Slušnosť - čin alebo prežitok

Pôvodne som bol vychovaný, myslím si že na danú dobu dobre, v úcte k starším. Vtedy sa to patrilo, ale tak ako sa všetko mení, mení sa aj môj postoj k tejto záležitosti. Jedného dňa, už neviem presne kedy to bolo, som v rámci zamestnania absolvoval školenie na rozvoj komunikačných zručností. Toto školenie mi však hlavne otvorilo oči a naučilo ma aj o ľudskej slušnosti a o láskavosti. O tom že nie vždy je nutné ju ľuďom preukazovať.

Prečo a kedy teda uvoľniť alebo neuvolniť svoje miesto druhému. Rozhodnutie je na mne. Ak sa totiž chce niekto posadiť na mnou obsadené miesto, mal by ma požiadať o láskavosť, ktorú mu preukážem tým, že ho pustím. Dnes je však bežnejšie že sa nad mňa niekto postaví, a hneď si začne šomrať o tom, že som nevychovaný. V takomto prípade mi nehrozí že daného človeka, ktorý mi už aj tak pokazil náladu ešte aj pustím na svoje miesto. Ak sa však niekto slušne popýta o moje miesto, nemusí to byť ani babička z rozprávky a s radosťou jej vyhoviem.

Druhý príklad uvediem viac z praxe. Kdekoľvek kde niečo musím vybaviť (banka, úrad), prípadne nakúpiť (rýchle občerstvenie) už v dnešnej dobe sú rady na čakanie V lepšom prípade je v inštitúciach jednoduchý poradový systém s vyvolávaním poradia. Tiež sa stáva že aj tu sa nájde jedinec, ktorý si myslí že on čakať nemusí a hurá predbehnúť sa. Aj v tomto prípade by mal dotyčný požiadať o láskavosť, či sa môže predbehnúť, ale nie toho prvého v rade, ale začať pekne od konca. Ten kto sa rozhodne že mu tú láskavosť prejaví, toho môže v poradí predísť. Ale opäť, záleží to len na mne či mu vyhoviem alebo nie.

Takže, či sa niečo zmení v tomto ponímaní neviem a ani nechcem aby si nietko myslel, že chcem niečo zmeniť. Chcem len poukázať na to že každý má právo rozhodnutia. Nie vždy treba slepo každému ustúpiť, treba niekedy ukázať že aj my sme ľudia s názorom a vieme si za ním stáť. Nie každý starší človek je naozaj v takom stave že potrebuje sedieť na tie dve zástavky čo sa povezie. A zase mladší, aj keď navonok zdravý, može mať problém o ktorom nevieme. V každom z nás je určité svedomie a slušnosť, ale naše prežité skúsenosti menia to či sa rozhodneme ich použiť.