" Tati a zajtra ma zobuď tak asi o štvrťhodinku skôr ", prízvukovala mi pred spaním moja desaťročná dcéra.
" Jasné..... a čo azda si potrebuješ niečo zopakovať do školy ? " .....spýtal som sa automaticky.
" Ale nie.........chcem mamke prichystať raňajky do postele.........veď má predsa ten sviatok..."
Ráno som sa jej ledva dotkol a už vyskočila z postele.....
" Uf....bála som sa, že zabudneš.....každú chvíľu som sa v noci budila" referovala mi cestou do kuchyne.
" Nie, nepomáhaj mi, chcem všetko urobiť sama", vyháňala ma od stola.
Tak som len z diaľky pozoroval, čo kladie na vymaľovaný tanier, ktorý sme dostali od detí na Vianoce.
Rožky natrela maslom, dala na nich plátky syra a posypala ešte nastrúhaným eidamom. Rozbalila veľkú čokoládu, ktorú už niekoľko dní bránila pred staršou sestrou a vyzdobila ňou zvyšok taniera. A úplne na okraj priložila vlastnoručne zhotovené blahoželanie.
" Milá mamička.....každý deň si krásna ako ružička. Uži si dnešný deň.....mám ťa veľmi rada."
A dnu zasunula darčekovú poukážku na nákup v drogérii v hodnote 10 euro, ktorú dostala od strýka ešte na Vianoce.
" Myslíš, že to bude stačiť ..." dvihla ku mne svoje smutné hnedé oči " keď ja už nič iné nemám "
" Samozrejme, že áno " odvetil som jej rýchlo, nenápadne si utierajúc obe oči "veď si jej dala všetko, čo máš."
A ako sme tak, ako oficiálna delegácia kráčali za oslávenkyňou do spálne, uvedomil som si, že krásnym darčekom som bol napokon obdarovaný aj ja.
A to ani nemám sviatok.....
Foto: fotky.sme.sk
