******
Bývam v jednom obyčajnom sídliskovom vchode. Ráno vstávam ešte za tmy, ako ovalený ťažkým vrecom. So zalepenými očami varím kávu a chystám deťom raňajky. Ťahám ich za nohy z postele a riešim ich ranné spory pri umývaní a obliekaní. S vyplazeným jazykom dobiehame k autobusu a počas jazdy ešte preberáme, čo ich čaká v škole. V práci si varím druhú kávu, aby som zvládol kolotoč povinností, čo sa o chvíľu roztočí. Na porade sa nezhodnem so šéfom a mám chuť so všetkým tresnúť. Obed len tak hltám a popritom som duchom niekde úplne inde. Podvečer vyzdvihnem deti z krúžkov, rýchlo nakúpim a doma urobím rovnako rýchlu večeru. Dozerám na deti, aby sa učili a aby včas zaľahli do postele. Ešte predtým vyriešim niekoľko súrodeneckých sporov a vystresovaný z celého dňa zaspávam v kresle uprostred akčného filmu. Zobúdzam sa o polnoci a presúvam do spálne, kde čakám na nové, ranné ovalenie ťažkým vrecom....
******
Býva vo vedľajšom vchode. Ráno sa budí, až keď ju slnečné lúče pošteklia na chodidlách. Raňajky s kávou jej donesú do postele. Pomôžu jej pri umývaní a obliekaní. Počas dňa si doma číta knihy, štrikuje, alebo pozerá televízor. S nikým sa neháda a na každého sa milo usmieva. Obed si vychutnáva pomalými a trpezlivými sústami. Keď rozpráva s ľuďmi, pozerá im sústredene a s pochopením do očí. Večer zaspáva s vďakou za prežitý deň a teší sa na ten zajtrajší......
******
Stretávame sa väčšinou v nedeľu. Ja idem na prechádzku s celou rodinou a ona so svojou dcérou, ktorá ju tlačí na invalidnom vozíčku. Pozdraví, milo sa usmeje a zahľadí tými láskavými očami, v ktorých má celú tú modrú oblohu, na ktorú sa s úžasom pozerá počas ich dlhej prechádzky....
Ach áno............skoro by som zabudol.............ten sviatok, ktorý sa mi tak páči sa volá....... Deň vďakyvzdania.
Foto: image.lady.sk
