Moja mladšia dcéra chodí do štvrtého ročníka na základnej škole. Na rodičovskom združení, pár dní pred polročnou klasifikačnou poradou, ma jej triedna učiteľka upozornila na jedinú dvojku, ktorá jej „hrozí" z anglického jazyka. Po chvíli uvažovania som zašiel za jej angličtinárkou a tá mi sama navrhla, že ju ešte o tri dni preskúša, ale z celého polročného učiva.
Po príchode domov som si všimol, že moja, ináč veselá a uštebotaná dcéra, je akási smutná a v tichosti si robí domáce úlohy. A dokonca mi nepoložila ani svoju tradičnú otázku......„ tati, čo bolo na rodičovskom" ? Namiesto toho sa po pár minútach ticha, sama rozplakala.
Sadol som si vedľa nej a položil základnú otázku, že či jej stačí z angličtiny dvojka, alebo chce jednotku? Keď odpovedala, nadšene kývajúc hlavou, že chce jednotku, ani netušila ako ma potešila....
Nasledujúce tri večery vládol u nás tvrdý pracovný režim. Pripomínalo mi to prípravu „Rockyho" na najdôležitejší boxerský zápas. Presne vymedzený čas na učenie, množstvo látky, ktoré sa mala v ten večer naučiť a nekompromisné preskúšanie naučeného. Staršia dcéra bola počas tých troch večerov jej akýsi tréner aj sparingpartner v jednej osobe. Bola aj únava, boli aj krízy, ale hlavne bolo cítiť silné odhodlanie....
V deň „D" sa ma ráno opýtala, že či budem sklamaný, ak neuspeje. S úsmevom som jej odpovedal, že u mňa už uspela a nech si tento deň užije....
Ani ma preto neprekvapila jej rozžiarená tvár, keď mi večer s radosťou oznamovala, že dostala jednotku a že to bolo „ tááke ľahkééé". Pochválil som ju a vysvetlil jej, že to bolo ľahké preto, lebo predtým tri dni tvrdo pracovala. Ale že nabudúce bude lepšie, ak sa bude priebežne pripravovať počas celého roka.
Pred dvomi týždňami som dostal „Valentínku"....
„ Milý ocko. Si ten najlepší ocko. Mám ťa veľmi rada a prajem ti, aby sa ti všetko darilo. Prepáč za všetko, čo som ti urobila.........Tvoja Sofinka."
Toto svoje polročné vysvedčenie som si však musel kvôli nadmernému vlhku v očiach prečítať viackrát.....
Foto: aktuality.sk
