Grécko je štát, kde príjem z cestovného ruchu tvorí významnú časť štátneho rozpočtu. Podobne je na tom aj susedné Turecko. Zatiaľ čo však Gréci, akoby túto skutočnosť ignorovali, Turci sa chopili príležitosti a s otvorenou náručou privítali nových turistov znepokojených vývojom situácie v Grécku.
Od minuloročnej dovolenky v Turecku som očakával kombináciu horúceho slnka, piesočných pláži a histórie. To sa aj v plnej miere naplnilo a ako bonus sme dostali príkladné správanie domáceho personálu....
Mladí chlapci a zopár dievčat kmitali medzi nami od rána do večera. Ak ich náhodou uvidel manažér chvíľku stáť, už im hrozilo, že ich vyhodia. Keď sme sa potom vracali z nočnej diskotéky na izbu, videli sme ich ako v jedálni chystajú stoly na ráno. Naozaj netuším kedy vlastne spali. Z myšlienky, že za takúto prácu musia mať pekne zaplatené, ma vyviedli rozhovory s niektorými z nich.
Išlo prevažne o študentov z chudobnejších častí Turecka, ktorí si za tých pár mesiacov museli zarobiť na štúdium, alebo skrátka len na prežitie ich rodín. Mesačne však za pravidelné 12-hodinové šichty dostávali v priemere iba 200 eur. No a zvyšok si mohli zarobiť na „tringeltoch".
I keď sme občas nechali na tácke nejaké to euro, nemám pocit, že by boli milí a ochotní len kvôli tomu. Po pár dňoch nás už zdravili po slovensky a nikdy nezabudli prehodiť pár slov. Ich trochu skomolené „dobrý chuti" používame s úsmevom aj po návrate domov.
Podobne s úsmevom spomíname aj na až prílišnú aktivitu jedného čašníka, ktorý vidiac, že už mám málo piva v pohári mi dolial z načapovaného pohára, ktorý niesol práve v ruke. Asi nechápal zhrozený výraz v mojej tvári a ani moje vysvetľovanie o kultúre čapovania piva u nás na Slovensku. Len sa potom stále trochu červenal, keď nás stretol....
Turci milujú deti. Usmievali sa na nich, žartovali s nimi a hladili ich po vlasoch. Dokonca aj tí „tvrdí" obchodníci v meste, ktorí sa už ani veľmi nechcú zjednávať. Celé to „pokazili" bohatí ruskí turisti, ktorí zaplatili hneď prvú sumu, ktorú im povedali. Trochu nám však pomohlo, keď sme povedali, že sme zo Slovenska...
Turecko, to nie je len krajina Omara a Šeherezády, ba ani Sultánovho háremu. Je to aj krajina ľudí, ktorí aj keď im možno samotným trochu škŕka v žalúdku, vedia vám s úsmevom a úprimne zaželať „dobrý chuti".
Foto: aktuality.sk
