Som vďačný za to, že sme v čase ich narodenia nemuseli riešiť zo zdravotných, alebo ekonomických dôvodov to, či sú chcené, alebo nechcené. A ešte vďačnejší som za tie spoločné, doteraz prežité roky. Neviem, ako by vyzeral môj život bez nich....
Viem sa však vžiť do situácie ľudí a hlavne žien, u ktorých to také ideálne nie je. Vek, zdravotný stav, ekonomická, alebo sociálna situácia, sú faktormi, ktoré môžu ovplyvniť ich rozhodovanie. Človek však robí rozhodnutia celý svoj život. Každodenne sa nimi vyvíja a žije s ich dôsledkami.
Bola nám daná slobodná vôľa a aj zodpovednosť. Keby sme boli len bábkami, ktoré sa riadia zákazmi a príkazmi, náš vývoj k svojej pravej podstate, by už dávno ustrnul. Tá skutočná pravda v nás totiž musí postupne dozrieť, ako pšenica na poli. Aj v slanosti sĺz. Či už sú to slzy šťastia, alebo slzy smútku.
Aj toto si musia uvedomiť novodobí križiaci, ktorí vedú neustále „sväté vojny" a chceli by upaľovať umelo vytvorené čarodejnice. Chcú nasilu vnášať Boha do nášho života a pritom si neuvedomili, že z toho svojho, ho už dávno vyhnali. Šírením netolerancie a nelásky k ľuďom s odlišným názorom.
Potraty sú smutná vec. Ešte smutnejšia je však strata schopnosti milovať ľudí v ich rozdielnosti.
Foto: historie.nekonecne.cz
