre verejnosť sprístupnené iba nádvorie.
...nech sa páči, vstúpte!
...opustené nádvorie hradu.
Dopíjame ešte Gregusov šampus a keďže čas pokročil a začalo sa pomaly stmievať, tak sme sa po dvadsať minútovej prestávke odobrali zelenou značku smer „Uhrovské Podhradie" (323 m n. m.). Po ceste sme stretli ešte jedného turistu, ktorý podnikal večerný výstup na zrúcaninu. Po päťnástich minútach schádzame do Uhrovského Podhradia, kde nás poctivo „čaká" naše auto a môžeme spokojne vyraziť späť do Bratislavy.
Info o Uhrovskom hrade (tiež Uhrovec) (www.matusovo-kralovstvo.sk):
V bočnom hrebeni Nitrických vrchov sa k nebu týčia zrúcaniny Uhrovského hradu. Vznikol v 60. rokoch 13. storočia, jeho výstavba sa pripisuje trenčianskemu županovi Bašovi. Do svojej smrti ho vlastnil i Matúš Čák Trenčiansky. V roku 1389 ho daroval cisár Žigmund Ctiborovi zo Ctiboríc, ktorý tu postavil nový palác. Potom menil majiteľov, v roku 1555 ho získali Zayovci. Nastalo obdobie značného rozšírenia hradu, ktorému sa vyhli i všetky stavovské povstania. V 18. storočí postupne strácal význam, pretože tu už majitelia trvalo nesídlili. V roku 1848 bol podpálený.
Uhrovský hrad po roky ležal mimo vojnových udalostí. Až jedného dňa sa doniesla hrozná zvesť - k hradu smerujú turecké hordy. Ovdovenú hradnú paniu čakala ťažká skúška. Hrad rýchlo zásobili potravinami a malá posádka sa pripravovala na obranu. Čoskoro sa Bánovskou dolinou začali valiť turecké vojská. Na ich čele stál pyšný baša. Pod hradom na drevenom mostíku cez potok Radiša sa zastavili a baša odtiaľto zareval na hradnú posádku, aby sa vzdala. Do hradnej panej sa v tom momente vliala obrovská vnútorná sila. Zobrala vojakovi luk a vystrelila smerom na bašu. Šíp ho zasiahol rovno do srdca a baša spadol mŕtvy na most. Zdesené vojsko v tom videlo proroctvo a okamžite odtiahlo. Hrad bol zachránený. Starší obyvatelia dodnes vravia, že na drevenom moste sa počas Noci svätojánskej po zotmení objavia červené krvavé škvrny tureckého pašu, ktoré zmiznú až ráno za úsvitu.
Na hrad sa stúpa pešo z obce Uhrovské Podhradie po zelenej turistickej značke. Výstup je pomerne náročný, trvá 50 minút. Hrad je odlesnený, pripravuje sa na konzerváciu. Dnes ho spravuje Nadácia pre záchranu kultúrneho dedičstva.
ROZPIS TRASY: Uhrovské Podradie (modrá, 323 m) -> Rokoš, s. (červená, 940 m) -> ROKOŠ (---, 1010 m) -> pamätník - Štúr a Dubček (---, 988 m), -> ROKOŠ (červená, 1010 m) -> Rokoš, s. (červená, 940 m) -> Pod Čihocom (červená, 890 m) -> Kňažinové lúky (zelená, 810 m) -> Uhrovský hrad, s. (zelená, 570 m) -> Uhrovský hrad (zelená, 596 m - nádvorie) -> Uhrovské Podhradie (---, 323 m)
foto: Viktor Pomšár, Martin Slama
