Keď som koncom 80. rokov nastúpil pracovať do poľnohospodárskeho družstva, súčasťou prijímacích pohovorov boli napríklad aj IQ testy. Hemžilo sa to tam aj na nižších postoch inžiniermi, alebo veterinárnymi lekármi. Kupovala sa moderná poľnohospodárska technika a kopírovali sa aj moderné postupy zo „západu". Tým chcem povedať, že sme tu mali jednu potrebnú a fungujúcu oblasť výroby, ktorá mala navyše zabezpečený odbyt. Samozrejme dotovanú štátom, ale takto to funguje všade, ak majú byť potraviny cenovo dostupné ľuďom.
Nebudem tu teraz rozoberať politikum toho, kto mal záujem na rozbití nášho poľnohospodárskeho a potravinárskeho priemyslu. Je totiž jasné, že vtedajší „západ" potreboval nové odbytiská na svoje poľnohospodárske prebytky a tiež to, že poľnohospodárstvo muselo ideologicky padnúť, ako socialistický symbol.
Sústreďme sa radšej na súčasnosť. A určite si teraz poviete. V dnešnej ére globalizácie nie je problém všetko doviezť. A aj dovážame. A produkty od domácich výrobcov tvoria sotva 45 percent. Pričom v Česku a Maďarsku je to cez 70 percent a v Poľsku dokonca 85 percent. A čerešničkou na torte je 95 percent domácej produkcie v „starých" členských štátoch EÚ. A ja sa pýtam prečo ?
Lebo z dovozu sú lacnejšie ? Možno. Ale ťažko sa konkuruje cenou, keď vás nepodporuje vlastný štát. A koho dnes zaujíma kvalita potravín a zdravie obyvateľstva. Čudujeme sa, že zahraničné obchodné reťazce radšej berú produkty vyrobené v ich štátoch? Veď je to logické. Ale asi nie v prípade nášho štátu.
Súčasné slovenské poľnohospodárstvo preto funguje tak, že sa nevenuje tomu, čo je potrebné, ale čo je konkurencieschopné a hlavne ziskové, prípadne ako-tak dotované. A toto je naozaj krátkozraký, aj keď pochopiteľný prístup.
Možno by však bolo zaujímavé zamyslieť sa aj nad tým, čo nám v tejto oblasti prinesie blížiaca sa kríza....
Predstavme si situáciu, kedy nedostatok, alebo vysoká cena ropy, obmedzí celosvetový obchod v súvislosti s dopravou komodít. Kedy buď potraviny z dovozu nebudú, alebo budú príliš drahé. A budú si to môcť dovoliť, pretože nebude existovať domáca konkurencia, ktorú si sami postupne likvidujeme.
Hoci je už päť minút po dvanástej, je lepšie začať neskoro, ako nikdy. Začnime sa pripravovať na dobu, kedy budeme musieť opäť dorábať „svoj chlieb v potu tváre". Devastácia poľnohospodárstva pripravila za 20 rokov o prácu 30 - tisíc ľudí v poľnohospodárstve a 8 - tisíc v potravinárstve. Nevymýšľajme preto rôzne aktivačné a obecné práce, ktoré sú len formalitou. Vráťme ľuďom prácu, ktorú už kedysi robili a za ktorú môžu dostať zaslúžené peniaze.
Začnite si, páni politici, konečne vážiť prácu vlastných občanov. Či už tú na poli, alebo za výrobným pásom. Aby sme nemuseli kupovať čínske rifle a poľské kurčatá. Aby sme napokon nevyhynuli ako kedysi mamuty. Tentoraz v " Dobe hladovej "...
Foto: kinema.sk
