Priznám sa, že ma to v prvom momente zaskočilo a chvíľu som hľadal vhodné slová na túto situáciu. „Vieš, v princípe by sme mohli, ale na brigádu je treba byť vhodne oblečený a robiť ju v správnom čase, pretože teraz je ten neporiadok primrznutý.“ Dcéra súhlasne prikývla, ale priam som cítil ako už rozmýšľa nad tým, čo si na jarnú brigádu oblečie. Ja som si zas s úsmevom predstavoval, ako sa na nás pozerajú z okien bytovky, že čo im tam nejaký cudzí „dvaja blázni“ upratujú. Pravdupovediac, nemám problém upratovať pri našom paneláku, ale ešte nikdy mi nenapadlo upratať cudzí neporiadok. A som rád, že moja dcéra ešte toto delenie v sebe nemá.
Spomenul som si na jej vytrvalý boj pred niekoľkými mesiacmi, so sprejermi v našom paneláku. Na nastriekanú stenu pri výťahu nalepila vlastnoručne napísaný oznam „NEPÍŠTE PO STENE“. Keď ho na druhý deň niekto strhol, len pokývala hlavou a napísala ďalší. Trvalo to asi týždeň a napokon papier prestali strhávať. A po nejakom čase spomínané miesto niekto farbou premaľoval. Moja malá občianska aktivistka vyhrala svoj prvý boj...
Pred niekoľkými rokmi sme sa podobne vracali zo škôlky. Bol krásny letný čas a ako vždy mala plno otázok. Jedna z nich bola, že ako vznikajú mraky na oblohe. Tak som sa jej stručne snažil vysvetliť, že voda sa vyparuje napríklad z riek, z toho vznikajú mračná a keď zaprší tak sa tá vodička vracia naspäť do riek a tak sa to neustále opakuje. Moja dcéra sa vtedy zastavila, dvihla svoju premýšľajúcu hlavičku, zahľadela sa na modrú oblohu a s nadšením vykríkla....“ aha....už rozumiem, čiže na oblohe sú všetky rieky.“
Priznávam, že sa mi vtedy vtisli do očí slzy. Uvedomil som si, že práve stvorila svoju prvú báseň. Moja päťročná dcéra. Múdra a modrá, ako nebo odkiaľ prišla.
