Každému z nás sa stáva, že sa vo svojej práci stretne s niekym (zákazníkom) kto je mu nesympatický. Som obyčajný človek, takže sa to stáva aj mne. Minule bol u nás pán (nazvyme ho Pavol), ktorý ignoroval povinnosť poradového systému pre klientov.
Prišiel k môjmu pracovisku, ale kedže nebol v poradí, bol odkázaný na poradovník, čo však komentoval strohým "dajte sa vypchať" a odišiel. Vrátil sa večer toho dňa, s tým že prišiel opäť priamo ku mne. Začal byť nepríjemný, vulgárny no zo všetkého najviac ma nahnevalo že mi začal tykať.
Je totiž pre mňa ako slušného človeka neprípustné začať tykať niekomu koho nepoznám, bez ohľadu na vek. Správne totiž človeku vykaním preukazujem úctu. Ja vykám každému staršiemu ale aj mladšiemu, keď s ním prídem do kontaktu až kým sa spolu nedohodneme na tykaní. Rovnaké správanie však aj očakávam. V tomto prípade, o ktorom píšem však o preukazovanie úcty pánovi Pavlovi zrejme neišlo.
Najprv som sa tváril že asi nehovorí na mňa, keď rozprával týmto jeho spôsobom, ale potom ma už oslovil menom, tak som ho prestal ignorovať. Keď sa konečne vyrozprával a vymenoval pri tom zopár obyvateľov zoologickej záhrady, uskutočnil to kvôli čomu vlastne prišiel.
Počas celej doby - trvalo to asi 10 minut - som si z profesionalneho hladiska nedovolil povedať mu čo si o ňom naozaj myslím, len som mu naznačil, že on pre mňa nieje človek hodný rozhovoru a tak som ho pozdravil k odchodu a upozornil ho na potrebu zaradiť sa do poradia pri budúcej návšteve. Viem že príde, chodí totiž pravidelne.
Čítal som v jednej štúdii, že zamestnanci pracujúci v službách sú nútení vždy k ústretovému správaniu, pretvárke a úsmevu. Má to v nich vraj vzbudzovať skryté depresie. Ja som však opačného názoru. Nepríjemný zákazník pre mňa nieje nočnou morou, ale potešením a spestrením stereotypnej práce. Čo vy na to?
