Roklinou na vrchol
''Lozorňanci'' ma vyzdvihli v Bratislave a už uvelebený sa veziem medzi spolucestujúcimi Zuzkou a Erikou. Na rakúskych hraniciach sa k nám pridáva ešte ďalšia partia spoluturistov a naberáme smer Gloggnitz. Dávam si šlofíčka a ani neviem ako a už prichádzame na naše štartovné a zároveň aj cieľové miesto, parkovisko pri chate Weichtalhütte. Vystrojujeme sa a prechádzame (563 m n. m., 9:00 hod.) cez drevený mostík vedúci ponad rieku.

Pochodom vchod!

Voda si prerazí cestu...
Prechádzame popri chate, pri ktorej sa nachádza krátky úsek istený reťazou, kde si Peťo, zvaný ''Rebrík'', navlieka skoro nové rukavice, na čo mu hovoríme, že to je škoda si ich zničiť na tejto hrdzavej reťazi. On ale trefne podotýka, že škoda nie je si zničiť rukavice, ale škoda je, keď niečo dobré vyleješ a nevypiješ. Tento argument nám úplne stačil.

Zatvorená chata Weichtalhütte.
Po čase zisťujem, že som si dole v aute zabudol môj mobil, položený na sedadle, ako vo výkladnej skrini. Dúfam, že tam po návrate ešte bude, no väčší prúser by bolo to rozbité okno na Lojzkovom aute. Myšlienka, že sme v Rakúsku ma v kútiku duše upokojuje. Po trase sa nachádza väčšie množstvo popadaných stromov. Odporúčam pozerať sa aj pred seba, nie iba pod nohy, lebo narazíte hlavou do jedného z nich, tak ako ja. Asi po pol hodinke chôdze prichádzame do hlavnej časti prekrásnej rokliny Weichtalklamm, v ktorej sú niektoré miesta široké iba niekoľko metrov. Počas zvýšenej hladiny vody to tu musí byť ''sranda''.

Vstup do rokliny.
Prevýšenie tiesňavy je až 470 metrov. Tu je dobré použiť prilbu, keďže nikdy neviete, čo vám môže zhora spadnúť na hlavu.

No, myslím, že tu by asi prilba nepomohla...
Trasa prechádza úzkymi ''uličkami'' medzi skalami a užijete si tu aj pár výstupov pomocou reťazí a rebríkov, niečo podobné, ako u nás v Slovenskom raji. Aj keď je zima, niekedy nás doslova ofúkne príjemný teplý vánok, akoby ani tá zima nebola.

Takže medvede už nespia!

Doslova ''vybrúsené'' vodou.



Hop! A sme hore...

Ako v ''malom'' Slovenskom raji.

''Tipická'' zima, nie?
O dve hodinky od začiatku vychádzame na lesnú cestu (1183 m n. m., 11:00 hod.), kde sa k červenej značke pripája žltá vedúca tiež od Weichtalhütte, po ktorej pôjdeme, keď sa budeme vracať.

Sakra, kde je žltá značka? :-)
Po krátkej prestávočke pokračujeme miernym stúpaním až ku ďalšej chate, Kienthalerhütte (1380 m n. m., 11:30 hod.).

Cestičkou ku chate...
Bohužiaľ aj táto je v tomto období zatvorená. Prečo? To sa dozvieme pri spiatočnej ceste. Pri chate sa nachádza vrch Turmstein, na ktorý vedie kratučká ferratka (nem. klettersteig), takže, ak budete mať so sebou ferratový set, môžete si na ňu ''vybehnúť''. Je čas obeda, čo mi pripomína aj moje škŕkajúce brucho, tak ho ''upokojujem'' kúskom studenej pizze, mňam. :-) Na vrchol by to malo byť ešte dve hodinky, a tak po obedovej pokračujeme ďalej. Prechádzame popri drevenom kríži a rázcestníku (1520 m n. m., 12:10 hod.), odkiaľ môžete pokračovať na chatu Edelweißhütte. Zdravíme sa s dvojicou turistov uľahčujúcich si chôdzu pomocou snežníc. Snehu je dostatok, ale trasa je prešľapaná, takže my sa zaobídeme aj bez nich, no treba počítať s občasným sa prepadnutím do snehu až po kolená, nakoľko pod nami je prikrytá časť kosodreviny. Vychádzame zo zalesnenej časti a v diaľke už vidíme náš dnešný cieľ, Schneeberg.

Tam je! Vidíte?
Posledné výškové metre vedú prudším stúpaním po zľadovateľom chodníku, takže sa tu hodí použiť aj ''mačky''. Mne sa ich akosi nechce dávať, ale občas urobím ''jeden krok dopredu a dva šmyky dozadu'', no zadržiavam sa pomocou turistických paličiek. Idem posledný, keďže mám taký lepší pocit, že za mnou už nikto z nás nie je. Keď je niekto pomalší, radšej počkám. Na vrchol (2076 m n. m.) prichádzame o 13:45 hod. . Fúka tu tak, ako keď som tu bol naposledy, a tak sa pred ''odfúknutím'' skrývame za budovu, ktorá sa tu nachádza. Výhľady sú parádne, som rád, že som tu po druhý krát a nie je okolo mňa iba hustá hmla. Z blízkych dominánt vidieť napríklad Ötscher, Hochschwab a Heukuppe.



Výhľady...

Hav, hav!
Niečo pod zub, doplnenie tekutín a môžeme si urobiť spoločnú vrcholovú fotku. Pár póz robíme ešte aj pri železnom kríži, ale silný vietor nás ''vyháňa'' z vrchola.

Úsmev, prosím!

V pozadí vidieť Fischerhütte.

Pre porovnanie. Rok 2014...

... a 2011.
Zamýšľali sme ešte vrátiť sa späť po trase vedúcej okolo chaty Fischerhütte po zelenej značke, ktorá by sa napojila na žltú vedúcu ku drevenému krížu, popri ktorom sme prechádzali. Po väčšinovom prehlasovaní ale pôjdeme naspäť tou istou trasou.
A späť na chatu
Tu si už nasadzujem ''mačky'', nakoľko sa nechcem ''zviesť'' dole poležiačky.

Ploskačka nemôže chýbať.

Zamrznutou krajinou...
Prechádzame popri kríži (1520 m n. m., 15:15 hod.), kde by sme prišli, keby sme pokračovali druhou trasou, no očividne po nej nikto nešiel, keďže v snehu nie sú žiadne stopy.

Praktické tyčové značenie aj s odrazkom pre lepšiu orientáciu za tmy.
''Mačky'' poslúžili, ale tu sú už skôr na obtiaž, chôdza po kameňoch je ideálna na vytknutie nohy, čo by nebolo veľmi ideálne, a tak si ich dávame dole. Schádzame ku chate Kienthalerhütte (1380 m n. m., 15:30 hod.), kde si dávame dlhšiu prestávku.

A opäť pri chate.
Sadám si na lavičku a príjemne na mňa svietia slnečné lúče. Jožko ma ešte k tomu ponúka dobrou tekutou ''medicínkou'', k tomu sa s vínečkom pridáva aj Milo. Jednoducho pohodička. Zatváram oči a užívam si tieto chvíle.

Aj ostatní si urobili pohodlie.
Peťo si sadá ďalej od nás, tak sa ho Jožko pýta, či sa za nás hanbí? Na to sa ho Peťo Jožka vtipne opýta, či sa ešte nevidel v zrkadle...? Ku chate prichádza nejaký skialpinista, z ktorého sa nakoniec vykluje správca chaty. Pýtame sa ho, či je otvorené, ale ''vedúci'' hovorí, že nie. Na otázku, prečo sa chata otvára až na Veľkú noc (ako je napísané na tabuľke pri dverách), nám oznamuje, že inokedy je tu snehu po okná, takže sem nikto nechodí. Teraz je výnimka, nakoľko je teplá zima. Ešte si chvíľku posedíme, ale bohužiaľ musíme pokračovať dole. Napájame sa na lesnú cestu (1183 m n. m., 16:20 hod.), po ktorej pokračujeme žltou značkou.

Spätný pohľad na vrch Turmstein.
Pri rázcestníku (1114 m n. m., 16:35 hod.) odbočujeme doľava na lesný chodník. Ostatní nám niekam ''zdrhli'', a tak ideme dole už iba štvorica v zložení Jožko, Milo, Lukáš a ja. Lukáš vlastní motorku, na ktorej chodí na rôzne moto-výlety. Musí to byť parádička len tak niekam bezcieľne vyraziť na motorke a v tichosti mu závidím. Prudším klesaním prichádzame poklusom až k nášmu východziemu bodu na parkovisko pri chate (563 m n. m., 17:25 hod.).

Tak keby som vedel, že hore ide lanovka...
Zdravíme sa s ostatnými. Balíme veci a po ceste sa ešte zastavujeme v miestnom pohostinstve na jedno točené, vodiči sú samozrejme odkázaní na nealko alebo kávičku. Tak teda na zdravie! Peťo si dáva rakúsku klasiku v podobe Wienerschnitzel-u a Lojzko si ako ''rodený'' Nemec pýta doslova: ''Kaffee mit čokopalaciky s orechovou náplňou.'' No čo, Slováci v Rakúsku... :-) Ako som nebol hladný, tak teraz sa mi zbiehajú slinky. No nič, budem musieť vydržať domov. Usadený v aute zatváram oči a zaspávam. Za sebou mám perfektne strávenú sobotu s dobrou partiou. Čo viac si želať?
Hlavné trasové body:
1. Weichtalhütte, parkovisko (563 m n. m., 9:00 hod.)
2. Kienthalerhütte (1380 m n. m., 11:30 hod.)
3. SCHNEEBERG (2076 m n. m., 13:45 hod.)
4. Kienthalerhütte (1380 m n. m., 15:30 hod.)
5. Weichtalhütte, parkovisko (563 m n. m., 17:25 hod.)
Info:
*vrch: Schneeberg (Klosterwappen), 2076 m n. m.
*miesto: Rakúsko, Schneeberg
*dátum: 15.2.2014
*typ turistiky: pešia
*trasa:
Weichtalhütte, parkovisko (563 m n. m., červená zn.) -> Weichtalklamm, roklina (červená zn.) -> rázcestie so žltou značkou (1177 m n. m., žltá / červená zn. č. 801) -> Kienthalerhütte (1380 m n. m., žltá / červená zn. č. 801) -> rázcestník na Edelweißhütte (1520 m n. m., modrá / červená zn. č. 801) -> SCHNEEBERG (2076 m n. m., modrá / červená zn. č. 801) -> rázcestník na Edelweißhütte (1520 m n. m., žltá / červená zn. č. 801) -> Kienthalerhütte (1380 m n. m., žltá / červená zn. č. 801) -> rázcestie so žltou značkou (1177 m n., žltá / červená zn. č. 801) -> Ferd. Mayr-Weg (žltá / červená zn. č. 801) -> Weichtalhütte, parkovisko (563 m n. m.)
*dĺžka trasy: 10,6 km
*čas (z toho prestávky):
Weichtalhütte, parkovisko -> Schneeberg: 4:45 hod. (40 min.)
Schneeberg -> Weichtalhütte, parkovisko: 3:40 hod. (55 min.)
spolu: 8:25 hod. (95 min.)
*prevýšenie // priemerná rýchlosť stúpania a klesania:
Weichtal Hütte, parkovisko -> Schneeberg: +1548 m / -35 m // +480 m/h / -180 m/h
Schneeberg -> Weichtal Hütte, parkovisko: +35 m / -1548 m // ---
spolu: +1583 m / -1583 m // +480 m/h / -660 m/h
*vrchol: na vrchole sa nachádza železný kríž a budova (stanica), sú z neho pekné výhľady na všetky strany
*min. a max. nadmorská výška:
563 m n. m. (Weichtalhütte) / 2076 m n. m. (Schneeberg)
*občerstvenie a voda: chaty, popri ktorých trasa prechádza (počas prevádzky), nad ''rázcestie so žltou značkou'' je prameň (bez záruky pitnej vody)
*východ a západ slnka: 7:01 hod. / 17:17 hod.
*počasie: -2 až 5 °C, oblačno až polooblačno, slabý, k vrcholu silnejúci a na vrchole prudký vietor
*lavínový stupeň: 1.
*doprava: auto (cca 9 Eur / os. (pri troch osobách), Bratislava → Weichtalhütte, parkovisko: 170 km)
*obtiažnosť: vhodné pre turistu s aspoň priemernou kondíciou (prudšie stúpania a prevýšenie) a v zimnom období s aspoň základnou znalosťou pohybu v zimnom prostredí, je vhodné mať zimnú výzbroj (mačky a cepín) a pre pohyb cez roklinu Weichtalklamm aj prilbu
*mapa: Semmering - Rax - Schneeberg - Schneealpe (WK 022, Freytag & Berndt, 1:50 000)
*užitočné internet. stránky: wunderground.com, zamg.at, mountain-forecast.com (počasie), lawine.at (info o lavínovom nebezpečenstve), cp.sk (cestovné poriadky), map24.com (automapa), geocaching.sk (info o geocaching-u)
*merania: prevýšenie, rýchlosť stúpania/klesania, čas (Tissot T-Touch Expert); vzdialenosť (mapa)
Text / foto: Martin Slama
Zdroj informácií: internet, wikipedia