Už pomaly legendárny Sulíkov balónik dostal v uplynulých hodinách ďalší vpich ihlou a unikajú z neho aj posledné zvyšky vzduchu.
Ľubomír Galko je prvým odvolaným ministrom vlády Ivety Radičovej. Tento najsnaživejší Sulíkov nominant je však už druhým vrcholovým predstaviteľom SaS, ktorý prišiel podobne ako jeho stranícky šéf o svoj post. Paradoxne to vyznieva hlavne v súvislosti s ich neustálou verbálnou podporou premiérky, ešte v nedávnej minulosti.
V kontexte pádu vlády Ivety Radičovej sa javí toto odvolanie ako osobná pomsta. V kontexte aktivít ministra obrany to však skôr vyzerá na nevyhnutné vyvrcholenie.
Ľubomír Galko bol už od prvých dní „najviditeľnejší" minister SaS. Jeho jazykové extempore ho preslávilo z večera do rána a urobilo z neho terč posmechu snáď po celom Slovensku. Ja osobne som to nevnímal až tak tragicky a dokonca mi ani veľmi nevadila jeho dovtedajšia kariéra v oblasti obchodu.
Problém Ľubomíra Galka vnímam v inom. V tom, že nepochopil svoje ministerstvo. Ministerstvo obrany totiž nie je obyčajné ministerstvo. Má svoje špecifiká a ich pochopenie vyžaduje veľa vedieť a málo hovoriť. A zdá sa, že u pána ministra to bolo práve naopak.
Kvitujem jeho snahu o odstránenie korupcie a kšeftovania na ministerstve. Koniec koncov ide o peniaze nás všetkých. Ale presadzovať dobre myšlienky amatérsky sa po čase vždy vypomstí. Ministerská práca nespočíva len v organizovaní tlačoviek a v písaní blogov.
Ministerstvo obrany patrí medzi silové rezorty. A vyžaduje si pevnú ruku. Len neviem, či jej prejavom je výmena deviatich riaditeľov sekcií z jedenástich a vyhrotenie konfliktu s náčelníkom generálneho štábu, ktorý vyústil až do jeho rezignácie.
Ministerstvo obrany patrí aj medzi nebezpečné rezorty. Disponuje prostriedkami, ktoré môžu byť zneužité. Presvedčili sa o tom ako novinári, tak aj samotná premiérka, ktorá vraj bola podľa najnovších informácií v minulosti tiež monitorovaná vojenským obranným spravodajstvom v prípade kauzy „Hayekovci". A napokon sa o tom presvedčili aj najbližší Galkovi spolupracovníci na ministerstve, o ktorých VOS takisto zbierala informácie.
Obludnosť tohto všetkého naozaj trochu pripomína atmosféru konca šesťdesiatych rokov minulého storočia. Nerobím si ilúzie o tom, že sa to tu nedialo aj za predošlých ministrov. Politický boj totiž nepozná polčasovú prestávku. Len sa mi zdá, že amaterizmus ostatného ministra obrany, paradoxne odhalil doteraz pred verejnosťou ukryté profesionálne ucho.
Foto: aktualne.centrum.sk
