Hovorca maďarského predsedníctva tvrdí, že „ koberec je v podstate časovou osou, na ktorej sú vyobrazené symboly či osobnosti maďarských dejín z oblasti kultúry, histórie, vedy a výskumu, králi, starodávne artefakty, abstrakty z encyklopédie a tiež mapa regiónu z roku 1848, t.j. roku tzv. jari národov, kedy v celej Európe vypukli revolúcie.“
Avšak napríklad rakúska europoslankyňa Ulrike Lunacek z frakcie Zelených sa domnieva, že symbolizuje nacionalistické a iredentistické chute súčasnej vlády a túžbu po revízii Trianonu. V mierovej zmluve z roku 1920 totiž stratilo Maďarsko ako nástupnícky štát Uhorska až 70 % územia v prospech novovzniknutých štátov a v podstate sa každý štvrtý Maďar ocitol za jeho hranicami.
Šéf našej diplomacie Mikuláš Dzurinda zareagoval diplomaticky, „myslíme si, že mapa starého Uhorska patrí skôr do učebníc dejepisu ako do budovy Rady EÚ, kde sa hovorí najmä o budúcnosti Európy“ a s jeho stanoviskom sa stotožnila aj premiérka a predseda parlamentu. Z dôvodu nerozdúchavania vášní sa dá s takouto oficiálnou reakciou v zásade súhlasiť, ale to neznamená, že na poli diplomacie netreba robiť kroky, ktoré jasne zadefinujú naše stanovisko k maďarskej zahraničnej politike.
Pre mňa osobne je ešte zaujímavejšie stanovisko predsedu strany Most-Híd, Bélu Bugára, ktorý prehlásil, že tu nie sme preto, aby sme stále otvárali minulosť, ale našou úlohou je postarať sa o prijateľnú prítomnosť a dobrú budúcnosť Európy. Niet divu, že sa s ním terajší maďarský premiér nechce stretnúť, pretože on chce otvárať minulosť práve kvôli svojej vízii budúcnosti.
Slovensko-maďarská karta sa v politickom boji na oboch stranách Dunaja používa už roky. Vďaka nej sa na politickej scéne mohli pohybovať aj také figúrky ako Ján Slota, Pál Csáky, Miklós Duray a v Maďarsku terajší predseda vlády Viktor Orbán. A vďaka nej sa tiež mohli realizovať také občianske aktivity ako Slovenská pospolitosť Mariána Kotlebu a u južných susedov maďarské gardy. Títo všetci sa totiž vzájomne potrebujú a budú tu, kým nájdu živnú pôdu v ľuďoch, v ich netolerancii a pocite nadradenosti.
Slovensko ako Horné Uhry, malo v Uhorsku jasne zadefinované postavenie. A zdá sa, že v Maďarsku je aj v súčasnosti pár politikov, ktorí by nás radi videli v podobnej pozícii. Doba je už našťastie iná a je smutné, že sa v nej pohybujú aj na významných postoch politici, ktorí patria skôr do 19.storočia.
Koberce sa používajú na skrášlenie priestoru a na jeho zútulnenie. Tomuto maďarskému sa to očividne nepodarilo a predpokladám, že to ani nebolo jeho zámerom. Veľkosť jeho plochy poukazuje skôr na malosť jeho tvorcov. A hoci sa bude akokoľvek často čistiť, škvrny, ktoré sú na ňom od samého začiatku, sa tak ľahko odstrániť nepodarí.
