Keď expremiérke vadilo, že autor dielo vytvoril ešte za socializmu, tak potom mala začať páliť a ničiť všetko vytvorené v tej dobe. Keď sa jej nepozdávalo, ža na majolike nesú zbojníci ukradnutú ovcu, tak sa mala lepšie poobzerať, kto s ňou vtedy sedel za jedným stolom počas zasadnutí jej vlády.
Terajší premiér sa rozhodol Jánošíka oslobodiť. Obdivuje na ňom, že bohatým bral a chudobným dával.
Aj keby tomu tak naozaj bolo, ani tak by na takejto filozofii nemal byť založený žiaden demokratický štát.
Brať jednému, aby dostal druhý nie je ekonomika, ale zbojníčina. Ak chce niekto naozaj úprimne myslieť na tých najchudobnejších, tak by mal dbať na to, aby bolo čo prerozdeľovať a hlavne, aby sa to prerozdeľovalo spravodlivo.
Ak žiadame od iných uskromnenie a sporovlivosť, tak v prvom rade treba ísť príkladom.
Budovať národnú hrdosť na postave Jánošíka je prílič lacné, i keď možno voličsky efektívne. A šetriť by sme radšej mali inde.
Ja prvý dvihnem v budúcnosti ruku za usporiadanie olympiády na Slovensku a za rekonštrukciu všetkých futbalových štadiónov.
Ale až vtedy, keď naše deti dostanú v školskom vzdelávacom systéme to, čo v dnešnom svete nevyhnutne potrebujú. Keď my, čo tvoríme, budeme dôstojne žiť, nie živoriť a naši rodičia nebudú nepotrebnou príťažou tohto štátu.
Dovtedy budem aj Jánošíka vnímať nie ako symbol národnej hrdosti, ale ako symbol národného okrádania. A do tej doby sa aj tá zbojnícka majolika bude určite lepšie vynímať, nie na Úrade vlády, ale v kanceláriách bossov slovenskej politiky.
Foto: tv.sme.sk
