Odkedy som pred niekoľkými rokmi s partiou chlapov vynášal klavír do nášho bytu na najvyššom poschodí, odvtedy si pamätám skoro každý schod.
A viem aj to, že výrobcovia klasických klavírov nepoznajú rozmery našich výťahov.
Keď sme ho nakoniec zložili v detskej izbe pozrel som na obidve dcéry a oznámil im, aby sa z neho neopovážili urobiť iba kus nábytku, ale kultúrne centrum nášho bytu...
Prešli roky a susedia si zvykli. Aj na naše nedeľné klavírne matiné, keď som si ľahol na posteľ a pozoroval odzadu siluety obidvoch dcér za klavírom. Neviem, či hrávali aj uspávanky, ale na záver som si skoro vždy zdriemol....
******
Nedávno som išiel vo výťahu so susedou z tretieho poschodia a jej vnučkou. Dievčatko sa trochu hanbilo. Aby sa osmelilo, tak som jej povedal, aby nás niekedy s babkou navštívilo, že máme doma papagája a vodné korytnačky.
„ No a majú aj klavír...." vyhŕklo zrazu zo susedy.
„ To je počuť až k vám ? Dúfam, že vás to neruší...." .....spýtal som sa ospravedlňujúco.
„ Nie, nie....príjemne sa to počúva".....odvetila vystupujúc z výťahu.
******
Včera mala staršia dcéra absolventský koncert na Základnej umeleckej škole. Hrala krásne. Na konci od nás dostala peknú kyticu, ako skutočná umelkyňa.
„ To je naozaj pre mňa ? Veď je to kytica ako pre dospelú..." pýtala sa neveriacky.
„ Veď si práve dospela".....snažil som sa humorom zakryť slzy v očiach....
A viete čo ? Keby ste sa ma pýtali.......už si hádam ani nespomeniem, ako vyzerajú tie naše schody v paneláku.
Foto: obrázky.vychytané.sk
