Pozisťoval som si na nete nejaké info a skúsil ešte niekoho zohnať ako spoločníka. Problém bol ale v tom, že som ho začal hľadať dva dni pred odchodom a samozrejme, každý už mal víkend rozplánovaný. A tak to zostalo na mne a i keď je lepšie ísť aspoň vo dvojici, vybral som sa do Rakúska sám. Balenie si klasicky nechávam na poslednú chvíľu. Vyraziť chcem už okolo štvrtej ráno, aby som výlet začal okolo pol ôsmej. Cesta po diaľnici ubieha rýchlo a o tri hodinky z nej schádzam smer Trieben a prichádzam na malé parkovisko Seyfried, nachádzajúce sa vo výške 1117 m n. m. rovno pri turistických tabuľkách.
Malé parkovisko pri Seyfried.
Porozťahujem telo, niečo zjem, dám na seba turistický ohoz a vyrážam o 7:45 hod. po značke číslo 949 smer sedlo Triebentörl, ktoré je vzdialené na dve hodinky chôdze. Hneď od tabuliek vedie trasa cez lúku, na ktorej sa pasú kravičky a samozrejme, ako si tak vykračujem začnú mučať a všetky sa ku mne rozbehnú, asi ešte takého ''vola'' nevideli a tak jemne zrýchleným krokom vybočujem z trasy a preskakujem elektrický plot (našťastie bez ujmy na zdraví :-) ).
Len by niečo skúsili! Hmmm, za elektrickým plotom už mám silné reči...
Trasa vedie zo začiatku lesom, kde sa miestami napájam na lesnú cestu. Na parkovisku som bol sám, takže predpokladám, že dnes nestretnem veľa turistov.
Pokojný hukot potoka Bären B.
Vďaka stredne prudkému stúpaniu naberám výškové metre celkom rýchlo. Turistický chodník ide po severnej strane a tak už vo výške 1500 m n. m. vidieť známky zbytkového snehu.
Postavme si snehuliaka.
Popri potoku Bären B. prichádzam na planinu pri chatke Triebner Htt. (1630 m n. m.), kde si dávam prestávku a dopĺňam tekutiny. Značenie je zatiaľ výborné, ako je v Rakúsku zvykom, ale ďalej sa pokračuje zasneženou časťou chodníka, kde je to už trošku horšie, nakoľko tyčové značenie tu nie je a značenie na skalách je samozrejme zasnežené.
Značka, kde si?
Ako sa dalo čakať po chvíli značku strácam, tak vyťahujem mapu a pozerám kadiaľ ďalej. Z mapy som vyčítal približný smer, ale nejak sa mi to nezdá, lebo tým smerom je na trase spadnutá menšia lavína, tak po rozhliadnutí sa po okolí pokračujem na hrebeň priamou cestou hore.
Sedlo Triebentörl, tam sa musím dostať.
Stúpanie je čím ďalej tým prudšie a v takomto prípade sú turistické paličky neoceniteľným pomocníkom, ktoré som si samozrejme zobral. Slnko silno pečie a v kombinácií so snehom je to hotový ''raj'' pre oči. Našťastie som si nezabudol ani slnečné okuliare, ako sa mi to dávnejšie stalo pri zimnej turistike a pri zostupe ma tak začali štípať oči až som myslel, že ani nezídem dole, no potom sa zamračilo a vďaka tomu sa mi aspoň trošku uľavilo. Po vyštveraní sa na hrebeň (1910 m n. m.) a napojení na značku č. 902 pokračujem doľava ku značke č. 949, z ktorej som mierne odbočil. Desať minút a prichádzam o 9:50 hod. ku smerovníku do sedla Triebentörl (1907 m n. m.). Čas mám celkom dobrý, tak sa nikam neponáhľam a dávam si znovu prestávku na doplnenie síl pred konečným stúpaním na vrchol. V diaľke vidím turistu, ktorý akurát schádza z vrcholu a ide po strmom snežnom poli. Bez paličiek by som to asi neriskoval, lebo ak sa na šmyknete, tak nezadržateľne padáte dole. Pozdravíme sa bez slov iba zakývaním rúk, ale ja idem radšej značkou R10 po kamennom poli, ktorým je posiaty celý vrch.
Vrch "posiaty" žulovými doskami. V diaľke vidieť kríž.
Sneh už je čiastočne roztopený a tak je pohyb po skalách relatívne bezpečný. Hore by to malo trvať hodinu a pol a tak s prestávkami o 10:55 hod. sedím pri železnom kríži na vrchole Großer Griesstein-u (2337 m n. m.).
A som hore!
Großer Griesstein nepatrí medzi siluetou najkrajšie kopce, ale pre prekrásne výhľady na Ennstalské Alpy s Buchsteinom na Admonter Reichenstein a Admonter Kalbling sa sem oplatí ísť. Návštevnosť podľa vrcholovej knižky nie je najväčšia, ale pre turistov, ktorí majú radi občas turistiku mimo hojne navštevovaných oblastí je toto dobrá voľba. Na vrchole som samozrejme úplne sám a aj keď sa pozriem vôkol seba, nevidím nijakého turistu. Takto si najlepšie vyčistím hlavu od každodenných starostí. Robím pár fotiek a s dostatočnou časovou rezervou si dám dlhšiu prestávku spojenú s klasickým turistickým obedovým menu - bagetou.
Tak čo poviete. Krása, nie?
Ani neviem, ako tá hodina ubehne, balím všetky svoje veci, lúčim sa s okolitými horami a schádzam dole pôvodnou trasou. Keď prídem k spomínanému snehovému polu, po ktorom išiel dole chlapík, jediný turista, ktorého som stretol, skúšam aj ja či to nebude rýchlejšie, ako ísť zase dole po skalnatom chodníku. Improvizujem a zloženú turistickú paličku použijem, ako čiastočnú náhradu cepínu. Je vidieť, že pred časom tu spadla malá lavína a tak sa držím čo najbližšie ku kraju. Zatiaľ to ide celkom dobre, občasné šmyknutia zadržujem iba rukami, ale keď zrazu prídem na snehom zakrytú ľadovú platňu prichádza ku slovu aj paličko-cepín. Našťastie funguje tak, ako mám a po zastavení približne päť metrového šmýkania prechádzam na pevnú pôdu pod nohami a pokračujem po pôvodnej trase.
Opatrne! Škoda, že nemám sánky...
Ako tak pozerám, oplatilo sa trošku zariskovať, lebo som dole zišiel dosť rýchlo. Nejak sa mi nepodarilo držať sa značky a tak idem ku sedlu priamo cez kosodrevinu. Nebol to najlepší nápad, lebo s klesajúcou výškou sa stromy zahusťujú a chôdza medzi nimi nie je zrovna najjednoduchšia. Po stromovej prekážkovej dráhe vychádzam konečne trošku doškriabaný a s roztrhnutým tričkom na Triebentörl (1907 m n. m., 12:30 hod.). Je ešte iba pól jednej, tak ešte pozerám na mapu, kam by som ešte mohol ''vybehnúť''. Opačným smerom je to na Sonntagskogel tak isto, ako na Großer Griesstein hodinku a pól, tak pokračujem ďalej po 902-ke (R11).
Trasa na Sonntagskogel.
Počasie je zatiaľ úplne super, ale na dnešné popoludnie a zajtrajší deň bol vyhlásený prvý stupeň rýchlosti vetra a začínalo miestami dosť nepríjemne fúkať. Na druhej strane, aspoň už nie je také pocitové teplo a pokračujem hore rýchlejším korkom, akoby som chytil druhý dych. Čím vyššie tým je sneh hlbší a vo výške 2153 m n. m. (13:15 hod.) prichádzam k miestu odkiaľ treba pokračovať po hrebeni na ktorom je nebezpečný snehový závej a nie je zrejmé, kde končí skala a kde sneh a tak to radšej otáčam. Urobím pár fotiek Großer Griesstein-u, na ktorý je odtiaľto veľmi pekný výhľad.
Tu to radšej otočím späť.
Mohutný Großer Griesstein a dole sedlo Triebentör.
Opäť, už po tretí krát, prichádzam do sedla Triebentörl (1907 m n. m., 13:50 hod.) a po 949-tke sa vraciam späť. Na parkovisko by to malo byť asi hodinu a pól. Zo začiatku sa mi darí ísť po značenej trase, ale potom opäť strácam značku a tak to ''reznem'' snehovým žľabom priamo dole. Po zadku to ide super a onedlho sa napájam na pôvodnú trasu. Na ceste vidím svoje ranné roztápajúce sa stopy.
Moje topiace sa ranné stopy.
Dole sa radšej vyhýbam prechodu cez lúku s kravami a o 15:15 hod. prichádzam úspešne k autu na parkovisko.
Zelená lúka, kravičky a hory. Jednoducho Rakúsko.
S príjemným pocitom a boľavými nohami opúšťam okolie Národného parku Gesäuse smer Slovensko.
Hlavné trasové body:
1. Seyfried /parkovisko/ (1117 m n .m., 7:45 hod.)
2. GROßER GRIESSTEIN (2337 m n. m., 10:55 hod.)
3. vrchol č. 2 (2153 m n. m., 13:15 hod.)
4. Seyfried /parkovisko/ (1117 m n .m., 15:15 hod.)
Info:
*vrch: Großer Griesstein, 2337 m n. m.
*miesto: Rakúsko, Štajersko, Seckauerské Alpy, Triebener Tauern
*dátum: 19.05.2012
*trasa: Seyfried /parkovisko/ (1117 m n .m., zn. č. 949) -> Triebentörl (1907 m n. m., zn. č. R10) -> GROßER GRIESSTEIN (2337 m n. m., zn. č. R10) -> Triebentörl (1907 m n. m., zn. č. 902) -> vrchol č. 2 (2153 m n. m., zn. č. 902) -> Triebentörl (1907 m n. m., zn. č. 949) -> Seyfried /parkovisko/ (1117 m n .m.)
*čas (z toho prestávky): 7:30 hod. (115 min.)
*prevýšenie // priemerná rýchlosť stúpania a klesania: +1589 m / -1589 m // +540 m/h / -660 m/h
*min. a max. nadmorská výška: 1117 m n. m. (Seyfried /parkovisko/) / 2337 m n. m. (GROßER GRIESSTEIN)
*občerstvenie a voda: prameň potoka Bären B.
*východ a západ slnka: 5:18 hod. / 20:41 hod.
*počasie: do 15 °C (7 °C, Seyfried /parkovisko/ - 7:30 hod.) , jasno, slabý vietor
*doprava: auto (BA -> Seyfried /parkovisko/ (Triebental); 295 km)
*obtiažnosť: vhodné pre turistu aspoň s priemernou kondíciou
*mapa: Gesäuse · Ennstaler Alpen · Schoberpaß (Freytag & Berndt , WK 62, 1:50 000)
*užitočné internet. stránky: wunderground.com, zamg.ac.at (počasie), map24.com (automapa), www.nationalpark.co.at (národný park Gesäuse), summitpost.org (info o vrchu)
*merania (prevýšenie, rýchlosť stúpania/klesania, čas): Tissot T-Touch Expert
Text / foto: Martin Slama
