Ako štartovný aj cieľový bod som určil obec Rakša pri Turčianskych Tepliciach. Spojenie verejnou dopravou je sem trošku zložitejšie, respektíve by sme museli vyraziť neskoro, tak ideme autom. Cesta ubieha rýchlo a už zastavujeme pri turistických značkách v Rakši, kde auto aj odparkovávame. Za chvíľku sme pripravení vyraziť (502 m n. m., 8:10 hod.).
Nazdravie, chalani!
Pamätná izba Michala Miloslava Hodžu v Rakši.
Modrá značka, na ktorú sa napájame, nás povedie skoro po celom dnešnom putovaní. Po ceste si pochlipkávame pivečko a asfaltkou šľapeme pohodovým stúpaním. Aké je počasie? Ako som už písal, v poslednej dobe mi robia spoločnosť mraky a hmla, a tak to je aj v tento deň. Šedá oblačnosť nad nami predurčuje, že dnes to opäť nebude na výhľady. Ale treba dúfať, možno sa vyjasní.
Opäť oblačno.
Asfaltka pod nohami nám ''spríjemňuje'' chôdzu až do niečo cez 650 m n. m. Konečne prechádzame na lesnú cestu, už ma ten asfalt nebavil. Obklopujú nás masívne skalné útvary, keď už nevychádza to počasie, tak príroda je tu krásna.
Turistická značka pohltená časom. Z roku 1984.
Lesnou cestou.
Zrazu celkom blízko počujeme niekoľko za sebou nasledujúcich výstrelov. Dúfam, že dnes nebudeme odchádzať z výletu s brokmi v zadku. Už som sa ''zľakol'', že dnes bude ''iba'' oblačno. Hmla nesklamala, už sme v nej. Pretíname výškovú hranicu tisíc metrov nad morom a prichádzame na ''Sedlo za Drieňkom'' (1003 m n. m., 10:15 hod.). Ešte hodinku a sme hore. Tu nastupujem prudké stúpanie až na vrchol.
Hmla? Klasika.
Je mokro, takže hlavne pri zostupe treba byť opatrný, lebo ani neviete a už ležíte na zemi. Ako stúpame, zrazu začína fúkať a hmla pomaly ustupuje. Rýchla zmena okolitého počasia je úžasná. Pred chvíľkou sme skoro nič nevideli a teraz pociťujem, ako mi slnko hreje na tvári.
Tak sa nám vyjasnilo.
Posledné výškové metre.
Trošku pridávame do kroku, kým nás opäť hmla nepohltí. Vychádzame na vrchol a okolo nás sa rozliehajú krásne výhľady do okolia (1268 m n. m., 10:50 hod.). Tak nakoniec aj to počasie vyšlo. Akoby sa príroda zľutovala nad tým, že posledný čas ma ''trápila'' hmlou... Parádička! Ostredok, najvyšší vrch Veľkej Fatry a Krížna ostávajú skryté, ale aj tak to stojí za to. Z časti je vidieť neďalekú Ostrú a Tlstú. Rýchlo robíme pár fotografií a vychutnávame si výhľady, lebo už vidím, ako sa to opäť na nás valí.
A sme hore!
Výhľady stoja za to.
Nemôže tiež chýbať hľadanie kešky (Geochaching - info). Ako hľadám, tak hľadám, ale nič nenachádzam. Hľadáme spoločne. Tentokrát padá úspech na Andreja, keď nachádza Drienkovicu, ako sa volá miestna keška. Gratulujem!
Máš ju, Andrej!
Za chvíľku bude vrchol opäť v hmle.
No, nehovoril som?
Po prestávke a posilnení ľahkým obedom môžeme začať zostupovať. Výhľadov stačilo, opäť sme v hustej hmle. Ako som spomínal dole, zostup po strmom mokrom chodníku bude ešte zábava a ešte k tomu má Andrej na topánkach ''super'' podrážku, očividne nie určenú na takýto povrch. Požičiavam mu jednu turistickú paličku, len dúfam, že sa mu nič nestane a nešmykne sa niekam dole, tá palička nebola lacná. :-)
Pozor, šmýka sa!
Spomaľujeme na ''mínus jeden kilometer'' za hodinu. Opatrnosť je tu na mieste. Schádzame späť na ''Sedlo za Drieňkom'' (1003 m n. m., 12:00 hod.), kde pokračujeme po modrej smer ''Úbočie Malého Rakytova''. Snehu nie je veľa, ale aj to málo, čo sa tu nachádza, sťažuje pohyb, hlavne Andrejovi, ktorý sa na strmých miesta drží zubami-nechtami každého kríčka, ktorý ho ako-tak udrží.
Vztýčený skalný prst.
Ani by som nepovedal, ale prechádzame aj niekoľko menších snehových lavíniek, kde sa už sneh neudržal na strmom kopci. Aj tu si na ne treba dať pozor.
Lavínka.
Na ''Úbočie Malého Rakytova'' (1000 m n. m., 12:30 hod.) prichádzame po pol hodinke, čo je trikrát dlhšie, ako to sem malo trvať. Je zima, takže treba počítať s tým, že časy na tabuľkách sú len orientačné a určené pre trasu bez snehu. Nevadí, čelovku máme a s tým, že k autu prídeme už za tmy treba v tomto období počítať.
Na Rakytovskom sedle (1064 m n. m., 13:10 hod.) si dávame krátku prestávočku. Čaká nás ešte posledný výstup do výšky niečo cez 1100 m n. m. a potom už iba zostup Rožkovou dolinou. Je to tu celkom prudké, a tak dávam Andrejovi aj druhú paličku, ja to nejak zbehnem bez nich.
Opatrne, Andrej!
Po ceste sa v snehu objavujú medvedie stopy. Nie je sa čomu čudovať. Zima je teplá, takže medvede sú ešte aktívne. Treba byť obozretný. Rožková dolina patrí medzi najkrajšie úseky trasy, kde vás obklopujú krásne skalné útvary.
Prekrásne prostredie.
Tu je pánom niekto iný.
Prudké klesanie ustupuje pohodovej chôdzi po lesnej cestičke, ktorá nás vedie až k ruinám chaty Cyklámen na ''Ústie Veľkej Skalnej'' (707 m n. m., 14:30 hod.), niekde nazývané aj ''Rožkova dolina, ústie''. Je škoda, že sa takéto stavby neudržujú na pobyty v takejto prekrásnej prírode.
Pozor! Pohov!
Cyklámen.
Napájame sa na moju ''obľúbenú'' asfaltku, z ktorej by sme sa ale po pol hodinke mali odpojiť. Prechádzame Žarnovickou dolinou okolo pamätného zrubu, kde sa 20. júla 1944 konala ilegálna schôdza Slovenskej národnej rady ohľadom príprav SNP. Po ľavej strane sa pred nami objavuje mohutný výsek stromov, kde v hornej časti vidieť niekoľko srniek a jeleňov. Andrej vyťahuje ďalekohľad a kocháme sa pohľadom. Prichádzame na Kôpku, respektíve Komínovo (654 m n. m., 15:15 hod.), kde chalanom oznamujem, že budeme musieť opäť vystúpať niekoľko výškových metrov. Žltou značkou obchádzame obec Čremošné, do ktorej by sme sa dostali, keby sme pokračovali po modrej. Nohy, už odvyknuté od stúpania, zase dostávajú zabrať. Tomáš nahadzuje rýchle tempo, taká rozcvička pri poslednom dnešnom stúpaní.
V poslednej časti nás Andrej predbieha a beží hore. Hmmm, ''dobrý'' nápad sa ku koncu úplne doraziť, a tak sa s Tomášom samozrejme pridávame.
Tomáško, bežíme!
Vychádzame, vlastne vybehneme na rozsiahle pastviny a prichádzame až na ''Čremošnianske lazy, vleky'' (789 m n. m., 15:50 hod.). Pomaly, ale isto zapadá slnko, čelovku dnes iste využijem. Je tu možnosť sa onedlho zo žltej značky odpojiť a pokračovať po lesnej ceste priamo do Rakše, ale nechceme zbytočne riskovať, že sa niekde zanocíme, a tak ideme ďalej po značke.
Pri vlekoch.
Rýchlo sa stmieva a za chvíľku je úplná tma. Celkom strašidelné tu byť sám. :-) Príjemná prechádzka po trávnatej pastvine sa mení na blatovú chôdzu rozrytou lesnou cestou. A sme v Háji, doslova. Prichádzame do obce (511 m n. m., 16:45 hod.), opäť sme v civilizácií. Chalani už toho majú dosť. Problém je ale v tom, že nevedia, že do Rakše je to ešte asi šesť kilometrov po asfaltke. Opatrne im to oznamujem, ale nezostáva im nič iné, ako ísť ďalej. Z hlavnej cesty sa odpájame na cyklotrasu. Nikto nikde, iba tma. Po ceste mi Tomáš s Andrejom pri všetkej slušnosti občas pripomenú, akú ''super'' trasu na koniec som vybral. Asfaltka na koniec nemôže chýbať, to je už tradícia... :-) Tomáš zrazu zastavuje a oznamuje nám, že ho volá príroda. Keď musíš, tak musíš. Tu ho nikto nebude vyrušovať. Vtipné je, keď zrazu okolo nás prechádza auto a osvetľuje ho v jeho ''plnej kráse''. Poznáte Murphyho zákony? Tak toto je jeden z nich. :-) Prechádzame obcou Turčiansky Michal (495 m n. m., 17:30 hod.), kde to už poznáme, keďže sme tadiaľto išli ráno.
Vianočná atmosféra.
Pri kostole odbočujeme doprava smer Rakša. Už iba jeden kilometer. Vo svetle čelovky už vidím tabuľu označujúcu začiatok obce.
Juchú, Rakša!
Prichádzame k nášmu poslušne čakajúcemu autu (502 m n. m., 17:45 hod.). Chalani už toho majú očividne dosť, pravdou je, že tá asfaltka na koniec by znechutila asi každého. Ale aj to patrí k tomu a keď si ju odmyslím, tak výlet bol celkom super, čo uznajú iste aj oni. Dúfam, že som ich od ďalších výletov so mnou neodradil... Tak čo chalani, kam to bude nabudúce? :-)
Hlavné trasové body:
1. Rakša (502 m n. m., 8:10 hod.)
2. DRIEŇOK (1268 m n. m., 10:50 hod.)
3. Háj (511 m n. m., 16:45 hod.)
4. Rakša (502 m n. m., 17:45 hod.)
Info:
*vrch: Drieňok, 1268 m n. m.
*miesto: Slovensko, Veľká Fatra
*dátum: 29.12.2013
*typ turistiky: pešia
*kto išiel: Tomáš, Andrej, Maťo
*trasa:
Rakša (502 m n. m., modrá zn.) -> Mača (581 m n. m., modrá zn.) -> Sedlo za Drieňkom (1003 m n. m., modrá zn.) -> DRIEŇOK (1268 m n. m., modrá zn.) -> Sedlo za Drieňkom (1003 m n. m., modrá zn.) -> Malý Rakytov, úbočie (1000 m n. m., modrá zn.) -> Rakytovské sedlo (1064 m n. m., modrá zn.) -> Ústie Veľkej Skalnej /Rožkova dolina, ústie/ (707 m n. m., modrá zn.) -> Kôpka /Komínovo/ (654 m n. m., žltá zn.) -> Čremošnianske lazy, vleky (789 m n. m., žltá zn.) -> Háj (511 m n. m., žltá zn. / cyklo) -> Turčiansky Michal (495 m n. m., modrá zn.) -> Rakša (502 m n. m., ---)
*dĺžka trasy:
Rakša -> Drieňok: 8,6 km
Drieňok -> Rakša: 18,6 km
spolu: 27,2 km
*čas (z toho prestávky):
Rakša -> Drieňok: 2:40 hod. (10 min.)
Drieňok -> Rakša: 6:55 hod. (55 min.)
spolu: 9:35 hod. (65 min.)
*prevýšenie // priemerná rýchlosť stúpania a klesania:
Rakša -> Drieňok: +785 m / -19 m // +420 m/h / -240 m/h
Drieňok -> Rakša: +432 m / -1198 m // ---
spolu: +1217 m / -1217 m // +420 m/h / -420 m/h
*vrchol: na vrchole sa nachádza rázcestník s vrcholovou knižkou, sú z neho pekné výhľady na všetky strany
*min. a max. nadmorská výška:
485 m n. m. (Turčiansky Michal) / 1268 m n. m. (Drieňok)
*občerstvenie a voda: hodinu a pol od Rakše je studnička (bez záruky pitnej vody), pohostinstvá v obciach, cez ktoré trasa prechádza
*východ a západ slnka: 7:45 hod. / 15:54 hod.
*počasie: 1 až 6 °C, oblačno, hmlisto, slabý vietor, na vrchole jasno
*lavínový stupeň: 1.
*doprava: auto (15 Eur / os. (pri troch osobách), Bratislava → Rakša: 220 km)
*obtiažnosť: vhodné pre turistu s aspoň priemernou kondíciou (prudšie stúpania, dĺžka trasy a prevýšenie)
*mapa: Veľká Fatra (VKÚ Harmanec, č. 121, 1:50 000)
*užitočné internet. stránky: wunderground.com, shmu.sk (počasie), laviny.sk (info o lavínovom nebezpečenstve), turistickamapa.sk (turistická mapa), cp.sk (cestovné poriadky), map24.com (automapa), geocaching.sk (info o geocaching-u)
*merania: prevýšenie, rýchlosť stúpania/klesania, čas (Tissot T-Touch Expert); vzdialenosť (turistickamapa.sk)
Text / foto: Martin Slama
Zdroj informácií: internet, wikipedia.sk
