Ako som už v jednom článku spomínal, bol som pri pôrode oboch svojich dcér. Ten prvý bol o niečo zložitejší a tých predpôrodných kontrakcií bolo už príliš a čím ďalej tým viac bolestivejších. Držal som manželku za ruky a trpel spolu s ňou. A to aj fyzicky, pretože po každom jej stlačení mi na zápästí ostala jedna modrina. Pôrod nakoniec dopadol dobre, z dcéry je už dnes pekná a múdra dospievajúca slečna a aj modriny časom zmizli. Čo tu ale zostalo, je nezodpovedaná otázka. Je lepšie byť v dnešnom svete mužom, alebo ženou ?
Keď sa vrátime trochu do histórie, zistíme, že tu už boli obdobia, matriarcháty, kedy mala vedúcu úlohu v rodine a rodovej organizácii žena. Ako príklad slúži, mladšia doba kamenná, kedy bola uctievaná ako udržovateľka rodu a umelecky zobrazovaná hlavne vo forme rôznych malieb na stenách jaskýň a sošiek „venuše“.
V juhoindickej Kérale ešte donedávna prežíval systém rodiny, v ktorom žena aj po svadbe zostávala u rodičov a manžel ju len navštevoval a nemal žiadne právo rozhodovať o nej a o deťoch. O všetkom rozhodovala najstaršia žena v rodine. A dodnes má žena v tejto časti Indie oveľa vyššie postavenie než inde.
S rozvojom obchodu a remesiel, cca. 5.000 r. pr. Kristom, však začínajú všetky nové ekonomicky a spoločensky dôležité činnosti vykonávať muži, presadzujú sa viac aj v rodinných vzťahoch a získavajú vedúce postavenie v celej spoločnosti. Dá sa povedať, že nastupuje obdobie patriarchátu, ktoré trvá prakticky až dodnes.
A dnešný svet je naozaj svetom mužov. Rozumiem preto boju feministiek, len nerozumiem, prečo v tomto spravodlivom boji používajú mužské zbrane. Som za búranie stereotypov, ale za búranie na obidvoch stranách. Nech spolu s názorom, že ženy sú horšie vodičky, zmizne aj ten, že muži sú horší rodičia. Nech to, že nemôžme rodiť, nás v rodine nestavia do pozície nepotrebných samcov.
Lebo celý ten čas tu žijú vedľa seba Marťania, s Venušankami. Lovci mamutov, s ochrankyňami ohňa. Svet neustálych vojen, so svetom neustálej lásky. Mocné telo, s jemným krkom, ktorý hýbe hlavou. Žije vedľa seba mlčanlivosť púšte, s hukotom vodopádu. Rev leva, vedľa spevu sirén.
Je teda ľahšie byť ženou, ale mužom? Nech je nám odpoveďou obyčajný kaktus. Počas celého roka mrzutý, zarastený a pichľavý. Ale len čo zakvitne krásnymi kvetmi, ktoré starostlivo svojimi pichliačmi ochraňuje, ich vôňa sa šíri tak ďaleko, že sa na tento zázrak prírody chodia s potešením dívať aj anjeli.
