Na autobusovej stanici nastupujem na autobus smer Rohožník. Včera som išiel neskoro spať, tak využívam pohodlie autobusu a darí sa mi ešte na chvíľu zaspať. V Rohožníku prestupujem na autobus idúci do Plaveckého Petra, ja ale vystupujem v Plaveckom Podhradí, ktoré som si vybral, ako môj začiatočný bod (250 m n. m., 8:45 hod.).
Valiaca sa "tsunami" na Plavecké Podhradie.
Tu sa napájam na modrú značku, ktorá ma bude viesť až na Amonovu lúku. Idem po asfaltke, kde sa zdravím s poľovníkom, jediným človekom, ktorého stretnem počas nasledujúcich pár hodín.
Moja prvá zastávka, Plavecký hrad.
Pri informačnej tabuli o Plaveckom krase (9:50 hod.) vchádzam do lesa. Prudším kopcom si to šľapem k rázcestníku (379 m n. m., 9:10 hod.), kde si môžete odbočením urobiť prehliadku zrúcaniny Plaveckého hradu, ktorý vznikol ako kráľovská pohraničná pevnosť medzi rokmi 1256 až 1273. Zaujímavosťou je, že sa na ňom nachádzala (1579 až 1582) známa tlačiareň kazateľa P. Borzemiszu, kde sa tlačili kalendáre a náboženské knihy s protestantskými kázňami. Je to iba kúsok, takže by bola škoda tam nezaskočiť.
Plavecký hrad.
Z hora (425 m n. m., 9:20 hod.) je pekný výhľad, ale mračná a hmla v diaľke nasvedčuje, že dnes to opäť nebude na výhľady, jednoducho jesenno-zimné počasie.
Informačná tabuľa o okolitých vrchoch je super. Ešte lepšie je keď tie vrchy aj vidíte...
Pravdepodobne dnešný jediný výhľad, kým vojdem do hmly.
Schádzam naspäť k rázcestiu, prechádzam popri Keltskom hradisku Pohanská (9:40 hod.) a postupne sa na ceste objavujú prvé zárodky snehu. Ani sa nezdá, ale o pár sto výškových metrov hore zažijem dnes ešte aj pravú zimu.
Na sánky to ešte nie je, ale aj málo snehu poteší...
Ako naznačoval pohľad na Plaveckom hrade, začína ma pomalyčky "pohlcovať" hmla, ktorá mi ešte dnes trošku skomplikuje moje putovanie a zdvíha sa aj vietor, čo na dnes aj hlásili v počasí. Škoda, opäť im to vyšlo.
A "začína" zimné počasie.
Už ma pohltila hmla...
Po trase si môžete rozšíriť vedomosti čítaním informačných tabuliek o okolitom prostredí. Zaujímavá je krasová jama (10:15 hod.), ktorá môže vzniknúť prepadnutím klenby dutín nachádzajúcich sa pod zemou.
Po trase sú informačné tabuľky. Táto je o krasových jamách, ktorá...
... vyzerá takto.
O 10:20 hod. prichádzam na Amonovu lúku (560 m n. m.), kde sa rozhodujem o následnom pokračovaní. Viem, že by som mal pokračovať ešte po červenej značke smerom na Mon Repos, z nej sa odpojiť a ísť mimo značky priamo hore na Starý plášť. Pozerám do mapy a všíma si, že by som si to mohol skrátiť, keby som pokračoval smerom na východ a už teraz sa zo značky odpojil. Na nie veľmi podrobnej mape to vyzerá tak, že môžem ušetriť niekoľko zostúpaných a opäť nastúpaných sto metrov. To bol ale trošku omyl, takže som sa prešiel trošku viac. Toto bola ukážka tzv. skratky, zvanej predlžovačka. To som ešte ale samozrejme nevedel. Idem po lesnej ceste, no za chvíľku z nej schádzam a pokračujem nedotknutým snehom, kde mi občas križujú moju trasu stopy lesnej zvery, aspoň viem, že tu nie som úplne sám. :-)
A už sa ide mimo značenia...
Viem, že by sa nemalo chodiť mimo trasy, ale keď sa budete správať ticho a slušne, nemal by to byť problém a na Starý plášť značka zatiaľ nevedie. Prechádzam strmším stúpaním, ale v hmle je navigácia trošku zložitejšie, ako pri jasnom počasí. Nevadí, aj keď by som sa tu stratil, dostať sa späť na značku by nemal byť veľký problém. Po čase vyťahujem mobil a podľa GPS-ky zisťujem svoju polohu. Trošku ma zarazí, že som vlastne stále blízko Amonovej lúky. Hovorí sa, že aj keď sa človek snaží ísť v neznámom prostredí rovno, aj tak ho to ťahá na jednu stranu a zistil som v praxi, že to tak je. Keby som pokračoval stále ďalej išiel by som vlastne do kruhu. No nič, myslel som, že to pôjde aj bez kompasu, ale budem ho musieť použiť. Na hodinkách si určujem konečne správny smer. To, čo som chcel ušetriť musím prejsť dva krát viac. Schádzam dole a prechádzam popri krmelci (11:00 hod.).
Krmelec. Kto je hladný?
Zišiel som až do výšky 430 m n. m., takže ma opäť čaká vystúpať minimálne 200 výškových metrov. Je to trošku mimo môjho časového rozvrhu, tak pridávam do kroku a poklusom stúpam opäť hore. V diaľke pred sebou vidím vysoký červený kopček zemi. Po priblížení zisťujem, že to je mravenisko, ukážka pilnosti mravcov, čo dokážu také mále stvorenia postaviť.
Výtvor prírody.
Vychádzam na planinu, kde sa musím predierať kermi a popadanými stromami. V snehu vidím stopy nejakej lesnej zvery, čo sa mi už niekoľko krát osvedčilo, že príroda si hľadá cestu najmenšieho odporu, a tak idem po nich. Potvrdzuje sa mi to a o chvíľu sa z tejto húštiny úspešne dostávam. Pozerám do mapy a zisťujem, že by tu mala byť niekde lesná cesta, na ktorú aj prichádzam (11:25 hod.). Na Starý plášť by to mal byť už iba kúsok, a tak pokračujem na východ priamo hore. Prechádzam popri skalách a konečne vychádzam na vrchol (643 m n. m., 11:40 hod.).
Keď pôjdete okolo týchto skál, ste už iba kúsok od vrcholu.
Vrchol ničím nevyniká.
Pravá zima, no nie?
Je hmla a fúka vietor, ale mám dobrý pocit, že som tu. Hľadám ešte kešku /Stary plast/ (info o geocachingu -> klik), ktorú úspešne nachádzam.
A mám ťa!
Dávam si krátku prestávku, ale fúka tu teda poriadne, takže sa tu veľmi nezdržujem.
Pred vetrom som sa na chvíľku schoval v útrobách tohoto velikána.
Mojím ďalším záchytným bodom je už spomínaný Mon Repos. Aby som sa dostal späť na červenú značku, mal by som pokračovať na severozápad. Nastavujem si smer na kompase a prudkým klesaním schádzam dole.
Dôkaz, ako ''príjemne'' tu fúkalo.
Prechádzam cez skalné pole, ktoré je pokryté snehom, preto treba byť veľmi opatrný, lebo úraz sa tu môže stať veľmi ľahko. Prúser je aj v tom, že tu nemám mobilný signál, takže by to bol "trošku" problém.
Tak tento strom drží už iba silou vôle.
Príroda si nájde cestu von...
Opatrne postupujem dole až schádzam na lesnú cestu, čo značí, že som opäť na značke (460 m n. m., 12:15 hod). Vydávam sa doprava a za chvíľku sa z hmly vynára budova bývalej horárne, som na Mon Repose (465 m n. m., 12:17 hod.).
Mon Repos v hmle.
Môžete si tu aj napustiť vodu z prameňa, respektíve to naznačuje značka na strome. Chcem pokračovať na Čiernu skalu, čo by malo byť ešte tak na hodinku a pol.
Povzdych lesa pútniku!
Keby som vedel, že tu bude taká pekná cestička, zoberiem si aj bicykel... :-)
Červenou značkou vedúcou po lesnej ceste prichádzam k rázsestníku "Pod Čiernou skalou" (475 m n. m., 12:40 hod.), kde odbočujem doprava na žltú vedúcou prudkým stúpaním. Opäť hmla hustne, ale trasa je celkom dobre viditeľná, takže s navigáciou tu nie je problém.
Zase tá hmla.
V diaľke vidieť, že stromy začínajú pomaly rednúť, takže viem, že sa blížim k vrcholu. Tak, ako aj na Starom plášti, aj tu (662 m n. m., 13:00 hod.) je hustá hmla, takže výhľady budem musieť dnes oželieť. Zapisujem sa do vrcholovej knižky, kde zisťujem, že dnes tu už bol nejaký párik. Takže nebol som hore sám, aj keď nie je celkom ideálne počasie.
Čierna skala.
Aj bez výhľadov je tu krásne.
Ako nazvať túto fotku? Už to mám! Skok do neznáma...
Aj tu som si vyhliadol jednu kešku /Temny vrch/, ktorú tiež, dobre ukrytú v strome, nachádzam. No super, takže sto percentný úspech. Už mi aj vyhladlo a dávam obedovú prestávku. Chlad začína pomalyčky prenikať cez moje oblečenie, čo znamená, že by som mal pokračovať a zahriať sa pohybom. Balím svoje veci a klesaním schádzam z Čiernej skaly.
A zostupujeme.
Miestami je hmla taká hustá, že ani nevidím značenie na stromoch a stopy v snehu sa miestami rozchádzajú. Asi aj moji spolupútnici miestami hľadali cestu. Ubúdajúci sneh naznačuje, že pomaly, ale isto klesám. Hmla sa ešte drží, ale navodzuje vo mne pocit kľudu.
Hmla má svoje čaro...
''Vatou'' obalenou námrazou...
... bol posiaty celý les.
Idem popri prístrešku, kde by bola celkom fajn opekačka. Už ani neviem, ako dávno sme si boli opekať v lese.
Z lesa vychádzam na lúku. Poznáte pocit Déjà vu, keď zrazu zacítite, že ste už boli napríklad na nejakom mieste? Tak ja som ho akurát zažil. Spomínam si, že sme tu ešte, ako malí chalani boli tiež na turistike. Ako ten čas beží...
Déjà vu...
Z lesnej cesty sa napájam na asfaltku, ktorá, ako už dobre viem, vedie k rekreačnému stredisku Jahodník.
Kto sa chce ''porozťahovať'', je tu pre neho tréningové centrum.
Rekreačné stredisko Jahodník.
Na Jahodníku (295 m n. m., 14:35 hod.) je možnosť pokračovať do Smoleníc po asfaltke alebo, ako idem aj ja, po zelenej značke vedúcej okolo jaskyne Driny, ktorá je ako jediná z mnohých jaskýň na západnom Slovenku prístupná aj verejnosti. Bola objavená v roku 1929 a z jej celkovej dĺžky 636 m je pre návštevníkov prístupných 550 m. Pri informačnej tabuli pri jaskyni (358 m n. m., 14:45 hod.) sa môžete napojiť na okruh po novom náučnom chodníku, ja ale pokračujem ďalej po zelenej, ako som mal v pláne. Po schodoch prechádzam popri vstupe do teraz zatvorenej jaskyne.
Teraz zatvorený vstup do jaskyne.
Vychádzam nad jaskyňu a lesným chodníkom pokračujem smer Smolenice. Zdravím sa s dnešným druhým človekom, ktorého som dnes stretol. V diaľke už počujem autá, čo naznačuje, že za chvíľku sa môj výlet končí. V Smoleniciach (225 m n. m., 15:30 hod.) pri Obecnom úrade čakám na autobus do Bratislavy.
Konečná.
Keď vystupujem na zastávke pri železničnej stanici Vinohrady zisťujem jednu z výhod sviatkov. Nemusím sa tlačiť v električke, keď je nedeľa a študenti sa vracajú naspäť na internáty. Teraz čakám na zastávke úplne sám...
Hlavné trasové body:
1. Plavecké Podhradie (225 m n. m., 8:45 hod.)
2. STARÝ PLÁŠŤ (643 m n. m., 11:40 hod.)
3. Čierna skala (662 m n. m., 13:00 hod.)
4. Smolenice (225 m n. m., 15:30 hod.)
Info:
*vrch: Starý plášť, 643 m n. m.
*miesto: Slovensko, Malé Karpaty
*dátum: 22.12.2013
*typ turistiky: pešia
*kto išiel: Maťo Slama
*trasa:
Plavecké Podhradie (225 m n. m., modrá zn.) -> Plavecký hrad (379 m n. m., modrá zn.) -> Amonova lúka (560 m n. m., ---) -> STARÝ PLÁŠŤ (643 m n. m., ---) -> Mon Repos (465 m n. m., čerevená zn. (E8)) -> Pod Čiernou skalou (475 m n. m., žltá zn.) -> Čierna skala (662 m n. m., žltá zn.) -> Jahodník, táborisko (275 m n. m., žltá zn.) -> Jahodník (295 m n. m., žltá zn.) -> Driny, jaskyňa (358 m n. m., zelená zn.) -> Smolenice, ObÚ (225 m n. m., ---)
*dĺžka trasy:
Plavecké Podhradie -> Starý plášť: 7 km
Starý plášť -> Smolenice: 13,3 km
spolu: 20,3 km
*čas (z toho prestávky):
Plavecké Podhradie -> Starý plášť: 2:55 hod. (25 min.)
Starý plášť -> Smolenice: 3:50 hod. (55 min.)
spolu: 6:45 hod. (80 min.)
*prevýšenie // priemerná rýchlosť stúpania a klesania:
Plavecké Podhradie -> Starý plášť: +863 m / -445 m // +660 m/h / -660 m/h
Starý plášť -> Smolenice: +486m / -904 m // ---
spolu: +1349 m / -1349 m // +600 m/h / -600 m/h
*vrchol: vrchol je z časti zalesnený, preto je výhľad obmedzený
*min. a max. nadmorská výška:
215 m n. m. (Plavecké Podhradie, rázcestník) / 662 m n. m. (Čierna skala)
*občerstvenie a voda: pramene bez záruky pitnej vody (pri modrej značke, kúsok od Plav. Hradu; pri Amonovej lúke; pri Mon Repos) pohostinstvá pri rekreačnom stredisku Jahodník a v obciach, cez ktoré trasa prechádza
*východ a západ slnka: 7:39 hod. / 16:00 hod.
*počasie: 0 až 3 °C, oblačno, hmlisto, slabý, k vrcholu silnejúci vietor
*lavínový stupeň: 1.
*doprava:
Tam: Bratislava, autobusová stanica (BUS) -> Rohožník (BUS) -> Plavecké Podhradie
Späť: Smolenice (BUS) -> Bratislava (celková cena cestovného je cca 5 Eur)
*obtiažnosť: vhodné pre turistu s aspoň priemernou kondíciou, prudšie stúpania a dĺžka trasy
*mapa: Malé Karpaty · Záruby (VKÚ Harmanec, č. 128, 1:50 000)
*užitočné internet. stránky: wunderground.com, shmu.sk (počasie), laviny.sk (info o lavínovom nebezpečenstve), turistickamapa.sk (turistická mapa), cp.sk (cestovné poriadky), map24.com (automapa), geocaching.sk (info o geocaching-u)
*merania: prevýšenie, rýchlosť stúpania/klesania, čas (Tissot T-Touch Expert); vzdialenosť (turistickamapa.sk)
Text / foto: Martin Slama
Zdroj informácií: ssj.sk, wikipedia.com, internet
