Príbeh osamelého chlapca...

Tento chlapec vyrastal a vyrastá v jednej skoro bezproblémovej rodinke, odmalička bol vychovávaný poctivo a s láskou, možno až s takou, že veľa kamarátov nemal a nepatril ani do žiadnej partie, pretože sa zdržiaval väčšinu času doma. Tento čas priniesol aj kilá na váhe, aj keď nepatril zasa medzi tých najobéznejších:-) V škôlke sa vždy medzi niekoho priplietol, ale v skutočnosti medzi nikoho nepatril. Na základnej škole ho mali radi učitelia pretože sa učil na výborné, alebo teda v prvej triede na včielky :-D , ale zasa bol dosť osamelý. Väčšina chalanov sa mu vysmievalo, pretože si to aj on sám nechal...bol pribratejší, nosil účes na "hríbika" a veci nosieval, také ako mu kúpila matka, alebo čo zdedil aj po bratrancovi, proste bolo mu to jedno. V štvrtom ročníku sa mu už začínali páčiť aj baby, čo ho posúvalo dopredu... Do piateho ročníka nastúpil na školu v susednej dedine, čo prinieslo pre neho ďalšie skúsenosti a postupné osamostatňovanie, ale nastupovali tam aj chalani, ktorý ho v prvých štyroch ročníkoch len zhadzovali, čo pokračovalo aj na tejto škole. Ale boli tam aj chalani s ktorými býva na jednej ulici a tí už mali dosť rozumu na to, aby na takéto hlúposti ako vysmievanie sa, zabudli. Za zmienku stojí, že už sa snažil dostať do futbalového týmu, kde nejaké tie kilá schudol, ale stále to bol taký "ťuťko" :-P Na tej škole bolo veľa báb, ktoré sa mu páčili a on priberal, ale nie na kilách, ale na Sebadôvere !!! Tento faktor pridal na tom, že si povedal dosť! a vtedy ako keby sa v ňom dačo prelomilo a on začal brať šport vážnejšie, schudol, začal sa o sebe starať, o svoj vonkajšok a postupom času sa dostal na takú úroveň ako je teraz. Teraz na neho nepovie nikto krivého slova(ak tak zo srandy), má úžasnú partiu a veľa úžasných priateľov. Ale aj tak v ňom zostalo trocha toho ustráchaného chlapca z detstva, ale to je také jedno percento z neho celého. Teraz sa má úžasne a má skoro všetko po čom zatúži, hráva futbal, baví sa s priateľmi vždy keď je príležitosť a škola mu zatiaľ ide. Proste nič mu nestojí v ceste, ničoho sa nebojí...teda až na jednu vec, tou vecou je láska, ale verím že aj to prekoná :-) Keď si to tak čítam odznova, pripadá mi to ako vymyslený príbeh, ale verte, alebo nie, je to vážne pravda. Prečo som si taký istý? Ten chlapec som ja, ale psst :-))))