Vzbúrenec (prvá kapitola)

14. SEPTEMBER 2078 Ani za svet si nedokázala spomenúť na to meno. Judy stála pri horiacom automobile a premýšľala. Častokrát sa v spánku vracala na miesto, kde sa tá nehoda odohrala, ibaže tentokrát to bolo iné. Tento sen bol živší, než všetky ostatné. Cítila to. Svet okolo nej bol preteraz oveľa viac detailnejší, než aký ho mala uchovaný v pamäti. Stála otočená chrbtom k autu a snažila sa urobiť prvý krok. Len jediný krok, ktorý by jej dokázal, že je naozaj tam.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

„Máte obľúbeného interpreta, ktorého by ste chceli pri zákroku počúvať?" Opýtal sa doktor a pozrel na pani Thompsonovú. Tá sa, hoci bolo v miestnosti viac ako dvadsať stupňov, triasla ako obnažený kaptusan plantajúci sa grónskou oblasťou v období najtvrdšej zimy. „Moja žena má rada klasickú hudbu," ozval sa muž stojaci pri okne. Výhľad na obrovitý mrakodrap obdivoval už takmer desať minút. „Myslíte hudbu zo starého sveta?" Muž prikývol a otočil sa. Pohľad na trpiacu manželku mu nerobil dobre, preto sa radšej zadíval na pohyblivý obraz nad lôžkom, kde sa jedna biela myš snažila pripraviť o život druhú, a ich boj napäto sledoval kocúr z gigantického koženého kresla. Spoznal ten obraz. Dokonca si spomenul na meno autora. Vytvoril ho známy umelecký programátor Matej Vida.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Doktor sa na okamih zamyslel, pozrel na svoju pacientku a mierne sa pousmial. „Máte šťastie. Náhodou tu mám jednu kartu s piesňami Elvisa Presleyho. Može byť?"
Judy chatrne žmurkla na znak toho, že súhlasí.

„Je to jediná karta zo starého sveta, ktorú sa mi podarilo zohnať," vyriekol doktor a odkráčal k starému drevenému stolíku na druhej strane miestnosti. „Je veľmi vzácna." Zo stojana na karty vytiahol tú s nápisom Elvis a vložil ju do mechaniky moderného prehrávača. „Túto pieseň mám najradšej." Doktor sa otočil a zamieril k pani Thompsonovej. Začali hrať úvodné tóny Presleyho najznámejšej balady.
„Viem, že máte strach, pani Thompsonová." Doktor dokráčal k lôžku a položil ruku na rameno ženy. „Ale spoločne to zvládneme."
Judy jeho slovám uverila a upokojila sa. Upokojila sa, hoci si ešte stále nemohla spomenúť na to meno. Mala ho už takmer na jazyku.

Skryť Vypnúť reklamu

„Prepáčte, ale nemala by tu byť prítomná aj sestra?"
Doktor sa narovnal, pozrel na pána Thompsona a usmial sa. Judy pocítila, ako atmosféra v miestnosti zhustla. Muž prižmúril oči a vyčkával na odpoveď.
„Povedzme, že si sestra dala prestávku na obed." Doktor vyriekol tieto slová pomaly a zreteľne, akoby si myslel, že je pán Thompson hluchonemý a vie čítať z pier.
Muž odstúpil od okna a začal sa nervózne prechádzať po miestnosti. Táto odpoveď ho zmiatla. „Ale bude moja žena v poriadku, všakže?"
„Vašej žene žiadne nebezpečenstvo nehrozí," odpovedal doktor pokojne.
„A čo dieťa?"

„Pán Thompson, môžem teraz jednu otázku položiť ja vám?"
Muž prikývol, hoci ho čertovsky znepokojovalo, že jeho posledná otázka zostala nezodpovedaná. Stratu ďaľšieho milovaného človeka by už určite neprežil, pomyslel si.
„Čo si myslíte o Neoznačených?" opýtal sa doktor a bedlivo sledoval reakcie pána Thompsona.
Muž odvrátil zrak a zamyslel sa. Nevedel pochopiť, prečo doktora zaujíma jeho názor na túto kastu vzbúrencov. Musel byť opatrný, v hre je predsa bezpečnosť rodiny. „Sú to teroristi. Majú na svedomí desiatky útokov na centrálu ANS a už dvakrát sa pokúsili zabiť prezidenta."
„Nepýtam sa na to, čo ste čítali v novinách alebo videli v televízii. Pýtam sa na váš názor." Doktor úmyselne prerušil očný kontakt, aby zmäkčil napätie medzi ním a pánom Thompsonom, vzal zo stolíka bielu handričku a opatrne ňou zotrel pot z čela pacientky.

Skryť Vypnúť reklamu

Muž zvažoval, či je rozumné prezradiť niekomu, koho sotva pozná, názor, ktorý ho môže stáť život. Veď je to len doktor, pomyslel si. Doktor, ktorý má priviesť na svet ich dieťa. Musí mu dôverovať. „Myslím si, že Neoznačení dodávajú ľuďom nádej," vyriekol pán Thompson. „Sloboda, o ktorej naša vláda toľko hovorí, už neexistuje a oni jediní sa nám ju pokúšajú prinavrátiť." Nadýchol sa.
Doktor položil handričku na stôl vedľa lôžka s pani Thompsonovou a vzhliadol na muža.
A ten pokračoval: „Nech ma Armáda nového sveta pošle za moje slová hoc aj na druhý svet, ale je to tak. Oni jediní môžu niečo zmeniť a Boh im v tom pomáhaj," dopovedal pán Thompson a neisto vyčkával na doktorovu reakciu. Netrpezlivo. Nervózne. Sekundy mu v tej chvíli nápadne pripomínali minúty. Tak už niečo povedz!

Skryť Vypnúť reklamu

„Nemusíte mať strach, ja našťastie zdieľam podobný názor. Pýtal som sa preto, lebo mám tušenie, že ich budete chcieť kontaktovať."
To muža zaskočilo. „Nechápem."
„Raz za čas sa stane, že sa matke nenarodí len jedno dieťa. Spomínate si na ten prípad spred dvoch rokov?"
Pán Thompson na sekundu zalovil v pamäti a odkráčal k oknu. „Spomínam. Boli to manželia z Japonskej oblasti. Podplatili doktora, aby ich druhé dieťa ušetril. Napadlo ich, že by mohli..."
Doktor sa pousmial a skočil pánovi Thompsonovi do reči: „Vzhľadom na techniku vyhľadávania, ktorou ANS disponuje, sa dá ich nápad označiť prinajlepšom za hlúpy."
Muž súhlasne prikývol a zahľadel sa na križovatku pod mrakodrapom. Ten výhľad ho ohromil. „Netušil som, že sa pod nemocnicou nachádza takáto rušná ulica. Vchod je z druhej strany?"

Doktor vykročil k oknu a postavil sa k pánovi Thompsonovi. „Je to iba virtuálny výhľad. Máte radšej oceán pri západe slnka?"
Muž uprel zrak na doktora, ktorý niečo vyťukal na malom digitálnom displeji nachádzajúcom sa na vnútornej parapetnej doske a svet za oknom sa náhle zmenil.
„Úžasné," vyhlásil ohromene pán Thompson a žasol nad krásou tejto virtuálnej projekcie.
„Je to obraz starého sveta," informoval doktor.
„Bolo v ňom všetko takéto krásne?" opýtal sa muž a ďalej si vychutnával pohľad na ohromujúcu scenériu z minulosti.
Doktor sa zamyslel. „Nový svet sa takmer v ničom nelíši od toho starého. Jediným rozdielom je, že v tom starom bolo aj niekoľko takýchto čarokrásnych momentov, pre ktoré sa oplatilo žiť."
Pán Thompson zrazu zatúžil stráviť aspoň jeden deň v starom svete. Len jeden deň, aby pochopil pocity, ktoré v tej chvíli doktor prežíval. Jeden deň.

„Ale vráťme sa späť k nášmu problému," zahlásil doktor. „Určite viete, čo sa stalo, keď ANS na to ich malé tajomstvo prišla."
Muž prikývol. „Zabili celú rodinu a doktora poslali na Kaptus."
Doktor sa otočil a vykročil k lôžku s pani Thompsonovou. „Vo vašom spise som sa dočítal, že máte eidetickú pamäť druhého stupňa. To je fascinujúce, pán Thompson."
Muž sa otočil a venoval doktorovi jeden mrzutý pohľad. „Píše sa tam aj o tých príšerných bolestiach hlavy, ktoré mi to prekliatie spôsobuje?"
„Na to si už nespomínam," odvetil doktora a usmial sa. „Pochopte, onedlho budem mať deväťdesiat rokov.
Pán Thompson sa snažil vystrúhať aspoň mierny úsmev, avšak jeho hlavu momentálne zamestnávalo množstvo otázok, na ktoré nepoznal odpovede, takže sa doktor musel uspokojiť len s kyslou grimasou.

„Budete mať dve deti, pán Thompson. Jednovaječné dvojčatá," vyhlásil doktor a usadil sa do starého kresla nachádzajúceho sa vedľa lôžka s Judy Thompsonovou.
Dych muža sa zatajil a jeho srdce, pri myšlienke, že sa budú musieť rozhodnúť, ktoré dieťa pošlú na druhý svet, zrazu túžilo explodovať.
„Podľa zákona by som mal jedno dieťa označiť a druhému podať smrteľnú injekciu," zahlásil doktor a pozrel na ženu ležiacu vedľa neho. Pani Thompsonová sa chcela pohnúť, chcela niečo povedať, avšak nemohla.
Muž sa začal opäť nervózne prechádzať po miestnosti. „Moja žena to nezvládne. Ja to nezvládnem. Nedokážem rozhodnúť, ktoré dieťa má umrieť."
„Pamäť možno máte výnimočnú, ale s myslením to až také ružové nebude," skonštatoval doktor. „Prečo myslíte, že som sa vás pýtal na Neoznačených?"

Muž ako na povel zastal a zamyslel sa. „Chcete dať naše dieťa k Neoznačeným?"
„Chcete radšej, aby som mu dal tú injekciu?"
Muž pokrútil hlavou. „To nie."
„Premýšľajte. To dieťa nemôže žiť v tomto svete, bolo by to pre vašu rodinu priveľmi nebezpečné," odvetil doktor a s prižmúrenými očami pozoroval pána Thompsona.
„Judy, počuješ to?" Muž pozrel na svoju ženu. Poznal ju. Vedel, na čo myslí. Videl v jej očiach, že s doktorom súhlasí. Vzdychol. „Dobre."
Doktor vstal z kresla, zamieril k stolíku s prehrávačom a stlmil zvuk. „Ale mám jednu podmienku."
Muž sa otočil k doktorovi. „Akú?"
„Postaráte sa, aby sa vaše oficiálne dieťa dostalo do AMS." vyriekol doktor svoju požiadavku a pozrel na pána Thompsona. „Aby sa váš syn dostal do AMS."
Muž stál v strede miestnosti, pozeral na doktora a premýšľal. Nedávalo mu to zmyslel.

„Je to dôležité," dodal doktor.
Judy Thompsonová oboch nehybne sledovala. Vedela, že im chce doktor pomôcť. Keby sa tak mohla hýbať. Keby mohla rozprávať.
Muž prikývol a zrak uprel na svoju ženu. „Počula si? Budeme mať chlapcov." V jej očiach zazrel náznak radosti, no spolu s ňou sa tam nachádzala aj bolesť, ktorú spôsoboval fakt, že o jedno svoje musí prísť. Nebol si tým celkom istý, ale zazdalo sa mu, že jej ústa vykresali náznak úsmevu.
„A aké im dáte mená?" ozval sa doktor.
„Tak to bude problém. Mali sme prichystané pre chlapca len jedno meno." Muž pozrel na doktora. „Gabriel."
„Dobre, pôjdem ho zapísať na čip totožnosti a vy zatiaľ premýšľajte o druhom." Doktor sa pomalým krokom pobral k dverám.

Pán Thompson sa usmial na svoju manželku. Bol šťastný, že ich druhý syn nemusí zomrieť. Bol šťastný, aj keď si uvedomoval, že ho neuvidí vyrastať. Neuvidí jeho prvý krok, prvé slovo. A v tom momente Judy mierne pootvorila ústa.
„Prosím?" Muž pristúpil k lôžku a sklonil sa. „Zopakuj to."
„Nath..." Judy Thompsonová zozbierala posledné zvyšky síl a vyslovila meno pre svoje druhé dieťa: „Nathaniel."

Martin Straka

Martin Straka

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som zrnkom piesku v pieskovisku. Prst na spúšti zbrane zvanej budúcnosť. Nie som o nič viac jedinečnejší než akýkoľvek jedinec na tomto svete. Merám sa v stupňoch, som tých 180 čísel medzi jednotkou a nulou. Poznám svoje hranice... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Skryť Zatvoriť reklamu