Tak kam sa vybrať...
Poznáte to (a možno nie), v práci je menej roboty a vy rozmýšľate, čo budete robiť cez voľný víkend. Presne takáto situácia nastala aj u mňa. Cyklistika, turistika, vyvalovanie si šuniek pred telkou...bolo toho dosť na výber, len teraz čo si vybrať. Tento problém za mňa vyriešil, ako vždy, Gregus. Už dlhšiu dobu sme premýšľali nad zimnou stanovačkou a práve nastal ten čas. Po dohode s brachom, že stanovačka je dobrý nápad sme začali hľadať miesto kam ísť. Nakoniec sme sa rozhodli, že namiesto stanovania pôjdeme do nejakej útulne. Raz večer mi Gregus zavolal a navrhol, aby sme každý jeden porozmýšľali kam sa vybrať. Ešte k tomu úsmevne poznamenal, že zváži naše návrhy, ale samozrejme vyberie ten svoj. :-) Výber sme teda ponechali na neho...
O pár dní mi prišiel e-mail ako z cestovnej kancelárie. Pri jeho návrhoch bolo krátke info o útulni, GPS súradnice, klady a zápory danej lokality. Už chýbala iba cena zájazdu. :-) Zhoda padla na útulňu Cabanka, ktorá sa nachádza v prekrásnom prostredí Kremnických vrchov. Už iba zistiť, ako sa tam dostať a výlet je na svete. Spoje boli ideálne. Tam sme išli s jedným prestupom vo Vrútkach z vlaku do vlaku, naspäť priamym autobusovým spojom z Kremnice.
1. den (12.02.2011) Z Turčeka do útulne Cabanka
Vstávam o 5:30 hod., keďže som bol v piatok lenivý a nechcelo sa mi baliť, tak mi to zostalo na ráno. Na hlavnej stanici sa ja a bracho o 7:40 hod. vítame s Gregusom. Nakúpime si proviant a vyrážame rýchlikom smer Vrútky. Vlak je dosť plný a okrem iných spolucestujúcich nám spoločnosť robí asi desať členná skupinka mládeže už mierne povzbudená alkoholom. Však aj to patrí k životu. Prichádzame do Vrútok s dvojminútovým meškaním. Viem, že to nie je veľa, ale na prestup máme iba tri minútky a keď si od nich odpočítate tie dve, tak to je dosť natesno a ani nevieme z ktorého nástupišťa nám ide druhý vlak. Hľadáme, pýtame sa sprievodcu a ten nás správne nasmeruje na ten náš.
...nekonečné koľajnice.
Turček a Studený žľab
O hodinku vystupujeme na stanici v Turčeku.
Vystupovať! Stanica Turček.
Svieti slnko, ale vietor nás poriadne prefukuje. Padol návrh, že by sme sa mali ešte pred túrou posilniť nejakým chlebom, konkrétne tekutým a ako "náhodou" sa kúsok od stanice nachádza krčmička, tak sme návrh bez námietok schválili. Medzi rečou nám krčmárka a miestny "domorodec" spomenuli, že Cabanka je poškodená a zavretá. To nás trošku zneistilo, ale neodradilo. Po dobrom pivečku sme sa rozlúčili a vyrazili smer príroda.
Krčma a potraviny COOP, tie nemôžu chýbať v žiadnej dedine.
Keby náhodou začalo horieť...
Z Turčeka (690 m n. m.) vyrážame o 12:45 hod. Prechádzame cez Horný Turček, kde sa značky rozdeľujú na zelenú a modrú, po ktorej aj pokračujeme. Prechádzame popri malebnom kostolíku, zdravíme sa s miestnou babičkou a dedinku Turček opúšťame.
...kostolík.
Naskytuje sa nám pekný pohľad na vodnú nádrž s rovnomenným názvom Turček, ktorá tu bola vybudovaná ako zásobáreň pitnej vody, popri ktorej budeme aj prechádzať. Prudším stúpaním prechádzame do zalesnenej časti a vychádzame na asfaltku. Tu je možnosť odbočiť a pozrieť si výhľad na už spomínanú vodnú nádrž. Je to kúsok, takže veľmi vás to nezdrží.
Vodná nádrž z Turčeka.
Pohľad na vodnú nádrž z výhliadky.
Robíme pár fotiek a skratkou priamo nahor sa opäť napájame na asfaltku. Cestu po asfaltke nemám zrovna v láske, ale teraz mi to akosi nevadí. Prichádzame na miesto odkiaľ je opäť vidieť vodnú nádrž. Vyzerá to tu ako na fotkách z Aljašky. Cesta preplietajúca sa hustými zalesnenými vrchmi...ešte tu chýba nejaký dvojplošník pristávajúci na hladine vodnej nádrže. Miernym klesaním prichádzame o 14:05 hod. k ďalšiemu záchytnému bodu, ktorým je "Studený žľab" (809 m n. m.), tiež nazývaný "Kaltrín", kde sa vlieva potok Flochovec do Turca, ktorý pokračuje do vodnej nádrže Turček a nakoniec sa vlieva do Váhu. Krátka prestávočka, nejaká tá tyčinka na posilnenie a môžeme pokračovať. Odtiaľto už ideme po žltej značke, ktorú treba poctivo sledovať, lebo niekedy sa nám ju podarilo stratiť, našťastie sa vždy znenazdajky objavila, dokonca niekedy aj na tom strome, kde pred chvíľkou nebola...samozrejme to nebola naša nepozornosť. :-) Pre cyklo-nadšencov sa tu dá urobiť pekný cyklo-výlet, keďže je tu aj značenie cyklistickej trasy zvanej Turček s dĺžkou 38 kilometrov, prevýšením 635 metrov vhodnou pre horské bicykle, ktorej začiatok je v Kremnici a prechádza cez dedinu Turček.
Kordícke sedlo a útulňa Cabanka
Po ceste prichádzame k altánku, pri ktorom stretáme dvoch bežkárov. Ako na ďalší deň zistíme je táto oblasť veľmi vyhľadávanou ľudmi obľubujúcich práve tento druh športu. Snehu je čoraz viac, ale trasa je vyšlapaná, takže sa ide celkom dobre. Po asi štyridsiatich minútach prechádzame popri opustenej chate s názvom Obrázok (868 m n. m.), pri ktorej stojí nepojazdná Avia užívaná ako nejaká miestnosť dokonca aj s komínom...hmmm, tá ľudská vynaliezavosť.
Pozor! Dajte prednosť z prava...
...ide Avia,...
...lebo dopadnete takto!
Nezdržujeme sa tu a pokračujeme Mokrou dolinou pohodovým stúpaním. Ako si tak pochodujeme strácame značku. Tak toto sa nám ešte nestalo, toto je dnes po prvý krát alebo nie? :-) Hľadáme, hľadáme, ale nikde nič. Vyťahujem GPS-ko, chvíľku čakáme, kým nájde satelity nad nami a zisťujeme kadiaľ ďalej. Mal by to byť už iba kúsok, tak s presvedčením uvarenia si dobrej večere v útulni smelo vykračujeme zapadajúcemu slnku. Za zákrutou zákruta a za tou ďalšia. Zrazu niekto z nás vykríkne, že vidí chatu. Vyzerá to, že je ešte dosť ďaleko, ale zdanie našťastie klame a o približne 15 minút sa nachádzame na Kordíckom sedle (1117 m n. m.) odkiaľ je treba pokračovať po zvážnici smer juhozápad ešte približne pól kilometra. A sme tu. Náš dnešný cieľ útulná útulňa Cabanka nachádzajúca sa vo výške 1135 m n. m. je o 16:35 hod. zdolaná.
A sme tu!
Ako sa k nej postupne blížime spozorujeme, že z komína sa valí dym. To je aspoň znamenie, že je obývateľná. Otvárame dvere a ako prvý nás víta huňatý pes, ktorého meno som už zabudol. Postupujeme ďalej do chaty a vítame sa so skupinkou štyroch chalanov a jednou babou. Mená odo mňa nechcite. Tieto zápisky píšem s dvojmesačným oneskorením a mená kolegov v práci som si tiež zapamätal až po pár dňoch. Horiaci oheň v krbe navodzuje príjemnú horskú atmosféru a ešte k tomu je tu aj príjemne teplúčko. Ako sa tak rozhliadam po miestnosti vidím v rohu na zemi položených niekoľko fliaš alkoholu. Tak toto bude naozaj príjemný večer...:-) Miestny sú už samozrejme alkoholom posilnený, poprípade aj niečím iným. Jeden chalan vyzerá tak, že o sebe ani nevie a keby sa postavil z postele a chcel ísť von, tak by namiesto dverami vyšiel von cez zatvorené okno a ani by si to nevšimol. Útulňa má dve poschodia. Drevenými schodmi sa vyštveráme hore. Sú tu dve miestnosti, kde v tej pravej sú aj dve provizórne železné postele s ortopedickými matracmi Dormeo. No dobre, nie sú ortopedické, ale spať sa na nich dá. Tretí z nás bude musieť spať na zemi. Kto sa hlási? No tak nehláste sa všetci... Vyhráva to môj bracho. Poskytujeme mu matrace, nech má aspoň ako-také pohodlie.
Zaručené pohodlie.
Čas pokročil, v bruchách sa nám ozýva škrkanie, je čas na zaslúženú večeru. Klasické sušené cestovinové jedlo začína po nasypaní do horúcej vody (samozrejme nie je tu kohútik s teplou vodou, ale vodu sme si zohriali na prenosnom variči :-) ) príjemne voňať. Vodu je možné nabrať v neďalekom potoku, ku ktorému sa dostanete pokračovaním ďalej po zvážnici, približne 50 metrov od útulne. Za chvíľku sme všetci najedení a môže pokračovať zoznamovanie sa s partiou o poschodie nižšie. Samozrejme začína to ponúknutým telovým vnútro-zohrievačom (jedným slovom alkoholom). Kecáme do neskorého večera o veciach-neveciach. Skonzumujeme ešte nejaké pečené mäso upečené priamo v krbe a ideme spať, aby sme ráno boli svieži a mohli pokračovať v našom výlete...
2. den (13.02.2011) Z útulne Cabanka do Kremnice
Smer Vyhnátová
Vstávame o 7:00 hod. do mrazivého a jasného rána. V tomto zimnom období odporúčam mať zo sebou zimný spacák a nie letný (iný som nemal a tento bol ešte k tomu požičaný od bracha). Má to svoje výhody, hlavne, keď je v noci v miestnosti teplota okolo 1°C. :-) Hodíme do seba niečo na raňajky, zbalíme svoje pakšametle, poupratujeme po sebe a o 8:00 hod. sa lúčime so skupinkou našich noclažníkov. Samozrejme ak vôbec spali, lebo keď sme sa s Gregusom nadránom o 4:00 hod. zobudili, tak boli ešte hore a niečo po sebe pokrikovali. Slniečko sa začína predierať hustým lesom, vietor úplne utíchol, dnes to vyzerá na pekný deň. Dopĺňame zásoby vody v neďalekom prameni a od útulne sa vraciame späť na Kordícke sedlo (1117 m n. m.).
Nie je nad čistú horskú vodu.
Odtiaľto sa napájame na červenú značku smerom na Vyhnátovú, na ktorej by sme mali byť približne za 40 minút. Klasické hľadanie značky, popadané stromy po trase a hlboký sneh nám čas predlžujú na nejakú hodinku.
Výhľad neďaleko Vyhnátovej.
Pokračujeme smer "Sedlo Tunel".
Z Vyhnátovej (1283 m n. m.) je dosť obmedzený rozhľad, nakoľko jej vrchol je zalesnený, ale neďaleko je výhľad, z ktorého je vidieť náš ďalší cieľ, ktorým je vysielač Suchá hora na vrchole Skalky. Doplníme tekutiny a pokračujeme klesaním po červenej značke. Vychádzame z hustého lesa a pred nami sa rozprestiera krásny pohľad na okolité kopce a zároveň stretáme prvého dnešného turistu, s ktorým sa zdravíme a pokračujeme každý svojou cestou. Osobne mám radšej lokality, kde sa nenachádza veľa ľudí, lebo môžete lepšie splynúť spolu s prírodou a vychutnať si ten pocit voľnosti. No stačilo rozjímania, musíme pokračovať ďalej.
Tak čo poviete, krása že?
To je výška, čo?
Cesta na Skalku cez tunel...
Pohodovým krokom prichádzame na "Sedlo Tunel" (1153 m n. m.). Tunel sa nazýva preto, lebo sa tu nachádza tunel (nazývaný tiež Gorgeyho tunel), ktorý už v 14. storočí slúžil na prepravu striebra a medi z hút v Banskej Bystrici do Kremnickej kráľovskej mincovne. V roku 1849 tadiaľto ustupovalo vojsko generála Artura Gorgeyho z Kremnice, ktorý po prechode dal tunel zasypať. Opätovný význam nadobudol tunel za SNP, keď po predchádzajúcom spriechodnení tadiaľ zo 4. na 5. októbra 1944 previezli partizáni zlatý poklad zo Štátnej mincovne do Banskej Bystrice. Sedlom prechádza aj turistická magistrála Cesta hrdinov SNP. Cez tunel vedie žltá značka, ktorou by ste sa dostali do dediny Tajov, miesta narodenia spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského.
...tunel.
My ale pokračujem po červenej, ktorú tu križuje zelená značka vedúca späť do Turčeka. Ako som už spomínal táto oblasť je veľmi obľúbená medzi bežkármi. Napájame sa na lesnú cestu, na ktorej stretáme asi desať bežkárov a za nimi ďalších a ďalších. Pekne upravená bežkárska stopa a super počasie, prečo to nevyužiť. My ale bežky nemáme, tak musíme pokračovať po vlastných. O pól hodinku sme na Skalke. Nachádza sa tu lyžiarske stredisko a ľudí je tu až-až.
Zjazdovka na Skalke.
...náš cieľ.
Výhľady sú prekrásne. Ešte sa chceme ísť pozrieť k vysielaču "Suchá hora" (1232 m n. m.), ktorý je odtiaľto vzdialený asi 50 metrov. Bol postavený v roku 1960 a je vysoký 312 metrov. Je to druhá najvyššia stavba na Slovensku a patrí medzi najvyššie položené výškové stavby (viac ako 300 m) v Európe. Pofotíme vysielač a výhľady a premýšľame, že by sme si tu dali ľahký obedík.
Výhľad zo Skalky.
1232 m n. m.
Kapustnica a Kremnica
V bufete majú iba varené párky a pečenú klobásu, tak sa rozhodujeme pokračovať ďalej do centra lyžiarskeho strediska a nájsť nejakú reštauráciu.
Centrum lyžiarskeho strediska.
Gregus a bracho.
Chata Lymbach vyzerá celkom fajn, tak sa rozhodujeme dať si tu prestávku. Dobrá a teplá kapustnica mi padne vhod. Naberáme nové sily a žltou značkou sa vzďaľujeme od Skalky. Už nás čaká iba klesanie.
Lesný chodník.
Z diaľky počuť hukot prechádzajúci áut, čo v tomto prípade nie je dobré znamenie. A sakra. Tak toto sa dalo čakať. Ako vždy končíme výlet čerešničkou na torte. Pochodom po asfalke. Aj vy to tak milujete? Od miesta s názvom "Obrázok" (782 m n .m.) je to do Kremnice ešte 5 kilometrov. No čo už, však sme si už zvykli.
Ach tá asfaltka...
Trasa vedie cez krátky cestný tunel. Tu treba byť opatrný hlavne v zime, keď je ne ceste ľad. Je to tu trošku neprehľadné a z kopca, takže pozor na prechádzajúce autá.
Ide niečo?
Po úspešnom prejdení tunela prechádzame popri chate Zlatý dukát a onedlho okolo rekreačného strediska Toliar.
Zimná fontána pri rekreačnom stredisku Toliar.
Partizánskou dolinou vedúcou pri potoku Skalka prichádzame do Kremnice (555 m n. m.), nášho cieľového bodu. Autobus do Bratislavy nám ide až o hodinu, takže našu túru ukončujeme klasicky v miestnej krčme.
Vitajte v Kremnici.
Turistický rázcestník v Kremnici.
Kedy nám to ide?
Info o útulni Cabanka na hiking.sk › odkaz (klik)
ROZPIS TRASY:
12.2.: Turček (690 m, modrá zn.) -> Studený žľab (Kaltrín) (809 m, žltá) -> Chata Obrázok (868 m, žltá / Cyklo) -> Kordícke sedlo (1117 m, --- (smer JZ)) -> ÚTULŇA CABANKA (1135 m)
13.2.: Útulňa Cabanka (1135 m, ---) -> Kordícke sedlo (1117 m, červená zn.) -> Vyhnátová (1283 m, červená) -> Sedlo Tunel (1150 m, červená) -> SKALKA, vysielač Suchá hora (1232 m, žltá) -> Obrázok (790 m , žltá) -> Partizánska dolina (700 m, žltá) -> Kremnica (555 m)
foto: Martin Slama
